zemegula

Po dlhom čakaní na novinársky „špek“ to predvčerom konečne prišlo. Ficova vláda naznačila, ako sa bude uberať konsolidácia verejných financií a čo bude treba urobiť s obrovským /a rastúcim/ deficitom štátneho rozpočtu. Médiá /samozrejme viac-či menej protivládne/ odvtedy nonstop bombardujú verejnosť tým, že Fico konečne ukázal svoju pravú /asociálnu, antiľavicovú, pro-oligarchickú/ tvár.

V redakčných komentároch, analytických článkoch, ba dokonca aj blogoch „amatérov“ sa rozhorčene píše o oklamaných voličoch – nota bene najmä tých menej solventných a teda o prevažne voličoch Smeru. Ľudia, ktorí čakali, že ich voľba Fica zachráni pred biedou, sa hlboko sklamali. Fico ich ocigánil, oklamal, – demaskoval sa nie ako ich ľavicový ochranca, ale iba ako jeden z množstva iných protiľudových politikov. – Ba možno ako jeden z tých najzákernejších, lebo voličov lanáril na ľavicové frázy o blahobyte a len čo ich ulovil, odovzdal ich do rúk neľútostného kapitálu.

Nepopieram, že na Slovensku existovali a existujú dnes už aj sklamaní voliči Smeru. ŤUŤMÁCI. Takí, čo vo Ficovom predvolebnom programe počuli iba to, čo chceli počuť. Takí, čo sa tešili, že za Fica nikto nesiahne na ich sociálne istoty, na dôchodky, na obsah ich spotrebných košov. Takí, čo popri týchto ľavicových zásadách vládnutia akosi neboli schopní vnímať aj to druhé, čo bolo vo Ficových predvolebných vystúpeniach vždy obsiahnuté-totiž opis krutej ekonomickej reality, akú tu zanechali posledné tri liberálno-populistické a progresívne vlády: potravinovú infláciu na úrovni 30%, infláciu na úrovni 8%, faktický pokles HDP, deficitné hospodárenie na úrovni mínus 4-8%, vzrast zadĺženosti z vyše 40% na vyše 60%,,,atď.

Medzi slovenskými voličmi boli zrejme tisíce ľudí, čo zlým číslam o stave ekonomiky SR neuverili. Boli tam zrejme tisíce ľudí, čo hrozné údaje o realite považovali za akýsi predvolebný folklór opozície. A boli azda aj naivní ťuťmáci s rozprávkovým myslením, čo predpokladali, že všetky aj tie najväčšie ekonomické ťažkosti SR „rozprávkový“ rytier Fico za pár dní po voľbách hravo prekoná. Ťutmáci, ktorí sa nazdali, že sa tu razom rozhostí blahobyt a to bez akéhokoľvek uskromňovania sa bežného nepríliš bohatého človeka práce. – Romantici alebo ťuťmáci. Každopádne však všetko ľudia neschopní či i len elementárneho politického realizmu.

Fico urobil v čase volieb chybu, že hrôzostrašnú ekonomickú situáciu SR ešte viac nezdôrazňoval. Ba čo viac, urobil chybu, keď nedostatočne nedeklaroval, že riešenie de facto bankrotových problémov SR si vyžiada KRV A POT, bolestné obmedzenia a obete,-áno aj osobné obete od každého občana SR.

Slovenské informačné médiá dnes nazývajú nutnú nápravu ekonomiky SR /ktorú by musela urobiť akákoľvek vláda SR/ „Ficovým ožobračovacím balíčkom“. Slovenská opozícia, ktorá faktický bankrot ekonomiky SR svojim troj-štvorročným bačovaním spôsobila pritakáva. Roní falošné slzy nad smutným osudom niektorých dôchodcov, ktorí po zavedení konsolidácie dostanú menej PRIDANÉ, než očakávali.

Nuž tak, skutoční tvorcovia zbedačovacieho konsolidačného balíčka -dnešná opozícia a médiá,-ako správni zlodeji ukazujú prstom na nevinných spoluobčanov, -„aha, toto sú vinníci“ . Toto sú tí, čo vás idú ožobráčiť.

Takmer bankrotová situácia ekonomiky SR bola pri septembrových voľbách známa každému pravicovému či ľavicovému politikovi a každému aspoň trochu rozhľadenému žurnalistovi. Mala a musela byť známa aj každému aspoň stredne vzdelanému občanovi. /Teda väčšine, lebo stredne a vyššie vzdelaných Slovákov je už väčšina/. Čo situácii SR od volie priťažilo, bolo od nás režírované spochybňovanie európskych zdrojov /fond obnovy, štandardné eurofondy atď/. Vláda SR, teda aj Ficova vláda s týmito peniazmi rátala, -keď sa ich výplata začala spochybňovať, musela prijať tvrdé konsolidačné opatrenia. Áno tvrdé, ešte tvrdšie ako pôvodne plánovala. Musela to urobiť, inou alternatívou by bola vládna demisia a nové voľby.

Médiá klamú, keď hovoria že konsolidačný balíček je Ficov. Nie, nie je. Je to balíček Matoviča, Hegera, Odora a Čaputovej. Je to nástroj na ožobračovanie Slovákov, ktorý tu svojimi takmer 4-ročnými rozhodnutiami vytvárali posledné tri PRAVICOVÉ vlády. Súčasná ľavicová Ficova vláda sa konsolidačnými opatreniami pokúša zabrániť najhoršiemu. Napríklad výraznímu zhoršeniu ratingu SR na medzinárodných finančných trhoch. Ak by Slovensku Brusel odmietal poslať peniaze z fondu obnovy alebo štandardné eurofondy a ak by nám po zhoršení ratingov zahraniční investori odmietli požičiavať peniaze, – boli by sme hotoví.

Sme v extrémne neštandardnej situácii. Takáto situácia si vyžaduje extrémne neštandardné – a pre ľavicové a národné strany aj extrémne netradičné riešenie. Okrem iného aj to, čo ešte pred pár týždňami Fico a Danko odmietali: teda zvýšenie DPH. Lenže politika nie je náboženstvo. Neriadi sa bibliou, ale potrebami národa a štátu. V havarijnej situácii musí ideológia na chvíľu ustúpiť inštinktu sebazáchovy národa a vláda musí prijať opatrenia, ktoré donedávna považovala za nemožné. To, že sa Fico rozhodol zvýšiť DPH na väčšinu tovarov a služieb, nie je jeho voľba. Nie je to akt klamstva voči jeho voličom. Je to voľba vynútená zúfalými okolnosťami. A určite len voľba na čas určitý.

Áno, ľavičiar Fico zvyšuje DPH. Áno porušuje tým obraz o štandardnom ľavičiarovi. Áno, porušuje tým svoje slovo, že zvýšenie DPH nikdy neurobí. Áno, robí tak, no nie na základne subjektívneho rozhodnutia. Robí tak preto, lebo ho k tomu núti vnútorná logika vládnutia zodpovedného politika. Núti ho k tomu politická REALITA.

Iba naivný človek bez politickej skúsenosti sliedi po slovách politika a hľadá v nich rozpory. Skúsený politik vie, že dôležité nie sú politikove slová, ale skôr jeho hodnotová ukotvenosť v národe a štáte, ktorý vedie a ktorému slúži. Rozhodujúci je výsledok, ktorý národu a štátu politik po sebe zanechá.

Na druhej strane, slúži Ficovi a spol. ku cti, že i v tejto mimoriadnej situácii dokázal pravicové riešenie preformulovať aspoň trochu ľavicovo. Na základné potraviny, lieky, učebnice, dopravu atď. dal výnimku – a tu sadzby DPH nezvýšil. Naopak. ZNÍŽIL ich. Takže v konečnom dôsledku sa Fico prejavil predsa len ako ľavičiar. Spravil čosi v prospech tých najchudobnejších, -tých, ktorí majú v spotrebnom košíku naozaj iba to najnevyhnutnejšie.

Konsolidačný balíček vytvorený súčasnou vládou SR je tak v tomto, -a iba v tomto ohľade predsa len Ficovým ľavicovým balíčkom. Tí, čo Fica volili, môžu byť spokojní. Ak by bývali v septembri volili inak a k moci by sa dostali liberáli a progresívci, mohlo to byť dnes v Slovenskej republike ešte oveľa oveľa horšie.