zemegula

Tak k nám na Slovensko prišla nová pandémia. Neútočí na telo ale skôr na ducha. Konkrétne na jazykový prejav pacienta. Ohniská nákazy sú predovšetkým v masmédiách, medzi redaktormi, reportérmi a moderátormi, no už aj medzi konzumentmi masmédií: radovými občanmi. Osobitne medzi občanmi, čo často konzumujú masmédiá a čo sa cítia byť fajnovejší než iní a chcú sa vyjadrovať tak, ako je to práve „in“.

Infekcia sa prejavuje v tom, že Slovák zabudne na to, že ešte pred 1-2 rokmi hovoril „podľa môjho názoru“ , „podľa mňa“, „ja si myslím, že“. „nazdám sa, že“, „mne sa zdá, že“ …atď. – a miesto toho dnes hovorí /zdanlivo úsporne/ „za mňa“. Podľa tohto jazykového defektu dostala infekcia pomenovanie „ZMI“. Ide o skratku „ZA MŇA INFEKCIA“.

Pôvod infekcie ZMI je nezámy. Zdrojom nákazy sú možno nejaké netopiere, čo nejaký šetrivý Čech skonzumoval na čínskom trhovisku. Ktovie. Prečo Čech ? Lebo Česi pri ceste po svete obľubujú lacné miesta na stravovanie ale najmä preto, že ZMI k nám vysoko pravdepodobne prišla z Česka. Momentálne sa totiž bohato vyskytuje aj v ČR.

ZMI patrí do toho istého kmeňa jazykových defektov, ako boli módne výrazy typu „Či ?“, „je to o tom, že“, „som tam za peknú“, „vidíme sa“ , „ajťák“, „opatruj sa“, „uži si to“, „mám to navnímané“, „je to akože kúlové, je to wau“ a pod. Sú to výrazy, ktoré ešte medzi adolescentmi zbavia-no keď ich začne používať dospelý profesionál, ktorý sa živí slovom, znejú komicky. Takmer tak, ako keď si dospelý moderátor vezme do televízneho štúdia malý kýblik na piesok a lopatku.

ZMI nie je smrteľná. Jazykovo citlivejším Slovákom maximálne trhá uši. Ale prežiť sa to dá. Na obranu pred ZMI netreba používať hmaty a chvaty. Voči našim mierne postihnutým, stádovitejším spoluobčanom treba byť chápavý, láskavý, zhovievavý. Veď tak ako ja, aj oni majú nárok mať v živote občas nejaký defekt.

– Ak o tejto taľafatke píšem, je to preto, že aj ja mám v živote nárok tu a tam si na niečo zašomrať. Čím som starší, tým viac. – Uznávam zásadu: rob si čo chceš a ja to zhodnotím, ako chcem.

„Za mňa“: milí pacienti, vyjadrujte sa „za vás“ do sýtosti. Ak si myslíte, že hovoríte naozaj iba za seba , – a nie za stádo z vašej bubliny a podľa noriem konformity vašej bubliny, -pokojne si to myslite. Nech je ale aj mne dovolené vyjadriť názor, že nehovoríte ani tak „za seba“, ako skôr za tých, čo vám normy stádovitých manierov vo vašej bubline indoktrinovali. – Ak vám vyhovuje hovoriť „za mňa“ -no de facto za to, čo vám vaše okolie indoktrinovalo a čím ste sa mimovoľne či úmyselne nakazili, je to vaša vec.

-Hovorte si -pre mňa ZA MŇA, – ako len chcete. A ja si to zhodnotím, ako ja chcem.

PS: Tento blog nie je jazykovedný. Je to blog sociálnopsychologický resp. sociologický. Nie je to blog o slovíčkach. Je to blog o konformite, stádovitosti a malomeštiackej túžbe byť „in“.