zemegula

Televízne Vianoce na našich televíziách a rádiách skončili. Pribinov kríž by si zaslúžila Markíza, ktorá sa nebála vysielať raz v premiére a druhý raz v repríze „putinovský“ film o Mrázikovi. Pochvalu si zaslúži aj vianočný koncert Simy Magušinovej, veľa starých filmov s AUTENTICKÝM folklórom, ešte nezasvineným kandráčovským hudobným gýčom.

Vďaka stáliciam ako meličkovský Ženský zákon a sfilmovaným kukučínovským filmovým poviedkam sme dostali krátku príležitosť počuť, ako znie ozajstná slovenčina. Presvedčili sme sa, že Kronerovi ďaleko viac sedeli príbehy z Oravy a Kysúc, než trochu trápne táranie v nárečí z Brezovej p.B. a nevkusné pseudokomediálne táranie v slováckom nárečí. Raz darmo, človek je autentický iba vo svojom vlastnom kabáte.

V SRo sa na všetkých okruhoch takmer bez výnimky dokola omieľal anglosaský a český hudobný brak, iba tu a tam spestrený slovenskou pesničkou. A to ešte nie tou najkvalitnejšou. Jeden bas barytón spieval napríklad o „božom hode“ – čo je síce sviatok, ibaže nie slovenský ale český. U nás máme miesto hodovania oslavu božieho narodenia. V tejto pesničke bola ešte jedna zaujímavosť: Vianoce sú vraj oslavou rodiny, dobrého jedla a svetla. Textár zrejme písal o židovskej chanuke. nie o katolíckych Vianociach, ku ktorým sa hlási 60% slovenskej populácie.

Televízne Vianoce boli /a na Silvestra ešte budú/ samé „pelíšky“ -lebo socializmus a „ruskákov“ treba zhovaďovať aj najnovšej generácii. Markíza STV a Joj vysielali takmer nonstop americké halyvúdske gýče a české rozprávky. Českých rozprávok bolo toľko, akoby slovenské televízie vysielali rýchlokurz češtiny pre slovenské deti. Z 10 slovenských filmov pre deti a mládež , o ktorých sme 22.novembra písali ako o zakázaných. sa neobjavil ani jeden. Ani geniálny film Jerguš Lapin, ani Jano, ani Čenkovej deti, ani Maroško či Maroško študuje, ani Ivkova biela mať, ba ani film Ako divé husi. Jednoducho-čosi ako televízna genocída malých Slovákov.

– Ešteže láskavá príroda umožnila rodičom zachrániť svoje deti pred hrôzami odnárodňovania únikom do / tu a tam aj bielej/ a peknej slovenskej prírody.