zemegula

Stalo sa módou predvolebnej sezóny ponúkať slovenskej verejnosti kadejaké nezmysly. Najmä však to, že jediná cesta k mieru je vraj maximálne vyzbrojovanie Ukrajincov zo strany „demokratických“ štátov NATO. Absurdný nezmysel pri ktorom tí čo posielajú zbrane na front sú mierotvorcovia a tí, čo požadujú okamžité zastavenie paľby a diplomatické rokovania o mieri sú „vojnoví štváči“. Alternatívne racionálno, len čo je pravda.

Propagátori „vojnovej cesty k mieru sa obracajú ku kadejakým demagogickým trikom-napríklad, že tí, čo chcú zásobovanie Ukrajincov zbraňami zastaviť, chcú nechať bezbrannú krajinu napospas po zuby ozbrojeným Rusom. Pomáhať bezbranným nevinným ukrajinským obetiam ruskej agresie je vraj preto svätá povinnosť ozajstných humanistov a demokratov. – To fakt ? Inak sa humanizmus prejaviť nedá-iba humanitárnym bombardovaním, humanitárnou paľbou ťažkého delostrelectva, raketometov a odpaľovaním rakiet ? To fakt ? Ukrajinci, čo zaživa upaľovali Rusov v Odesse, čo Rusom z Charkova na krk uväzovali odistené granáty, čo húfnicami pálili na paneláky v Donecku 7-8 rokov…čo zakazovali Rusom, Maďarom, Rumunom nielen vyučovanie v ich rodnej reči ale aj písanie a hovorenie na verejnosti…to sú fakt všetko neviniatka ?

Ukrajina v súčasnom konflikte neriskuje svoju existenciu. Žiaden oficiálny ruský vládny dokument s koncom Ukrajiny ako štátu neráta. Naopak, ráta s prosperujúcou, vojensky neutrálnou, denacifikovanou Ukrajinou. Nikto, kto je pri moci v Moskve, -na rozdiel od poľských nacionalistov, – nechce, aby Ukrajinci nemali na svojich etnicky autochtónnych územiach /Halič, Volyň…/ svoj vlastný štát. Moskva chce evidentne iba jediné, – normálnu spoluprácu, obojstranne výhodné hospodárske zmluvy, mierové spolužitie Ruska a Ukrajiny.

Vyjednávacia pozícia Ukrajiny v prípade okamžitého zastavenia bojov je aj bez odsunu Rusov z pôvodnej Ukrajiny veľmi silná. Ukrajinci ovládajú veľké časti pôvodne ruskojazyčných teritórií /Malorusko, Novorusko/ a podpora Západu je silná a zostane silná. Ukrajina, ktorá sa realisticky pozrie na svoje možnosti, má obrovskú šancu byť stabilnou a úspešnou krajinou.-Iba hlupák verí, že v Kremli uvažujú o pohltení celej Ukrajiny, nedajbože aj Poľska, Pobaltia, Moldavska a pod. Rusi sú ortodoxní Slovania. Podobne ako Slováci sa riadia heslom: Cudzie nechceme, svoje si nedáme.

Polyhistori, najnovšie napr. veľký znalec svetovej histórie a kamarát nemeckého duchovného velikána Roberta Geissena, pán Richard Sulík, tvrdia, že v histórii demokracie je dosť príkladov, ako sa dal mier zabezpečiť iba zbraňami a stupňovaním vojnového zabíjania. Čo by sa vraj stalo, ak by USA nevyvážali v záujme obrany demokracie do ZSSR zbrane na jeho spravodlivý boj s Hitlerom ? Veď by vďaka tomu Hitler určite vyhral ! – Nuž, milý pán Sulík, nevyhral ! Celkový objem materiálnej vojnovej pomoci USA v prospech ZSSR tvoril iba 4% všetkého materiálu, ktorý ZSSR použil v boji proti Nemecku. Zvyšok – 96% – si vyrobil sám. Štrukturálne významnou bola iba pomoc USA pri dodávkach veľkých transportných lietadiel, terénnych osobných aut a príp. aj nákladiakov. Tanky T-34, kaťuše, ťažké delostrelectvo, kalašnikovy…si Rusi vyvinuli a vyrábali sami. Dodávky z USA boli navyše na báze zmluvy lend and lease /zmluvy o pôžičke a prenájme/, mali komerčný charakter a ZSSR ich splácal cca 40 rokov od konca vojny. V politickej rovine v skutočnosti Američanom nešlo o obranu demokracie, ale o obranu pokrvných anglosaských bratov vo Veľkej Británii. Išlo o to, posilniť Rusko tak, aby Nemci museli na východný front poslať až 88% svojich divízií a nemohli ani len uvažovať o invázii do V.Británie.

V novodobej histórii ľudstva sa mier nikdy nikomu nepodarilo presadiť vojnou. Vojnou sa dosahuje iba kapitulácia protivníka a následné nadiktovanie „mierových“ podmienok víťaza voči porazenému. V novej histórii ľudstva sa nikdy nikomu nepodarilo stupňovaním vojny prinútiť protivníka, aby opustil bez protihodnoty všetky obsadené územia či dokonca, aby platil nejaké reparácie. To sa nikdy nikomu nepodarilo. Nepodarí sa to ani Ukrajine a jej tútorom z USA a NATO.

O čom majú byť mierové rozhovory potom, čo Rusko opustí výhodné pozície , stiahne vojská z Ukrajiny ? O reparáciách ? O vydaní Putina do Haagu ? O rozdelení Ruska na niekoľko hračkárskych bantustanov ? To fakt ? Ale veď Rusko ukrajinskú vojnu neprehralo /naopak, ovládlo nové teritóriá/ a diktovať mu podmienky kapitulácie na takýchto „mierových“ rokovaniach je na smiech !

Všetky konflikty po 2.sv.vojne sa ukončili buď kapituláciou jednej zo strán/Srbská Krajina, Kosovo, Južný Vietnam/ alebo – v drvivej väčšine prípadov, – prímerím a následnými rokovaniami. Všetky tieto rokovania rešpektovali teritoriálne status quo. Ak sa vojnové strany po rokovaniach rozhodli na stiahnutí svojich armád z niektorých obsadených území, bolo to zväčša obojstranne alebo to bolo na základe iných ústupkov tej strany, ktorej sa územia vrátili. Tak sa dohodol napr. Izrael so svojimi arabskými susedmi. Alebo India a Pakistan. Najčastejšie sa ale na rokovaniach formálno-právne uznali nové reálie a dohodol modus vivendi. Takto to bolo v napr. v Kórey, spočiatku aj vo Vietname, alebo v Južnom Sudáne, Západnej Sahare…/….

USA v minulosti mnohokrát používali dodávky zbraní do krajín, ktoré boli na rozhraní geopolitického zápasu medzi nimi a ZSSR resp, Ruskom. Nikdy sa im ale takouto cestou vojenskej pomoci nepodarilo dosiahnuť porážku ZSSR alebo Ruska. Američanom sa to nepodarilo v Kórey, vo Vietname, nepodarilo sa im to ani vo Venezuele, Nikarague, na Kube … A nepodarilo sa im to ani v Afganistane, aj keď to na Západe často ponúkajú ako cieľové riešenie aj pre Ukrajinu. Afganistan je ale úplne iný príbeh. Sovieti tam prišli s obmedzeným kontingentom vojsk na základe požiadavky medzinárodne uznanej vlády v Kábule. Cieľom Sovietov bolo posilniť tamojší pro-socialistický režim, vylepšiť si svoju medzinárodnú pozíciu. V Afganistane nešlo o existenciálne ohrozenie ZSSR. Afganistan sa po odchode ZSSR nezmenil na sieť vojenských základní a raketových odpaľovacích rámp USA zacielených na Moskvu zo vzdialenosti 400-500 km. Odsun Rusov z Afganistanu nemal vojenské ale hospodárske a politické príčiny /vo vnútri ZSSR vrcholila perestrojka a vo vnútri Afganistanu, sa miesto prosovietskych alebo proamerických síl presadili islamisti z Talibanu/.

Odsun ZSSR z Afganistanu nijako /okrem reputácie/ existenciu ZSSR neohrozil. Zjednodušene povedané, ZSSR si mohol stratu Afganistanu dovoliť. Po zmene mocenskej konštelácie v Kremli bol takýto odsun pre nového mocipána -Gorbačova, dokonca žiadúci: imidžovo /Gorby sa stal mierotvorcom/, politicky i hospodársky. Dosť podobné bolo potom aj pozadie odsunu vojsk ZSSR z krajín bývalej Varšavskej zmluvy.

– Sitácia na Ukrajine je ale úplne iný prípad. Odsun vojakov z Ukrajiny si dnes Rusko NEMôŽE dovoliť. Ukrajina ako člen NATO resp. EU, Ukrajina s Krymom a desiatkami základní NATO a raketovými silami na území – to je smrteľná hrozba pre bezpečnosť a územnú celistvosť Ruska. To je smrteľná hrozba aj pre Rusov ako etnikum. Násilná ukrajinizácia by postihla minimálne 18 miliónov Rusov. Fanatická rusofóbia by bola nebezpečenstvom nielen pre ruský štát, ale aj pre Rusov ako jedincov.

Ukrajinský konflikt je pre Rusko a Rusov osudový problém. Buď ho vyriešia vojensky – konvenčnými prostriedkami alebo s použitím termonukleárnych zbraní , – alebo ho – ZA POMOCI ZÁPADU, vyriešia diplomaticky, kompromisom na báze prímeria a následných mierových rokovaní. Prímerie je na stole stále. Doterajšie pokusy-minské zmluvy, využil Západ na vyzbrojenie Ukrajiny. Rokovanie v Turecku zmarili britsko-americkí maximalisti. Rusko na vianoce 2022-2023 podniklo napriek dovtedajším neúspechom ďalší pokus-vyhlásilo jednostranné prímerie. Ani tento zatiaľ posledný mierový pokus sa nepodaril. Ukrajina a Západ využili jednostranné prímerie vyhlásené RF na preskupenie vojsk a doplnenie zbraní a munície.

Západ sa zatiaľ na Ukrajine drží absolútne nerealistickej stratégie totálnej porážky Ruska. Stále podceňuje vojenské kapacity Ruska, podceňuje jeho hospodárske zdroje no predovšetkým podceňuje odhodlanie Kremľa ale aj bežných Rusov obetovať vo svätej vojne o záchranu Ruska všetko. Aleže naozaj VŠETKO.

Aj občania na Západe trpia dôsledkami vojny. Dôkazom je mierová rétorika prezidentských kandidátov Trumpa, De Santisa, R.Kennedyho ml. ale napr. aj proti-NATOvské demonštrácie vo Švédsku a rast popularity protivojnovej strany AfD v Nemecku. Zatiaľ ale chýba masovosť protivojnových snáh. Chýba to, čo v podstate zastavilo reťazec vojen medzi Izraelom a Arabmi. Chýba hnutie, akým v Izraeli bolo hnutie PEACE NOW. Teda hnutie, ktoré miesto demagogických úvah o“mieri“ až potom, čo Izrael vojnami dosiahne totálnu kapituláciu Arabov, požadovalo mierové rozhovory už aj, okamžite, bez podmienok, na základe vtedajšej reality.

Takže,-vážení pro-západní mudráci-otázka mieru a vojny je veľmi jednoduchá. PEACE NOW ! Prímerie už aj, na základe aktuálneho statu quo, na základe daných realít. – A potom po zastavení paľby a zastavení vyzbrojovania vojsk na fronte, dlhé a dôkladné mierové rokovania. Kompromisy v teritoriálnej, bezpečnostnej, zahraničnopolitickej i vnútropolitickej oblasti, v oblasti občianskych a národnostných práv a pod.

Nie nekonečné sankcie a nekonečné vyzbrojovanie Ukrajiny novými a novými zbraňami, nie nekonečné nové a nové ofenzívy a protiofenzívy – ale zastavenie paľby a prímerie UŽ AJ. A potom miesto utrpenia ľudí na fronte už len „utrpenie“ diplomatov pri dlhých a dobromyseľných rokovaniach Ruska a Ukrajiny resp. Západu a Východu pri rokovacom stole.

Nič iné nás nezachráni. Iba mier. Iba rokovania. Iba ochota ku kompromisom. Iba dobrá vôľa všetkých dobrých ľudí na celom svete.