zemegula

Po mulatovaní, po nezriadenej búrlivej zábave na druhý deň občas prichádzajú bolesti hlavy a depresie. Platí to na alkoholické ale aj na politické opiáše. Včera si naši antificizmom nakazení spoluobčania zahulákali, zaskandovali, vyzúrili. Fajn ale čo dnes ? Čo bude nasledovať po „generálnom štrajku“ ?

Odstúpenie Fica a zmena vlády ani náhodou. Premiéra nejaký ten pouličný „kravál“ sotva vyruší. Najmä keď sa na ňom po celom Slovensku zúčastnili max. 1-2% slovenskej populácie. Ak niečo rozkýva vládou, sú to vnútorné spory, prehnaný politický egoizmus kadejakých tých dankov a šutajov-eštokov. Jeden z reťaze odtrhnutý Danko vie spôsobiť viac škody ako tri včerajšie generálne štrajky.

Takže, ako ďalej páni pokrokári ? Máte pred sebou ešte polčas opozičnej vládnej diéty. Máte pred sebou ešte mesiace božekania, kvílenia a fantazírovania o strate tej či onej demokratickej slobody. Ej, budete vy ešte dlho trpieť…

Ozaj, keď sme pri tej slobode a demokracii,-ich základným pilierom sú slobodné voľby a rešpektovanie ich výsledku. Včerajšok ale potvrdil, že najväčším nepriateľom slobody a demokracie sú u nás /a vo Východnej Európe vôbec/ demokrati, liberáli a pokrokári samotní. Prozápadné „liberálne“ sily zorganizovali majdan pár mesiacov po jasnom víťazstve Janukoviča v ukrajinských voľbách. „Liberáli“ nevyhrali voľby, tak spravili ozbrojený puč. V Srbsku a Gruzínsku tesne po voľbách boli „liberálni demokrati“ nespokojní s tým. kto vyhral demokratické voľby. A tak zorganizovali a dodnes organizujú pouličné výtržnosti s jasnými prvkami ozbrojeného násilia.

U nás začali protificovské demonštrácie pár dní po nástupe novej vlády v októbri 2023. Vraj proti odpornej novele TZ, -ale to bola iba zámienka. V skutočnosti vypukli kvôli neochote akceptovať výsledky slobodných volieb. neochote akceptovať demokraciu. V Česku sa ešte z demokratických volieb vychádzajúca Babišova vláda ešte ani nechopila moci – a už včera pravicoví pražskí fanatici požadovali, aby prezident vzal Babišovi poverenie a vypísal nové voľby. Na námestí Slobody /aký to oxymoron pre to, čo sa tam včera odohralo/ fanatickí bratislavskí „liberáli“ a pokrokári revali do zachrípnutia, aby Ficova vláda okamžite abdikovala. „Dosť bolo Fica“, jačal dav totalitne mysliacich kreatúr. -Akoby na to prišli až dnes. Ibaže oni tento slogan začali kričať -bez ohľadu na výsledky Ficovho vládnutia, už pár sekund po vyhlásení výsledkov posledných parlamentných volieb.

Tbiliskí, belehradskí, pražskí a bratislavskí „bojovníci za slobodu a demokraciu“ majú jednu veľkú výhodu. Grupujú sa v drvivej väčšine v hlavných mestách. Tu sa dajú ľahko zbuntošiť a tu sa dajú ľahko mediálne zmanipulovať. Novinári nafotia davy nespokojencov na jednom dvoch námestiach a prezentujú to potom pred slovenskou a zahraničnou verejnosťou ako všeobecnú nespokojnosťou s „diktátorskou“ vládou. Pritom, figa borová- väčšina národa, žijúca v obciach a mestách na vidieku má na veci spravidla úplne iný názor.

Nech je akokoľvek, včerajší „generálny štrajk“ napriek obludnej novinárskej reklame vládou nezamával. Novinári však ulovili zopár interview s „rozhorčenými kritikmi súčasnej vlády“, pofotili si pomocou trikov s perspektívou zopár záberov na „nekonečné“ davy ľudí. Dali priestor akýmsi samozvaným politológom a analytikom /v skutočnosti protivládnym propagandistom/ a…A ČO ? Čo bude ďalej ? Ďalšie demonštrácie ? Asi áno, ale počasie im cez zimu bude ešte menej priať ako včera. Ľudia na demonštrácie prídu v skromnejšom počte ako včera. V tábore ficobijcov nastane rozčarovanie, depresia a defetizmus. Chvíľu potrvá, kým sa demonštranti dostanú z opice.

Doprajme našim spoluobčanom, aby si do dna vypili beznádej. Rešpektujme, že po včerajšku sa ich nenávistný slovník ešte ďalej vyostrí. Nech si nadávajú, ak im to pomáha pri zvládaní včerajšej porážky.

Je tu však isté riziko. Riziko, že sa z davu bezútešnosti vynorí nejaký nový Cintula. Že mu zo zúfalstva prasknú nervy a siahne po násilí. Verím, že SIS a iné bezpečnostné zložky štátu s tým rátajú a že urobia všetko pre to, aby nebezpečenstvo minimalizovali.

Na neúspech ľudia reagujú rôzne. Dočasnou rezignáciou ale aj agresiou. Dúfajme, že naši spoluobčania – ficobijci budú mať v sebe aspoň toľko zdravého rozumu, aby nesiahli po násilí. Dúfajme, ale buďme pripravení. Na všetko pripravení.