zemegula

Včera naše médiá uverejnili strohú informáciu o tom, ako sa estónske námorníctvo pokúsilo odtiahnuť do estónskeho prístavu loď plávajúcu bez identifikačných znakov. Keď sa to nepodarilo, vytlačili ju vraj aspoň do ruských teritoriálnych vôd. Ako prílepok tejto správe médií oznámili i to, že ruská bojové lietadlo SU-35 narušilo estónsky vzdušný priestor.

V týchto správach je niekoľko nezrovnalostí. Po prvé, loď-tanker Jaguar o ktorú išlo, plávala pod identifikačným znakom,-vlajkou Gabunu. Po druhé, incident sa nestal v estónskych ale v medzinárodných vodách. Po tretie, Estónci loď do ruských vôd nevytlačili. Loď pokračovala v plavbe po zvolenej trase až do určeného ruského prístavu Primorsk. Po štvrté, ruské lietadlo SU-35 sa na mieste incidentu objavilo zámerne. Zavolala ho ruská posádka lode, vidiac, že ju estónske námorníctvo ohrozuje / Estónci hrozili, že ak ich loď nebude nasledovať, vrazia do jej boku a tak ju eliminujú/. Po piate, keď Estonci uvideli nad hlavami SU-35, sklapli a vrátili sa z medzinárodných vôd do vlastných teritoriálnych vôd.

Incident v Baltskom mori je modelovou ukážkou toho, čo bude nasledovať, ak sa jedna zo sankcií z chystaného 17-teho sankčného balíčka EU dostane do platnosti. Nové protiruské sankcie sa totiž majú zamerať najmä na tzv. tieňovú ruskú flotilu, teda na lode, ktoré si Rusi prenajali, aby na nich dopravovali ropu, LNG plyn, hnojivá, obilniny resp. techniku a technológie podliehajúce sankciám EU a USA,-z Ruska alebo do Ruska. O čo ide ? Nuž o to, že jedna vec je vyhlásiť nejaké nové protiruské opatrenia a druhá vec je ich vedieť uskutočniť v praxi.

Ruská tieňová flotila pozostáva z viac ako tisíc plavidiel, z väčšej časti prenajatých od tretích krajín alebo z ruských lodí, ktoré sú naopak formálne prenajaté tretím krajinám. Spoločné pre oba typy lodí je, že dovážajú a vyvážajú tovar z RF a to, že lode neplávajú pod ruskou vlajkou ale pod vlajkami iných krajín.

Západ sa už dnes, keď ešte chystané sankcie zo 17-teho balíčka neplatia, snaží o zadržiavanie lodí z ruskej tieňovej flotily. Príkladom je aj najnovší neúspešný estónsky pokus či dávnejšie trochu úspešnejšie pokusy Fínov a Nórov. Západ skúša loviť lode tieňovej flotily v Baltskom mori a v Severnom mori, no robí tak aj v Stredozemnom mori /tam pôsobia dve misie, zamerané na lov ruských lodí/ a v severnej časti Indického oceánu / tam operuje jedna protiruská námorná misia/ a i. Úspešnosť lovu sa pohybuje v promilách percent. Po prijatí nových sankcií tak vraj bude Západ robiť ešte intenzívnejšie a úspešnosť lovu sa zvýši.

Problémom boja EU/USA/NATO s ruskou tieňovou flotilou je, že Západ nemá na nájdenie a zadržanie lodí dosť plavidiel, dosť lietadiel a dostatočné legislatívne krytie, vychádzajúce z medzinárodného morského práva. Ďalším problémom -oveľa nebezpečnejším, je však i to, že lode či konvoje lodí tieňovej flotily začínajú v medzinárodných vodách čoraz častejšie sprevádzať ruské bojové lietadlá.

Nachádzanie lodí tieňovej flotily bolo v minulosti jednoduchšie, lebo lode /ruské i tieňové/ boli poisťované a logisticky zabezpečované cez Západom kontrolované spoločnosti. Lode tieňovej flotily to však od istého času už nerobia. Využívajú osobitý systém ruského poisťovania a ruskej logistiky. Pri navigácii a pri komunikácii navyše nepoužívajú západné satelitné systémy ale ruský systém Glonass.

Početnosť lodí ruskej tieňovej flotily je dnes taká, že Západ nemá dosť peňazí, dosť lodí, dosť lietadiel a dosť ľudí, aby kontroloval všetky tieňové plavidlá, ktoré sa na rozsiahlych priestranstvách svetových oceánov a morí pohybujú. Západ má i ťažkosti legislatívneho charakteru. Nevie lode zadržiavať tak, aby to nebolo porušením medzinárodného morského práva a aby to nevyprovokovalo vojenský ozbrojený stret a následne regulárnu vojnu medzi Ruskom a NATO resp. kolektívnym Západom ako takým.

Naposledy spomenutých problémov si boli vedomí aj Estónci. Báli sa na odporujúcu ruskú posádku gabonskej lode – tankera Jaguar, reagovať vojenským útokom. A ešte viac sa zľakli použitia sily, keď im nad hlavami začal krúžiť ruský SU-35. Ak by sa však v budúcnosti na palube estónskej bojovej lode objavil nejaký príliš hrdinský kapitán, ľahko by sa mohlo stať, že malilinké Estónsko so svojou miniatúrnou vojenskou kapacitou by odštartovalo konflikt nedozerných následkov. Mohlo by sa stať všeličo.

Začne niekedy v budúcnosti Estónsko tretiu svetovú vojnu ? Alebo sa v krajine udatnej komisárky EU K.Kallasovej nájdu zdraví ľudia a prestanú so slaboduchými protiruskými provokáciami ?