zemegula

Nielen opozícia ale aj Pellegrini možno nechtiac nehovoria pravdu. A možno chtiac hovoria nepravdu-čiže KLAMÚ. /Chcel som tu pôvodne dať nadpis: „Pellegrini klame“ ale po prvé, prezident možno neklame iba nemá informácie a po druhé, admin Pravdy by blog ihneď zvesil…/.

O čo ide ? O triviálne fakty, ktoré si každý neveriaci Tomáš môže spolu so mnou pomocou jednoduchej aritmetiky prerátať.

• Výdavky SR na obranu pre rok 2025 budú 2,8 mld eur, tj. niečo vyše 2% HDP Slovenska
• Slovenský HDP má koncom r.2025 dosiahnuť asi 107 mld eur
• V r. 2030 by mal HDP SR predstavovať 112-115 mld eur
• Ak by SR aj v rokoch do 2030 dala na obranu 2%, predstavovalo by to spolu 5 x 2,8 mld = 14 mld eur; do roku 2035 spolu asi 28 mld eur
• Ak by SR bola rozhodnutím NATO prinútená zvýšiť výdavky na obranu už v 2026 na 5% HDP, boli by tieto výdavky 7 mld eur
• 7 mld eur by potom bolo z rozpočtovaných výdavkov ŠR /asi 31 mld eur/ približne 22,5 % teda viac ako 1/5
• V najbližších 5 rokoch by sme pri 5% /ako to chce prikázať NATO/ vydali na obranu 5 x 7 = 35 mld eur; v najbližších 10 rokoch 70 mld eur.

Náklady na obranu na najbližších 5-10 rokov by už pri súčasných cca 2% predstavovali 14-28 mld eur. Ak by sme boli nútení dávať na obranu 5% HDP ročne, bolo by to neuveriteľných 35-70 mld eur.

Priatelia, viete si predstaviť koľko prešovských meganemocníc alebo koľko vajnorských mega-meganemocníc by sme mohli z peňazí na obranu postaviť ? V pohode by to mohlo byť 10-20 meganemocníc a k tomu ešte hotové DVE diaľnice z BA do KE – jednu na severe a druhú na juhu SR.

Určité náklady na obranu by samozrejme v SR byť museli. Záviseli by od toho, ako veľkú profesionálnu armádu chce SR mať. Minimalistická armáda SR by mala zabezpečiť ochranu strategických objektov, odstraňovanie dôsledkov prírodných katastrof a priemyselných nehôd, ženijný servis, posilnenie polície pri zabezpečovaní vnútroštátnej bezpečnosti a ochrane štátnej hranice, preskúšavanie vojenskej techniky a munície, produkovanej v slovenských zbrojovkách, výcviku domobrancov a pod.

Minimalistická armáda by sa necvičila na útočný boj, nezúčastňovala by sa medzinárodných cvičení, nepôsobila by na mierových misiách v zahraniční, nedisponovala by útočnými zbraňami, napr. tankami bombardérmi, útočnými raketami a pod. Ťažisko by kládla na ženijnú techniku, na PVO, na silný arzenál dronov, zariadenia na elektronický boj, arzenál mobilných betónových a kovových zábran, hustú sieť funkčných krytov pre obyvateľov, na prostriedky na zamínovanie a pod.

Minimalistická slovenská armáda by mohla mať 5-10 tis. vojakov. Náklady na ňu by boli od 0,5 do 1 mld eur. Koncepcia minimalistickej armády by neznamenala bezbrannosť SR voči ev. agresorovi. Vzhľadom na geopolitické reálie Strednej Európy by mala byť schopná riešiť nanajvýš krátkodobé lokálne konflikty so susedmi.

Minimalistická armáda SR by sa nemohla zapájať do vojen nadlokálnej úrovne, vedených napr. na báze NATO alebo pod vedením veľmocí. Tu všade by sa prejavovala ako neutrálna sila, podporujúca hlavnú zbraň SR, ktorou by mala byť diplomacia a rozvoj priateľských vzťahov najmä so susedmi.

Na druhej strane by sa ale mala vytvoriť a neustále zdokonaľovať všeobecná pripravenosť občanov k obrane vlasti. Mali by vzniknúť /popri žandárstve a aktívnych zálohách/ sily domobrany či teritoriálnej obrany. Muži i ženy by po dovŕšení 18 roku života mali absolvovať povinné cca 1-3 mesačné základné branné výcviky a na ne nadväzujúce ročné previerky brannej pripravenosti v trvaní 1-2 týždňov. Výzbroj domobrany by tvorili ručné zbrane, drony, obrnené transportéry alebo obrnené kolesové vozidlá, malé terénne vozidlá, ženijná technika príp. vrtuľníky. – Iste, aj domobrana by čosi stála, no oproti nákladom na 10 – 20 tis. ďalších profesionálnych vojakov by náklady boli rádovo oveľa nižšie.

Vo svete momentálne existuje vyše 40 krajín, ktoré nemajú žiadnu armádu. Patria medzi ne napr. Island, Panama, Kostarika, Samoa a ďalšie ostrovné štáty Pacifiku a Karibiku, atď. Časť týchto štátov neašpiruje na armádnu ochranu, časť má podpísané zmluvy o zabezpečovaní obrany zo strany iných štátov, najmä veľkých štátov v okolí. Vo svete sú aj ďalšie štáty, ktoré disponujú malou minimalistickou armádou : Luxembursko, Čierna Hora, Bhutan, Belize, Nikaragua, Laos…. Tak, ako tu bolo navrhnuté, armádu využívajú na riešenie krátkodobých mimoriadnych udalostí a ťažiskom zabezpečovania bezpečnosti štátu je u nich diplomacia. Čiže budovanie siete zmlúv o priateľstve a vzájomnej pomoci.

P.Pellegrini, opozícia i časť vládnej koalície nemá pravdu, ak tvrdí, že neutralita je drahšia ako členstvo v NATO či pod. spolkoch. Áno, neutrálne Švajčiarsko či Rakúsko údajne dávajú na obranu viac peňazí, než keby boli členmi NATO. Ibaže oni majú inú stratégiu prežitia, nezaloženú na silnej diplomacii ale na silnej sebaobrannej kapacite. Takáto cesta je pre bohaté Švajčiarsko /či Rakúsko/ možná, no pre chudobné Slovensko je nepriechodná. – Avšak ani drahá švajčiarska či rakúska sebaobrana by týmto štátom nezabezpečila ani len strednodobú schopnosť odporu. Vyše miliónová /po mobilizácii/ armáda prvej ČSR odhadovala, že by vo vojne s nemeckým wehrmachtom sama, bez pomoci tretích štátov, odolávala max. 2-2,5 týždňa. A to mala vybudovanú mocnú sieť pohraničných opevnení. – V súčasnosti je hra na silnú armádu – s výnimkou veľmocí- iba drahá ilúzia.

Priatelia, tento blog nemá inú ambíciu než začať diskusiu o zvyšovaní nákladov na armádu, započať diskusiu o neutralite a v prípade nátlaku NATO na SR, – aj o neúčasti SR v akýchkoľvek vojenských zoskupeniach. Teda inak povedané: o vystúpení z NATO, ak by to občania SR v referende odsúhlasili.

Tak ako to povedal premiér R.Fico, aj tu ide len o výzvu k diskusii o výhodách a nevýhodách členstva SR v NATO. Najmä o výhodách či nevýhodách finančných. A o tom, čo má v súčasnosti zmysel platiť a čo je iba míňanie peňazí na peknú ale drahú ilúziu.