zemegula

Verím, že včerajšie vyhlásenie Ivana Korčoka, porazeného politika súčasnej opozície, je iba nešikovným rétorickým zvratom. Verím, že nebolo myslené tak, ako vyznelo. Lebo ak áno, potom Korčok verejne priznal, že ktosi chcel cez atentát na predsedu vlády SR zmeniť politický kurz vlády, ktorú Fico vedie. Ktosi chcel dať členom Ficovej vlády výchovnú príučku. Nuž ak by to tak bolo, to by potom bolo priam strašidelné priznanie. Priznanie zločinných úmyslov, ak už nie priamo priznanie ku zločinnému spolčeniu. No nechajme to radšej tak, uznajme, že sa Korčok včera iba nešikovne vyjadril…

R.Fico sa na obrazovke objavil telesne zoslabnutý ale duchom už znovu pevný. Slovensku a Slovákom sa prihovoril rozvážne, štátnicky, rozumne, úprimne a zodpovedne. Hoci išlo o slová takmer obete vraždy, jeho vyjadrenia neboli útočné, nevyzývali k pomste voči nikomu, ba práve naopak. Normálnych Slovákov upokojovali a povzbudzovali. Opozičné protivládne médiá, protivládne mimovládky a najmä niektorých politikov z opozície však vraj „sklamali“. Podľa nich sa Fico nijako nezmenil, atentát ho /ako vraví Korčok/ nijako nepoučil. Príčinu atentátu nehľadá v sebe ! Opozícii sa neospravedlnil, za to, že nie ešte viac zranený, či dokonca, -nepožiadal o odpustenie, že ešte nie je mŕtvy, že ešte stále žije. No a tak,- vinou rýchleho procesu Ficovho uzdravovania – sme vraj znovu tam, kde sme boli…

Tak ako to vlastne je ? Urobil Fico štátnické gesto voči Slovákom a voči svetu alebo nie ? Zhrňme si to. Fico vyhlasuje, že voči atentátnikovi necíti nenávisť a odpúšťa mu. Čo na to opozícia ? Opozícia hovorí „málo, málo !“ Fico tvrdí, že nechce žiaden revanš, ani voči atentátnikovi, ani voči tým, čo ev. stáli za ním. Opozícia hovorí „málo, málo !“. Fico ubezpečuje, že on osobne nepodnikne voči atentátnikovi a jeho event. pomocníkom či inšpirátorom žiadne právne kroky. Opozícia hovorí „málo, málo !“ Fico v závere svojho videopríhovoru vyzýva k upokojeniu situácie na Slovensku. Opozícia hovorí: „málo, málo !“

Prečo je opozícia so slovami Fica o absencii nenávisti a revanšu, o odpustení, o potrebe upokojenia Slovenska… taká nespokojná ? Čo opozícia očakávala ? Verila azda v to, že sa Fico po skúsenosti, keď stál zoči-voči smrti, zľakne ? Verila azda, že podá abdikáciu, či aspoň, že rezignuje na schválený vládny program, na program vlády, na ktorý dostal mandát od voličov ? Verila, že Fico rozpustí vládnu koalíciu a vládnutie zmení na akýsi nijako neohraničený procese diskusií pri kadejakých okrúhlych stoloch ? Verila opozícia v to, že vznikne čosi ako vláda národnej jednoty, na ktorej by sa podieľala aj ona ? Verila opozícia, že Fico uzná nielen svoje chyby v politike /čo Fico včera urobil, keď priznal že ani on nebol nejaký neomylný politický anjel/, ale že prizná svoju plnú a výlučnú vinu na atentáte ?

Verila opozícia, že Fico identifikuje príčiny zloby, vedúcej k atentátu tam, kde to už dávno identifikovali redaktori Denníka N, Sme, – rôzni tí Marcovia, Balogové, Kostolní a pod. – totiž v jeho vlastnej smeráckej politike ? Verila opozícia, že Fico bude za atentát infantilne, slaboducho viniť neschopných ochrankárov ? Verila opozícia, že Fico v rozpore s dvojtretinovým názorom Slovákov – nebude príčiny atentátu vidieť v polročnej agresívne protivládnej činnosti opozičných politikov, vo fanaticky nenávistných demonštráciách voči vláde i voči nemu osobne ? Verila opozícia, že Fico na rozdiel od väčšina Slovákov nebude vidieť príčiny atentátu v dezinformáciách opozičných médií a mimovládok ? – Tomuto verila opozícia ? To naozaj ? Neverím tomu, lebo ak by som tomu uveril, uveril by som, že máme opozíciu zloženú zo samých dôverčivých ťuťmákov.

My však nemáme ťuťmácku opozíciu. Ani náhodou. Máme celkom schopnú opozíciu. Alebo ak chcete, opozíciu schopnú všetkého. Dostatočne prefíkanú, ľstivú, istú si podporou z médií, z mimovládok, zo zahraničia, zo strany mienkotvorných osobností z kultúry a šoubiznisu. Táto opozícia sa ústami Šimečku, Grohlinga, liberálnej časti KDH /Holečková/ a najmä prostorekého Korčoka de facto včera priznala, že je sklamaná. Nie iba z toho, že jej 15. mája čosi nevyšlo, ale najmä z toho, že sa vládny kurz Smeru, Hlasu a SNS po atentáte nezmenil, -ba práve naopak.

Najviac sklamané sú ale asi tie sily na Západe, ktorým by Ficova smrť geopoliticky veľmi vyhovovala. Protificovské sily v zahraničí nie sú však iba sklamané. Oni sú riadne naštvané. Pochopili, že sú odhalené. Fico totiž pri vymenovávaní priamych či nepriamych vinníkov atentátu dal na PRVÉ miesto práve zahraničné štruktúry. Nie Cintulu, nie opozičné strany, nie mimovládky a médiá, – ale ich zahraničných tútorov. Fico za atentátom vidí najmä tie zahraničné štruktúry, ktorým jeho vláda pri zapájaní SR do vojny na Ukrajine a do vojny proti Rusku stojí v ceste.

Fico bol, je a zjavne aj naďalej bude v popredí boja za mierové ukončenie konfliktu na Ukrajine. A to robiť nemal a nemá. Takmer ho to stálo život, -no zdá sa, že ho atentát nepoučil. Zdá sa, že Slovensko jeho prostredníctvom nedostalo dostatočnú výchovnú príučku. Zdá sa, že je to dokonca po atentáte ešte horšie. Slováci sa ešte viac zomkli okolo Ficovej politiky a Západu budú robiť asi ešte väčšie geopolitické problémy.

Slovenská vláda a jej podporovatelia sa práve cez prizmu zločinného konania jedného opozičného aktivistu utvrdili v tom, že kurz vlády R.Fica je správny, že zasahuje ciele a preto opozičné husi nielen gagocú ale ešte viac budú syčať a štípať zobákmi. Po včerajšku je jasné, že sa nemení ani domáci a ani zahraničnopolitický kurz vlády . No v dôsledku toho je jasné, že sa nezmení ani rétorika a kroky Západu a jemu naklonenej opozície. Boj za Slovensko bude jednoducho pokračovať aj naďalej.

Našťastie, nie všetci opoziční politici sú rovnako bojovne protificovsky a protivládne naladení. Najmä na čele KDH sú osobnosti, vidiace pokusy R.Fica o upokojenie atmosféry v SR. Nejdem teraz analyzovať do akej miery prehlásenie pána Majerského považujem za úprimné a naozaj ústretové. Aj pán Majerský je politik a to, čo vraví, myslí tak i tak. A ešte aj všelijako inak. Tón jeho mierumilovnej reakcie na slová R.Fica však vzbudzuje malú nádej, že sa po 15, máji predsa len čosi na Slovensku zmenilo. Nie u všetkých, ale aspoň u niektorých opozične ladených Slovákov.

Menej militantný postoj KDH , to nie je to bohviečo. Ale predsa len je to voľačo. Ak na zmierlivejší tón časti opozície nadviaže vládna koalícia istými opatrnými no rovnako zmierlivými gestami, dostane Ficovo martýrium svoj význam. Slovensko dostane šancu /áno iba šancu/ posunúť sa ďalej. Smerom k širšej celonárodnej jednote.