zemegula

Všimli ste si ten obrovský rozdiel ? Kým naši futbalisti, hrajúci za veľké peniaze v špičkových zahraničných kluboch sa do slovenskej národnej reprezentácie priam hrnú, hokejisti so slovenským občianstvom, hrajúci v NHL ale aj inde v zahraničí, reprezentovať Slovenskú republiku z rôznych dôvodov odmietajú !

Čím si vysvetliť tento paradox ? Podľa mňa je to v rodičovskej výchove mladých futbalistov a mladých hokejistov. Niektorí vravia, že to, aby sa zo syna stal vrcholový hokejista dajbože v NHL, stojí rodičov veľa peňazí. Hokej je vraj oveľa drahší šport ako futbal, rodičia a hráči do neho veľa investovali a tak si vrcholoví hráči príliš vážia svoje zdravie, než aby na nejakom prepytujem zápase za SR riskovali nejaké fatálne zranenie.

Nechcem sa škriepiť. Asi je pravda, že hokej je nákladnejší šport ako futbal. No nie iba pre rodičov, -nákladný je predovšetkým pre SLOVENSKÝ ŠTÁT. Výstavba, prevádzka a údržba hokejových štadiónov po Slovensku je asi nákladnejšia ako výstavba a prevádzka futbalových štadiónov. Samozrejme, na mysli nemáme štyri-päť moderných futbalových štadiónov /BA, TT, ZA, DS, KE príp. už aj PO/, ale štadióny a ihriská v okresných a malých mestách, či v našich dedinách a dedinkách. Tak či onak, – nielen rodič ale aj štát vrážajú do hokejistu väčšie sumy peňazí, než do futbalistu. Ak áno, potom bolo by oprávnené, keby slovenskí daňoví poplatníci a slovenská verejnosť čakali, že to hokejisti. len čo dosiahnu vrcholnú kvalitatívnu úroveň, Slovensku aspoň reputačne aj vrátia. Aspoň do tej miery, do akej je to u vrcholových futbalistov.

Prečo sa to tak nedeje ? Podľa preto, že kým futbal bol a do istej miery stále je proletárskym, ľudovým športom širokých más,- a hrali ho na istej úrovni azda všetci Slováci, – hokej je od počiatku akýmsi „amerikánskym“ športom pre vyvolených, výnimočných nad-Slovákov či pre slovenských snobov. /Snobov hokejistov i snobov ich rodičov/. Hokej je pre ambicióznych rodičov cesta k americkému snu, k veľkým peniazom a k veľkej sláve. Aj na futbale sa dá veľa zarobiť-no s tou slávou je to trochu skromnejšie. Sláva spojená s tým, že syn hrá hokej NAPRÍKLAD za Montreal Canadiens, sa nedá porovnať s tým, keď syn hrá futbal za taliansky prvoligový klub Verona či za španielsky klub z popredia La Ligy – za Mallorcu.

– Áno, aj keď tým mnohých priaznivcov hokeja nahnevám, musím povedať, že hokej je šport akoby najmä pre rodičov-mamonárov a pre hokejistov-konzumáčikov. Česť výnimkám. Hokejisti sú asi od začiatku vedení k tomu, že byť iba slovenským reprezentantom je oveľa menej ako byť hráčom nielen v NHL, ale aj v prepytujem AHL. Hrať na hokejovej farme v malom provinčnom americkom meste je oveľa viac, ako hrať hokej za Nitru, za Poprad, za Spišskú či nedajbože za Michalovce.

Suma sumarum, kým s futbalovými hviezdami ako sú Škriniar, Lobotka, Suslov, Duda, Boženík, Strelec… v minulosti Hamšík či Škrteľ, nemá reprezentačný futbalový tréner starosti a pozvanie do reprezentácie odmietajú chlapci naozaj iba z vážnych zdravotných dôvodov, – s akceptáciou reprezentácie na MS /!/ u takých hráčov ako Slafkovský, Tatár, Černák, Fehérváry atď. má repre-tréner sizyfovskú robotu. A z roka na rok je to horšie. Kdeže sú už časy Pálffyho, Bondru, Hossu, Gáboríka…dnešná hokejová mlaď sa iba vyhovára. Hľadá zdravotné, poistné, klubové či kadejaké rodinné dôvody na to, aby nomináciu do reprezentáciu za SR mohla odmietnuť.

Nech je akokoľvek, javí sa to tak, že kým mladí futbalisti zostali aj potom, ako sa stali svetovými hviezdami, vlastenecky cítiacimi Slovákmi, mladí hokejisti sa /najmä v zámorí/ odnárodnili, popanštili, poameričtili. Škoda, obrovská škoda.-Nielen nákladov, ktoré sme my slovenskí daňoví poplatníci do ich výchovy a odštartovania kariéry vrazili. Škoda je tu predovšetkým mravná. Vrcholoví hokejisti s NHL slúžia momentálne ako zlý, veľmi zlý príklad pre nastávajúcu generáciu ligových hokejistov. Ale nielen pre hokejistov…

Poameričtenosť našich mladých hokejistov nie je iba slovenská špecialita. Existuje aj v iných hokejových krajinách Európy. No až tak silný nedostatok vlastenectva aký je na Slovensku, v iných európskych krajinách neexistuje. Priatelia, veď sa sa pozrite na to, koľko hráčov z NHL bude na MS reprezentovať Česko, Švédsko, Fínsko, Švajčiarsko, Nemecko, Lotyšsko…A za Slovensko ? NULA hráčov.

Kedysi, za čias Golonku ale ešte aj Demitru a spol. som rád sledoval hokejové MS. V poslednom čase mi hokejové MS odpadajú od chuti. A mám pocit, že táto emócia je príznačná nielen pre mňa, ale pre mnohých Slovákov z dospelejšej generácie. Samozrejme, že v SR je ešte dosť ľudí, čo sa z hokeja alebo skôr z toho, čo ho obklopuje, VYTEŠUJÚ. Sú to pracovníci z marketingu, z médií, krčmári a bujará mlaď, ktorá má vďaka hokeju dôvod na konzumovanie piva, čipsov a pod. alebo ktorá má po prípadnom úspechu hokejistov SR dôvod vyjašiť sa na námestiach. -Či toto jašenie mestských adolescentov a krčmových fanúšikov na zachovanie aspoň súčasnej úrovne slovenského hokeja postačí, o tom možno pochybovať.

Ale možno je všetko inak. Možno sa mýlim. A tak na záver už iba „Slovenskóóó, Slovenskóóó, heja heja- heja Slovenskóóó…