zemegula

Nebudem to naťahovať, mám na mysli hlboký pokles úrovne diplomacie u ex-ministra diplomacie pána Ivana Korčoka. V dnešný sviatočný deň chcem byť slušný. Tak teda vecne a tézovite.

Pán Korčok sa vďaka PGŠ, akejsi urýchľovacej študijnej nadstavbe rekvalifikoval z obchodníka na diplomata. Kariérneho diplomata, ktorý v dobrom slova zmysle „povymetal“ desiatky diplomatických flekov. Hviezdnym obdobím pána Korčoka boli časy, keď šéfoval slovenskému predsedníctvu Rady EU /ministre délégué/ a zastupoval ministra Lajčáka, vykonávajúceho funkciu predsedu VZ OSN.

Na svetlé okamihy diplomatickej kariéry bohužiaľ potom pán Ivan Korčok nadviazal dvoma temnými rokmi -šéfovaním Matovičovho a Hegerovho ministerstva zahraničia.

Od momentu „služobného“ /?/ paktovania sa s Matovičom to už išlo s Korčokom dolu vodou. Prehral prezidentské voľby. Nebola by to žiadna tragédia, keby Korčok /bývalý športovec, volejbalista/ dokázal zniesť prehru džentlmensky a s diplomatickou noblesou. Pán Korčok sa však zachoval ako malý zlostník. Tým, čo údajne spôsobili jeho neúspech sa veľmi nepekne vyhrážal. Z hrozivým vžrazom tváre sa zastrájal , že „im“ to nezabudne.

Realita po prehratých voľbách bola na pomstu nie príliš žičlivá. Pán Korčok politicky kolísal medzi opozičnými stranami, nevediac sa rozhodnúť medzi liberalizmom a progresívnym liberalizmom. Keď zistil, že to váhanie resp. čakanie na lepšiu politickú ponuku je príliš dlhé a verejnosť na neho zabúda, zvolil si -podľa mňa z núdze- post podpredsedu progresívno-liberálnej strany PS. A začal na tlačovkách robiť krovie mladému Šimečkovi.

Aby svoj imidž vrátil na predchádzajúce úrovne popularity začal sa pán diplomat Ivan Korčok ľuďom pripomínať na tribúnach „občianskych“ protivládnych demonštrácií. Tu si osvojil čoraz vulgárnejšie témy, nehodné nielen diplomata ale ani solídnejšieho opozičného politika. Z Korčoka sa stal vytĺkač protivládneho, protificovského politického kapitálu. Na tlačovkách a i. verejných vystúpeniach si vyberal témy, príznačné skôr pre nekultúrneho a nevzdelaného populistu Matoviča, než pre rozvážneho ex-diplomata. Jednoducho povedané klesanie osobnej a odbornej úrovne pána Korčoka bolo a je zo dňa na deň zjavnejšie.

Pokles úrovne vystúpení pána Korčoka pokračuje aj v týchto dňoch. Uvediem dva príklady za všetky. Prvým je využitie zlepšujúcich sa slovensko-maďarských vzťahov na konfabulácie o div že nie obnove Veľkého Uhorska. Korčok si zamieňal /a zamieňa/ slovenské vlastenectvo za primitívny antihungarizmus a lacné hranie s protimaďarskou kartou. Vecnú stránku slovensko-maďarských vzťahov zamieňal a zamieňa za extrémistickú nenávisť voči štátu, s ktorým máme najdlhšiu geografickú hranicu a najdlhšie historické väzby spomedzi všetkých našich susedov.

Pán Korčok jednoducho vytiahol zo skrine starého veľkomaďarského strašiaka. Robí s ním bu-bu-bu pri každej vhodnej i nevhodnej príležitosti. Antihungaristické „vlastenectvo“ nahrádza v jeho rétorike pozitívne národovectvo, založené na podpore všetkých pre SR aktuálne výhodných vzťahov.

Na paradox zneužívania protimaďarskej karty vo vnútroslovenskom politickom súboji upozornil minulý týždeň ex-minister a ex-kádehák Vladimír Palko. Paradox podľa neho tkvie v tom, že kým v minulosti hrali primitívnou protimaďarskou kartou skôr šovinistickí slovenskí extrémisti, teraz po nej siahli ich ideoví nepriatelia – liberáli a progresívci. Pán Korčok je toho žiarivým príkladom.

Včera a dnes sa v opozičných médiách a v agende opozičných politikov popri iných /primitívnych, primitívnejších a ešte viac primitívnejších/ protivládnych senzáciách objavil i /ktovie ako získaný/ záber pouličnej kamery, na ktorej je „po eštebácky“ nasnímaný europoslanec Erik Kaliňák. Erika Kaliňák, ktorý je t.č. šéfom poradcov premiéra R.Fica. Trápna hlúposť, ktorú by mal každý solídnejší opozičný politik prejsť mlčaním. Veď je všeobecne známe, že budova z ktorej E.Kaliňák vychádzal, je už dlhodobo konzulárne oddelenie ambasády RF, je to miesto kde sa v súčasnosti vybavujú vstupné víza pre záujemcov na cestu do Ruska. Zároveň je všeobecne známe, že premiér R.Fico ide 9.mája na oslavy 80.výročia víťazstva ZSSR vo Veľkej vlasteneckej vojne do Ruska, do Moskvy. A je asi logické, ak tam s ním pocestuje aj šéf jeho poradcov E.Kaliňák.

Všeobecne známu banalitu nechali naši solídnejší opozičníci nepovšimnutú. Nie však pán Korčok. Ten sa naopak, hneď chopil šance ako chvosta splašeného koňa a hybaj do hlasno vytrubovaných konšpirácií. Vraj je návšteva E.Kaliňáka na ruskej ambasáde do neba volajúca nehoráznosť. Vraj čo by si verejnosť o Korčokovi pomyslela, keď by bol ON vyfotený, ako vychádza z veľvyslanectva USA. /Nuž nič, pán Korčok, bola by to nuda, všímať si vaše stretnutia s americkými diplomatmi, najmä ak ste boli istý čas veľvyslancom SR v USA je obyčajná strata času./.

Ivan Korčok zapol svoju zlomyseľnú fantáziu a odvčera produkuje jeden nezmysel za druhým. E.Kaliňák bol vraj na ruskej ambasáde zákon o finančnom krytí mimovládok /okopírovaný z podobných noriem vo Francúzsku, USA a Izraeli/, prezývaný opozíciou ako „ruský“ zákon-konzultovať s ruským veľvyslancom. Ruský veľvyslanec Bratčikov mu asi mal povedať čo a ako a navrhol mu urobiť v zákone sprísňujúce korektúry.

No hrôza, vlastizrada ako vyšitá. Už len čakám, kedy pán Korčok obviní E.Kaliňáka z toho, že bol na ruské veľvyslanectvo odniesť pozývací list, legitimizujúci blížiacu sa ruskú anexiu SR. No hrôza a ešte raz hrôza. Za takúto vlastizradu by asi šibenica pre E.Kaliňáka bol trestom z milosti…

Pán Korčok nám zo dňa na deň osobnostne a odborne upadá. Škoda, veď v rokoch 2016-2020 to bol ešte dosť solídny nadstranícky diplomat. Dnes je všetko inak. Z pána Korčoka sa stal hladný politický jastrab. Krúži po slovenskom nebi a využíva každú mediálnu konšpiráciu, každú triviálnosť, aby si udrel do vlády. Aby sa pomstil Ficovi a spol., že mu pred nosom uchmatli prezidentský palác. Aby sa pomstil za to, že ho obrali o pozíciu hodnú veľkosti jeho osobnosti, jeho vznešenosti a jeho osvietenosti.

Aby nedošlo k omylu -som z príbehu Ivana Korčoka smutný. Nie som hejter, tobôž nejaký jeho osobný nepriateľ. Neprežívam voči pánovi Korčokvi žiadnu závisť či nenávisť. Iba konštatujem, že jeho osobný príbeh je v ostatnom čase čoraz tragickejší. – Alebo že by skôr tragikomickejší ? Kto vie…