zemegula

Dlho som s článkom tohto typu váhal. No už sa ďalej nedá. To čo vyvádza v médiách A.Danko, to už uráža nielen jeho koaličných partnerov ale do značnej miery dezorientuje aj voličskú základňu koalície. Ale poďme po poriadku.

1/ Danko a spol. sa do NRSR dostali s odretými ušami. Miesto toho, aby začali robiť politiku, ktorá zvýši ich volebných cca 5% na vyššie úrovne, začali dankovci závidieť Smeru a Hlasu ich poslaneckú silu a rezorty, ktoré na jej základe získali.

2/ Frustráciu z politickej slabosti sa dankovci pokúsili riešiť siláckymi krokmi voči koaličným partnerom. Smer a Hlas ustúpili a prihodili SNS bonusy nad rámec ich volebného výsledku. Išlo napr. o tvrdošijné navrhovanie Huljaka za ministra či ponechanie rodičovského dôchodku /hoci za cenu výrazného zvýšenia deficitu/. Koaliční partneri súhlasili aj s tretím Dankovým želaním -vznikom kontroverzného ministerstva športu a turizmu. Ústretové kroky Smeru a Hlasu voči SNS sa však u Danka, Tarabu a Huljaka nestretli s porozumením. Naopak, dankovci ich zobrali ako mäkkosť Pellegriniho a Fica. A stupňovali nároky.

3/ Kandidatúra a event. odchod Pellegriniho na post prezidenta dodali Dankovcom chuť k revízii volebných výsledkov a ku požadovaniu takých pozícií vo vláde, aké by sa nerovnali ich 5% ale minimálne 10% hlasov. Danko ponúkol Pellegrinimu podporu v prezidentskej kampani, no nie z koaličnej solidárnosti ale za tvrdý obchod. Dankova predstava bola, že Saková vymení zvoleného prezidenta Pellegriniho na poste predsedníčky parlamentu a na jej vplyvné a lukratívne miesto ministra hospodárstva pôjde dankovec Taraba. Následne na uvoľnené miesto ministra životného prostredia po Tarabovi pôjde ďalší dankovský predátor – Huljak. Ak by s týmto Pellegrini v decembri súhlasil, dnešné spochybňovanie spôsobilostí Pellegriniho zastávať post prezidenta by neexistovalo.

4/ Pellegrini /a v pozadí aj Fico/ plán dankovcov odmietli. Nevideli dôvod, prečo by mali mať Hlas z 15% a Smer z 22% hlasov vo vláde iba po 6 ministrov a 5% SNS až 4 ministrov. – No a od tohto momentu začala svätá vojna dankovcov proti Pellegrinimu. Pellegrini, ktorý by v prípade odovzdania ministerstva hospodárstva dankovcom bol ideálny kandidát za prezidenta aj pre SNS, sa zo dňa na deň stal neschopný riadiť prezidentský úrad a morálne nespôsobilý zradca. Danko od tohto momentu svoje útoky na Pellegriniho graduje. Dostal sa do rétorickej vývrtky, ktorú už psychicky nie je schopný hamovať a je iba otázkou času, kedy vyletí z koaličnej trajektorie a s poriadnym hlukom rachne niekde mimo.

5/ Jarmočná racionalita dankovcov nie je jediná vec, ktorá im dodáva vnútornú silu ísť do konfliktu a ničiť pevnosť súčasnej vlády. U Danka sú racionálne dôvody k útokom na Pellegriniho spojené aj s emocionálnymi. Danka -použijúc jeho slovník, „nasralo“, že Pellegrini jeho kšeftovanie s ministerstvami odmietol povýšeneckým spôsobom. S Dankom v podstate nerokoval. Sucho a neľútostne ho odkázal na číselný výsledok volieb. Márnomyseľného revúckeho „génia“ to veľmi, veľmi urazilo. Druhá citová rana od Pellegriniho prišla po Dankovej autohavárii. Tu sa Pellegrini opäť nedokázal prinútiť k nejakému súcitu. Zas len chladne konštatoval, že ak sa potvrdí porušenie zákona, bude Danko musieť znášať politickú i trestnoprávnu zodpovednosť. – Nuž, po takýchto dvoch citových ranách sa Dankova teraz už aj pomstychtivosť voči Pellegrinimu stala klinická. Prekročila medze bežnej politickej žiarlivosti a zmenila Dankovo hostilné správanie voči Pellegrinimu za výrazne patologické.

6/ Popri všetkých negatívach súčasnej aktivity dankovcov si však netreba idealizovať ani správanie sa Pellegriniho /ev. v pozadí aj Fica/. Danko má pravdu, keď hovorí, že v NRSR treba pred všetko /vrátane novely trestného zákona/ predradiť schválenie nového rokovacieho poriadku NRSR. Striktný rokovací poriadok, regulujúci dĺžku diskusných príspevkov, znemožňujúci väčšinu obštrukcií, napr. čítanie „pozmeňovákov“ a „faktických poznámok“ by rokovaniam NRSR prinavrátil ich vecnosť a legitímnosť. Ak by takýto poriadok dostal do rúk rigorózny neústupčivý predseda NRSR, slovenský parlament by bol znova funkčný. A tak, ako vraví Danko, raz dva by schválil nielen novelu trestného systému, ale aj stavebný zákon, zákon o financovaní MVO, o organizačných zmenách v RTVS a pod.

7/ Čo s týmto všetkým ? Dá sa ešte vládnutie tejto koalície zachrániť, alebo sa oddáme fatalizmu a necháme „nasratému“ Dankovi, nech ďalej rýpe a nech tak dlho očakávanú koalíciu ľavicových a národných síl pošle kamsi histórie ? Nazdám sa, že sa to všetko ešte dá udržať pri živote. Dobrým znamením je, že Danko prisľúbil -aj keď vraj proti svojej vôli- že za Gašparom navrhnuté vládne pozmeňováky v trestnej novele ZAHLASUJE AJ SNS. Rozpory medzi Dankom a Pellegrinim by teda Lipšicov Úrad špeciálnej prokuratúry a Lipšicov model drakonických trestov nemali zachrániť. Šancou pre vládny reštart by bolo prijatie Dankovho návrhu na urýchlenú zmenu rokovacieho poriadku parlamentu-a to ešte pred prezidentskými voľbami. Tak, ako to Danko požaduje, -ihneď po schválení zmien v trestnom práve. Do tretice by sa ako soľ žiadalo osobné rokovanie Danka s Pellegrinim – medzi štyrmi očami resp. za účasti Fica či iného mediátora zo Smeru.

Nech je akokoľvek, Danko a spol. ale aj ostatní predstavitelia koaličných strán by si mali uvedomiť, o čo sa hrá. Nehrá sa iba o Dankov trest za autonehodu, nehrá sa iba o Pellegriniho prezidentúru. Hrá sa o Slovensko. Hrá sa o našu budúcnosť. Akýkoľvek hazard v tejto hre by na Slovákov dopadol veľmi bolestivo. Ak by k nemu predsa len došlo, história si navždy zapamätá, kto tento event. tragický hazard spôsobil. História nezabúda.