zemegula

Prečo si herečky a speváčky, herci a speváci myslia, že tomu rozumejú ? Poznal som viacerých umelcov. Spoločné pre nich bolo to, že boli veľmi zhovorčiví ľudia.. Vlastne v jednom kuse o čomsi vášnivo rozprávali, najčastejšie o politike, ale aj o praktických veciach života: aké auto je najlepšie, kde sa oplatí stavať, – či v Bergu, Rajke alebo v Chorvátskom Grobe…či sa oplatí delená strava, kto je z neprítomných kolegov a kolegýň krava, kto je obyčajný chuj, kde je najbližší ašram, ktorá škola jógy je fasa, ktorá škola je pre deti najlepšia, kam sa pôjde lyžovať, kam k moru, aké plemeno psa práve letí…a pod. životne dôležité informácie.

Presvedčivé táranie sa menilo na ešte presvedčivejšie v závislosti od množstva alkoholu a fajčiva. Normálnemu človeku sa to ťažko dalo zniesť. Medzi roztáranými umelcami som zostával iba z úcty k rodine, príp. z iných neodkladných dôvodov. Najhoršie ale bolo, ak sa témou rozhovorov stala politika. Domáca lebo zahraničná – to je jedno, lebo gitarista, barová či folková speváčka, saxofonista, miestny najlepší interpret piesní F.Sinatru a i. rozumeli všetkému a mali vďaka dobrým kamarátom informácie z tej najlepšej ruky. Od večere do polnoci som bol svedkom založenia niekoľkých politických strán, resp. aspoň ich prípravných výborov. Alebo som videl a počul, ako sa tá či oná vládna alebo opozičná strana do troch dní rozpadnú. Ako ten či onen politik kradne ale že kradne v stámiliónoch eur, ako podpláca políciu a súdy, ako je napojený na CIA, FSB, SIS, Mosad a pod. A ako ho napriek tomu onedlho navštívia kukláči z NAKA…

Neviem, odkiaľ sa v umelcoch, – výtvarníkoch, hercoch ale najmä v popíkových hudobníkoch berie tá odvaha, tá jasnozrivosť, aby okamžite ku akémukoľvek politickému problému vedeli a chceli zaujať svoj jasný a principiálny postoj. Hudobníci za pár minút po odznení správy v rozhlase vedeli, kto a prečo pripravil o život Kuciaka, Lučanského…resp. obratom vedeli, kde je pravda v prípade vojny v Iraku, Sýrii, Kosove, na Ukrajine. A obratom ruky už hútali o takom či onakom charitatívnom koncerte na pomoc trpiacim na Donbase, v Buči, Bachmute príp. na charitatívnej akcii na pomoc ľuďom, postihnutým zemetrasením na pobreží Turecka či v Sýrii. Už sa aj žeravili iphony, dohodovali sponzorov, odhadovali náklady a nenápadný skrytý zisk z inak samozrejme veľmi neziskovej, filantropickej umeleckej akcie.

Na toto všetko som si spomenul, keď som začul, že v Starej tržnici v Bratislave sa odohrá charitatívna hudobná akcia na počesť hrdinského ukrajinského ľudu napadnutého krutými ruskými hrdlorezmi. Akcia našich hudobníkov, skalopevne presvedčených o pravde kyjevských banderovcov, by mala zabezpečiť nejaké tie charitatívne prostriedky na charitatívne ukrajinské drony, ktoré potom budú nasadené do charitatívnych akcií na donbaskom bojisku. Našim umelcom stačili oficiálne správy z našich mimoriadne objektívnych médií a do minúty vedeli, na čej strane je pravda, koho treba podporiť a koho zhodiť pod čiernu zem. Naši umelci ihneď vedeli, ktoré civilné obete stoja za úctu a ktoré za opovrhnutie.

Koncert na podporu ukrajinských hrdinov v čase výročia vojenskej operácie OS RF na UA sa od komunity bratislavských kaviarenských umelcov dal očakávať. Čo sa nedalo očakávať a z čoho som tak trochu smutný, sú mená dvoch speváčok, – účastníčok tejto charitatívnej akcie – speváčky Z.Smatanovej a speváčky S.Magušinovej. – Dámy, -tak už aj vy ? To ste už aj vy na tom až takto ? To fakt ? Tak už aj vám je jasné, že obete vojny na Ukrajine sú biele a čierne, úctyhodné a odsúdeniahodné ? To fakt .- Zuzana ? To fakt , – Sima ?

Je mi z vás smutno, milé dámy. Hovorím iba za seba. Je mi z vás smutno. A jediné slovo, ktoré sa mi tlačí do úst je „škoda“. Vy z toho iste budete mať svojím spôso´bom zisk – a vidíte: mne na um prichádza len tá škoda.

-Škoda. Škoda-preškoda.