zemegula

Naše servilné novinárske uchá po vyhlásení čiastočnej mobilizácie záložníkov v RF neustále krútia čosi o všelijakých protestoch a vyhýbaní sa tejto povinnosti zo strany mobilizovaných Rusov. Podľa správ z našich médií to teraz v Rusku vyzerá na riadnu kovbojku.

Ako vyzerá masové proti-mobilizačné a protivojnové hnutie, to si však my starší pamätáme z čias vojny USA vo Vietname. Mladé novinárske uchá, ktoré to nezažili a nie sú lenivé, si tie manifestácie, pochody, vzbury a krvavé strety s políciou môžu naklikať na internete. V USA desaťtisíce mladých odvedencov utekalo cez hranice do Kanady, Mexika, Austrálie, či do Európy. A museli v emigrácii stráviť celkom pekný čas-lebo doma im za vyhnutie sa povolávaciemu rozkazu hrozili dlhé roky vojenskej basy. Na univerzitách /Berkeley, Columbijská univerzita…/ došlo ku krvavým vzburám. Mŕtvi a ranení boli aj na iných protestných akciách /tzv. dňoch hanby či pochodoch hanby/. Nepokoje netrvali-tak ako teraz v Rusku dva-tri dni ale takmer 10 rokov. A nezúčastnili sa ich jednotlivci či desiatky, možno i stovky nespokojencov, ale desaťtisíce, státisíce a v jednom prípade až do milióna ľudí. – To boli protesty ! Nie tieto viac-menej individuálne či skupinkové prejavy nespokojnosti, s akými sa pri počte 300 tisíc odvedencov jednoducho muselo a musí rátať. Tak ako z Ukrajiny aj na Slovensko utekalo pred povolaním do armády množstvo mladých mužov, tak je to aj teraz v Rusku. Aj keď v-dovolím si usudzovať, v podstatne menšom rozsahu.

Takže, milí mladí novinári-propagandisti,- uvedomte si, komu svoje mediálne produkty smerujete. Tretina populácie si ešte pamätá onakvejšie protesty proti mobilizáciám a proti vojne. Nezosmiešňujte sa taľafatkami.

Je smutné, že sa na Ukrajine bojuje. Každý normálny človek chce, aby tam čo najskôr zavládol mier. Ku mieru treba ale spravodlivosť, vyváženosť, realizmus oboch strán. Propagandistické zveličovanie médií tomu rozhodne nepomôže. Aj keby bol subjektívny úmysel novinárov aj neviem ako čistý a humánny.