zemegula

Počnúc prvými pluralitnými voľbami po 1989 až do februára 2020 voľby na Slovensku vyhrával ten, kto presvedčivejšie bájil o zlodejinách svojich politických rivalov. Lepšie povedané ten, kto mal silejšiu mediálnu podporu pri šírení zlodejinových bájok. Spomeňte si, ako sa kedysi po 1990 súperom KDH podarilo rozšíriť o bratoch Čarnogurských bájky o ich ohromnom bohatstve. V Bratislave nebol azda dom či fabrika, vo vlastníckej štruktúre ktorých by Čarnogurskovci neboli údajne „namontovaní“. Čarnogurskovci po prehratých voľbách však zrazu akosi schudobneli. Už im nič ohromujúce nepatrilo /zostala iba bájka o rozbitých JRD…/.

Tí, čo bájky o Čarnogurských zlodejinách neoficiálne živili, začali po víťazných voľbách ochutnávať vlastnú medicínu. Postupne sa obraz o HZDS, ktoré chcelo zastaviť „zlodejiny KDH“ začal meniť. Zlodejiny cez rôzne formy privatizácie už podľa fám a bájok páchali známi či menej známi „mečiarovci“. Samozrejme, najviac V.Mečiar samotný. Ten odrazu vlastnil celé Trenčianske Teplice, polovicu Považia a v Bratislave aspoň Podhradie, Kramáre a Kolibu. Bájky o Mečiarových špinavých zlodejských paprčiach mali nevídanú podporu v médiách. Vďaka tomu, že ju majú podnes, mnohí Slováci dodnes mýtizujú Mačiarove dedinské pozemky a rekonštruovanú vilu Elektra, ktorá by si už dávnejšie zaslúžila ďalšiu rekonštrukciu.

Zlodejiny kolektívu Dzurinda-Mikloš-Kaník etc. mali v médiách menší ohlas. Pritom je paradoxné, že summa majetku privatizovaného za Dzurindu bola niekoľkonásobne vyššia, ako summa fabrík a fabričiek /často už bez odberateľov, bez trhov/ privatizovaných za Mečiara. Mečiarova privatizácia bola z hľadiska trhovej hodnoty násobne menšia ako banky, poisťovne, elektrárne, plynárne, vodárne, železiarne, obchodné siete, telekomunikácie, doprava, zdravotníctvo…ktoré sa privatizovali za Dzurindu.

Zlodejiny za Dzurindu a Radičovej sa v médiách príliš neprepierali. Česť zlodejinám z čias dzurindizmu zachraňoval aspoň Dzurindov brat, kádehácky a sdkácky pokladníci, Kaník a pod. Celkom pekne sa šírili aj bájky o obrovských majetkoch nakradnutých Miklošom…

Mladé pušky okolo R.Fica sa týchto dzurindovských zlodejín chopili. V kombinácii s bonmotmi o sociálnych netvoroch celkom pekne zhodnotili bájky o províziách za tunely, za vláčiky, za valčeky, za privatizáciu infraštruktúry a pod. Mladý Smer prilial do bájok o províziách za podniky, ktoré dzurindovci a radičovci dostali za ich darovanie Západu, nové slušne horiace palivo. Palivo vydržalo horieť dosť dlho a bolo by možno aj dlhšie, keby po víťazných voľbách ficovci nepribrali medzi seba bájotvorné elementy ako boli ZRS a SNS. Tie potom spolu s tým, že Smer na vkus Slovákov vládol až príliš dlho využil bájkár nad bájkarov, zlodejinológ non plus ultra Igor Matovič z Trnavy a Borovej.

Matovič svoju bájkotvornú resp. skôr mýtotvornú činnosť o megazlodejinách Smeru začínal skromne-vo svojom súkromnom reklamnom plátku. Jeho výhodou však bolo, že sa plátok dostával do schránok státisícom Slovákov. Slováci chvíľu odolávali-keď sa však zlodejiny dostali do ich rúk po stý – päťstý – tisíci raz, – štvrtina z nich Matovičovým bájkam o Ficových zlodejinách uverila. Za pomoci trochu krvavejších fantastickejších mýtov o podiele smerákov na vražde novinárskeho eléva J.K. sa Matovičovi podarilo zblbnúť štvrtinu slovenských voličov a vyhrať voľby.

Bájoslovná technológia o zlodejinách mocných vo vláde dosiahla v osobe Matoviča svoj absolútny národný rekord. I.M.- mesiáš očisty Slovenska od zlodejín sa ujal moci. Ovládol políciu, prokuratúru, súdnictvo, väčšinu médií…Presvedčil signifikantnú časť Slovákov, že teraz to príde. Nastane veľká očista, zlodeji skončia v base, miliardy sa navrátia štátu a OBYČAJNÝM ĽUĎOM dobre bude.

Nuž ale zlodeji zo Smeru v base neskončili. Miliardy, čo po odchode z vlády mali pribúdať do štátneho rozpočtu sa kamsi vyparili. Miesto toho prišli ako pri každej vláde kadejaké problémy, pandemické, bezpečnostné a ekonomické krízy. Bájkotvorca Matovič a spol. neboli na riešenie reálnych problémov pripravení. Nemali na to kvalifikáciu. Mali iba plagiátorské doklady o vzdelaní, jazykové schopnosti na úrovni vantajmnekstajm a na dôvažok mali už len obrovské egá, o ktoré medzi sebou narážali a ktoré ich vláčili z jedného kompetenčného sporu do druhého.

Matovičova vláda nebola vláda ale hrôzovláda. Ako všetko zlé, bola však aj ona na niečo dobrá. Slováci postupne začali chápať, že vládna politika je o kvalifikácii, o schopnosti rozvíjať krajinu a nemíňať čas na nútené nezmyselné buzerácie typu povinného testovania či očkovania. Áno, zlodejinových kauz bol v médiách /no IBA v médiách/ pomenej. Problémov s vládnutím bolo však stále viac. A keď sa k tomu pridal aj krach v dokazovaní smeráckych zlodejinových bájok na prokuratúre a na súdoch, – ľudia asi POCHOPILI…

Asi. Nazdám sa, že najväčšia časť národa asi pochopila. No nie som si úplne istý. Nielen preto, že Matovičove repasované bájky o zlodejinách Smeru majú stále celkom slušnú 7-8%-nú popularitu. Hlavne preto, že zlodejinománia sa hlboko zažrala do duší Slovákov. Akonáhle sa nejeden náš našinec dostane do kontaktu s faktom, že iný Slovák má väčší dom, väčší kus poľa, ba ešte aj chatu pri lese k tomu, – hneď mu príde na um: „Odkiaľ na toto tento darebák vzal peniaze ? Veď ja furt chodím do roboty a takýto majetok nemám !“ – Nuž nemáš, lebo si v škole nepatril medzi najšikovnejších, lebo si nezdvihol zadok a nešiel si zarobiť z rodného mesta tam, kde bola tvoja kvalifikácia žiadaná a lepšie platená. Nuž nemáš. lebo nemáš na to. Smutné, ale nemáš. Alebo aj máš, ale si nepriebojný alebo jednoducho nemáš šťastie.“ – Ľudský svet je súčasťou sveta prírody. A v prírode nikdy nebola, nie je a nebude rovnosť. V sile, v kráse, v múdrosti, v osobnom kúzle …i v šťastí boli, sú a budú vždy rozdiely. Taký je svet, taký je život.

-Iba hlupák alebo iba obyčajný matovičkár, ale tu a tam aj závislitlivý saskár, progresívec, snskár, republikánec, smerák, kádehák … to nechápu. Alebo sa dajú strhnúť zlým ľuďom, čo si hovoria „novinári“ /no so skutočnými novinármi nemajú nič spoločné/ a uveria bájkam o zlodejinách iných-od nich úspešnejších ľudí. Naposledy jeden takýto zlomyseľný bájkár z HN urobil zlodeja zo smeráckeho lekára, docenta, prednostu kliniky a dlhoročného poslanca. Vraj odkiaľ má peniaze na usadlosť, čo si buduje na rozsiahlom pozemku. Lekár, docent a poslanec vo veku 65 rokov je pre tohto zlého bájkara podozrivý, lebo si kúpil pozemok O,4 ha so starým roľníckym domčekom v okr. Veľký Krtíš. Kúpil si to za 21 tis. eur. – za cenu o 1 tis. eur vyššiu, ako je v tejto bohom zabudnutej lokalite priemerná trhová cena. – To je teda „kšeft“. To je teda „ZLODEJINA“…To je teda podľa novinára z HN jasný dôvod, prečo nevoliť za poslancov „zlodejov“ – kandidátov Smeru !

-Zdá sa ale, že napriek reminiscenciám zlodejinológov z okolia Matoviča a ficofóbov z protinárodných médií už pri týchto voľbách /30.spetembra/ táraniny o zlodejinách tých či oných politikov nezaberú. Predvolebné trendy ukazujú, že miesto brnkania na závisť a ďalšie nízke zlodejinkárske pudy tentokrát zohrá rolu niečo iné. Zdá sa, že to bude dôraz na kvalifikovanosť, na v praxi odskúšané skúsenosti a sociálne cítenie tých, čo im Slováci dajú svoje hlasy.

Zdá sa, že Slováci budú v septembri konečne voliť rozvoj a pohľad do budúcnosti. A nie závistlivé špáranie sa v peňaženke iných ľudí. A nie hľadanie temnej minulosti u tých, čo sú lepší a schopnejší. Teda takí, čo v nás vzbudzujú dôveru, že o prosperite a rozvoji Slovenska niečo vedia.