zemegula

Po 1989 som sa chvíľu rozčuľoval nad anglosaskými odpornými názvami vecí a miest najskôr v Bratidlave. Potom sa shopy, puby, riverparky, skiparadisy, wellnessy, aquapark, forestparky, driveiny…všetko to slovné smetie, všetok ten hnusný slovný grc rozšíril aj do krajských a okresných miest a odtiaľ dokonca aj do dedín, dediniek, valalov a osád. Už sa nerozčulujem, iba sa škodoradostne uškŕňam nad tuposťou mladých, ktorých to pomaly prikrýva ako halda odpadkov a skôr-neskôr ich to zasype a udusí.

Pozerám si starú „mapu“ osád a miestnych názvov, ktorú som si ešte ako študent pre seba urobil, aby som sa ako tak vyznal v miestach, o ktorých okolo mňa hovorili starí strýcovia, tetky, starčekovia a starenky s vekom vyrezávanými tvárami. Dobre som vtedy spravil. Akoby som tušil, že so starčekmi odídu do zabudnutia aj názvy vecí a častí chotárov, medzi ktorými žili a ktoré spolu s nimi vytvárali úžasný farebný a voňavý svet včerajška. Dnes by som mal v spomienkach iba nejasný neurčitý pocit čohosi dávnominulého a krásneho.

Pozerám sa do mapy a predstavujem si, ako moji predkovia žili, keď tie názvy vymýšľali. Čo robili, na čom sa namáhali, čo im naopak prinášalo trocha radosti a potešenia. Ve´d sa len pozrite na tie názvy:

• Hrádza
• Gupňa,
• Záhrb,
• Viničný vrch,
• Šibeničný vrch,
• Štangarýgel,
• Cigánsky pľac,
• Obkiadňa,
• Štepnička,
• Pálenička,
• Bučkova čara,
• Šarvíz,
• Glhá lúka,
• Na Kikiríku,
• Škriablik,
• Chámrdia dolina,
• U Dorišmartinov,
• Krížnje cesty,
• Spálený vrch,
• Sedlová cesta,
• Remjatka,
• Táčnik,
• Hrošova uboč,
• Mokrolúh,
• Moravdolina,
• Kostivrch,
• Čunka,
• Urchrédel,
• Írek,
• Fonadýb,
• Ležisko,
• Kajlovka,
• Obecná školka,
• Močidlá,
• Hucov jarok,
• Pirť,
• Pažiť,
• Zváranisko,
• Kemenje vršky,
• Štamprok,
• Agačina,
• Hucov kotol,
• Ílend,
• Rúbanička,
• Kútova cesta…

Čo názov, to príbeh. To vlastná malá história. V tých názvoch je veľa slovenského, ale sú tam aj ozveny nemčiny či maďarčiny,-všetky zvuky minulosti tohto kraja. Predstavujem si, ako na týchto miestach moji predkovia močili konope, štepili mladé ovocné stromy, okiadzali lichvu, aby neokrivela a dobre dojila, ako pálili na pálenisku strožliaky po svojich mŕtvych príbuzných, zvárali bielizeň, varili celú noc v kotlíkových pieckach slúkový lekvár, išli sa po úmornom kosení na Chotári napiť vody do studničky pri Sedlovej ceste. – Ale iba málo, lebo tá voda bola veľmi studená a mohli z nej aj zrádnik chytiť…

Zabávam sa nad vlastnoručne zhotovenou starou „mapou“ – a teším sa, že tie krásne názvy môjho domova, mojej vlasti zostali kdesi hlboko vo mne. A som rád, že nežijem dnešný svet mladých. Ve´d o čom by som premýšľal, o čom rojčil, keby v mojom rodnom kraji boli iba snovparadajsy, velívjú, riversajdy, fástfúdy, longdrinkbary, bajkertreky a iné už na pohľad či na počutie iba samé kakofonické haraburdy ?

A možno by som potom vôbec o ničom nepremýšľal. Možno by som iba četoval, lajkoval, tvítoval, zdieľal a sťahoval nové apky. Dal by som si energydrink a bol by som hepy.

-Tak vám treba, milí mladí priatelia !