zemegula

„Progresívne Slovensko musí poraziť Smer !“- Takúto protificovskú ideovú a mobilizačnú totalitu kritizoval včera pri rozbore výsledkov volieb do EP predseda hnutia Slovensko Igor Matovič. Podľa neho je takéto uvažovanie a konanie slovenských opozične naladených voličov krátkozraké a škodlivé. – Výnimočne mu musím dať za pravdu.

Akékoľvek nesúrodé zhromažďovanie voličov, ktorí sa odlišujú v tom, čo chcú a na moment ich spája iba to, že vedia, čo nechcú, – dlho nevydrží. Každá takáto totálna mobilizácia konzervatívcov s liberálmi, demokratov s progresívcami, umiernených s radikálmi, akýkoľvek takýto totalitný protificovský jednotný front by v prípade úspechu, – nedajbože v prípade spoločnej vlády – vyústil iba do starých známych večných nezhôd a v krátkom čase k rozkolu. Matovič svoju kritiku šimečkovskej kampane zacielil samozrejme pragmatickejšie. Podľa neho -ak by tých pár stoviek či tisíc pravicových voličov neskončilo pri PS ale hodilo lístok v prospech SaS, Slovenska či Demokratov, vyústilo by to do väčšieho počtu opozičných mandátov než má dnes v europarlamente osamelá PS. Je to pravda, no nie úplná.

Sila protificovského opozičného tábora je totiž početne limitovaná. Ani tou najsilnejšou mobilizáciou neprekročí protificovský tábor hranice 35 %. Výnimočne, pri mobilizačnom zlyhaní ľavice a národniarov nedosiahne viac ako 40%. Uzavretý počet 35% voličov protificovskej opozície nemožno zväčšiť. Protificovských voličov možno nanajvýš iba prelievať z jednej opozičnej strany do druhej, preháňať ich z jedného prasačieho chlievika do druhého, no žiadne čary nič nezmenia na fakte, že ich v konečnom dôsledku bude spolu nanajvýš iba 35%.

Manévrovanie protificovského tábora pripomína aktuálne manévre ukrajinskej armády. Aj tá, podobne ako antificovci, kúzli so zálohami. Presúva rezervy z jedného miesta frontu na druhý, -no žiadne čary celkovú početnosť ozbrojených síl Ukrajiny nezvýšia. Banderovcom to začalo horieť pri Časov Jare -tak tam poslali sily od Charkova. Potom im začal horieť front pri Charkove, tak im neostalo iné, iba vrátiť rezervy späť ku Charkovu. Front pri Charkove stabilizovali , no pravdepodobne za cenu straty strategicky dôležitého Časov Jaru a následne Slavjanska a Kramatorska. Jednoducho -šibrinkovanie s početne ohraničenými ľudskými zdrojmi dlhodobý zisk neprinesie. Triky Ukrajincov rovnako ako triky šimečkovských opozičníkov sú iba márnosť. Márnosť nad márnosť. A ešte k tomu poriadne „šedivá“márnosť.

Mudrovanie kadejakých v súkromí protificovsky naladených „politických analytikov“, politológov, sociológov o akejsi zmene politickej mapy SR po eurovoľbách je smiešne. Iba si tým znižujú už aj bez toho veľmi nízky odborný kredit. Žiadne zjednotenie antificovcov pod zástavou šimečkovských progresívcov a liberálov k ničomu podstatnému nepovedie. Iba ak obnove vnútroopozičných hádok a intríg.

Protificovci majú dva fatálne problémy. Po prvé, limitovanosť ľudských zdrojov medzi voličmi /vyplývajúcu nie iba z demografie ale najmä z národnej histórie a národného povedomia Slovákov/ a po druhé ideologickú nesúrodosť, odlišnosť dlhodobých triedno-skupinových záujmov a svetonázorových hodnotových orientácií.

Rozdielnosť v pohľade na svet existuje aj vo vládnom, keď chcete vo ficovskom tábore. Tri-štyri strany v tomto ľavicovo-národniarskom tábore vedia byť k sebe dosť zlé, vedia byť dosť egoistické. Nejde však medzi nimi o jadrový triedny konflikt a už vôbec nie o konflikt svetonázorový. Veď sú to dve sociálnodemokratické strany, ktoré momentálne fungujú samostatne, no nikde nie je vylúčené, že sa v prípade potreby nespoja do jednej aspoň volebnej sociálnodemokratickej „strany“ resp. volebnej koalície Smer+Hlas.

Iba o máločo ďalej majú k sebe dve národné strany, prichádzajúce pri tvorbe slovenských vlád do úvahy: SNS a Republika. Odlišujú sa vraj iba v medzinárodnej akceptovateľnosti resp. v miernosti a radikálnosti. Nech je akokoľvek, pud politickej sebazáchovy môže aj tieto strany prinútiť aspoň k tomu, čo by sa dialo v prípade volebnej „strany“ či koalície u sociálnych demokratov.

V EP bude mať pro-slovenská ficovská partia jednoznačne navrch. Ona je jednoznačne skutočným víťazom slovenských eurovolieb. Mňa osobne teší, že v Bruseli budú hájiť slovenské záujmy ŠTYRIA „VLČÁCI“: Blaha. Kaliňák, Uhrík a Mazurek. /Aj keď sa rád dám príjemne prekvapiť aj umiernenými ako Beňová. Ondruš, Laššáková a Neveďalová/. Štyria slovenskí „vlčáci“ sú zárukou., že aj keď nebudú mať Slováci silu sa do nemecko-francúzskych pravicových zadkov poriadne zahryznúť, budú tam aspoň brechať. Riadne nahlas brechať okolo nôh a znervózňovať pánov eurovládcov, až im z toho zle bude.

Možné je však aj to, že nezostane iba pri brechaní. Aj keď o tom naše médiá zatiaľ taktne mlčia, druhou najpočetnejšou politickou skupinou v EP je totiž 156 europoslancov zo skupiny nezaradených a rôznych národniarskych zoskupení. /Po prirátaní protibruselskej ľavice by to bolo dokonca 192 poslancov- a to by bola najsilnejšia frakcia v EP/. Ak by sa táto sila dokázala aspoň ad hoc koordinovať , bol by to hneď iný Brusel. A v ňom by sa tí naši 8 statoční cítili ako vlci v lese. Dokázali by pre Slovensko aspoň čo-to aj uloviť.

Nuž a veď o to ide. Aby sme v Bruseli neboli už iba dojné ovečky ale tu a tam aj riadni zubatí „vlčáci“.