zemegula

Zdá sa že áno, že sa vývoj konfliktu na Ukrajine -konfliktu medzi Ruskom a Západom /Ukrajina ako štát, jej vláda a ľud sú v tomto konflikte nepodstatné/ vyvíja ku stavu, ktorý si Čína od jeho začiatku želala. A síce, že Rusko vyjde z konfliktu ako víťaz – no nie víťaz totálny, víťaz systémom K.O., ale skôr víťaz „na body“, na základe jasnej prevahy.

To sa Číne pozdáva, – lebo od začiatku konfliktu je jasné, že Čína urobí všetko, aby jej najbližší strategický spojenec – Rusko, nevyšiel zo zápasu oslabený, nedajbože porazený. Na druhej strane Čína viackrát náznakmi komunikovala, že by sa jej pozdávalo Rusko, ktoré by bolo po zmrazení konfliktu iba mierne posilnené. Ak by bolo po uzavretí prímeria Rusko príliš silné, mohlo by si začať vo vzťahu Čína-Rusko /v ktorom je Čína už jasne dominantná/ príliš veľa dovoľovať. S príliš silným Ruskom by sa Číne menej výhodne obchodovalo, najmä ceny energií a dreva by mohli ísť do výšok, ktoré by sa Číne už nepáčili. S príliš silným Ruskom by si Čína musela dať pozor na všelijaké svoje narážky na zmeny vzájomných hraníc a nemohla by vždy a vo všetkom rátať s totálnou ruskou diplomatickou podporou pri riešení rôznych problémov Číny s USA, Japonskom, J.Kóreou, Vietnamom, Filipínami a pod.

Číne bude vyhovovať, ak Ukrajina a Rusko neuzavrú definitívny mier ale iba prímerie. V takejto menej istej bezpečnostnej situácii bude Rusko závislejšie na spolupráci s Čínou, než keby bol konflikt RF a UA definitívne uzavretý. Číne bude vyhovovať aj to, že sa definitívne uznanie hraníc medzi Ukrajinou a ruskými novými teritóriami odsunie na „na svätého Dindi“, na 49 resp. 99 rokov. Plné medzinárodné uznanie pre nové ruské územia by mohlo byť nepríjemným precedensom i v prípade separatistických snáh Formosy-Tchajwanu, a síce v prípade, že by sa Tchajwan prestal nazývať Čínska republika /s formálnou väzbou na Čínu/ a definitívne by sa vyhlásil za štát, ktorý nemá s Čínou už nič spoločné. Volal by sa Republika Tchajwan resp. Republika Formosa a basta.

Najviac však Číne bude vyhovovať, keď sa po podpise prímeria postupne zrušia sankcie uvalené na Rusko a v prípade sekundárnych ciel aj na Čínu. Voľné obchodovanie Ruska s energiami na svetových trhoch by síce teoreticky mohli Číne priniesť importných konkurentov a mohli by sa zvýšiť ceny ruskej ropy a plynu aj pre Čínu, no toto je málo pravdepodobné. EU už nikdy nebude brať z RF toľko energonosičov ako v minulosti. Po druhé, logistika rozsah exportu energií do Číny ju predurčuje ako dominantného odberateľa aj v budúcnosti.

Zrušenie sankcií umožní Číne nahradiť skrytý export elektronického hardware a software do RF, umožní jej vyvážať do RF čípy a i. doposiaľ medzinárodne sankcionované komodity.

-Suma sumárum, keby zásady prímeria na Ukrajine písal Si Ťin-pching, nevyzeralo by inak, než ako je to v tej podobe , o ktorej sa dnes diskutuje. Nádherným potvrdením tohto uzáveru je dnešné rokovanie Putina so Si Ťin-pchingom.

Keby to bolo prímerie, diktované banderovcami, bolo by všetko inak. Rusko by sa muselo stiahnuť so všetkých obsadených území vrátane Krymu. Muselo by platiť Kyjevu reparácie a najvyšší predstavitelia RF by zasadli na lavici obžalovaných za vojnové zločiny pred Medzinárodným tribunálom. No a samozrejme, Ukrajina by mala ničím nehatený prístup do NATO a k vlastníctvu alebo aspoň spoludisponovaniu jadrovými zbraniami, dislokovaných na Ukrajine / disponoval by nimi spoločne s USA, resp. UK alebo Francúzskom/.

Keby to bolo prímerie, diktované Západnou Európou, obsahovalo by podmienky na zmenu režimu v Moskve. A samozrejme, aj podmienky na spomínané stiahnutie ruskej armády z „pôvodnej Ukrajiny“. Krajiny EU a UK by poslali na UA vojakov, ktorí by akože dohliadali na dodržiavanie prímeria. Najdôležitejší by však bol selektívny prístup k rušeniu protiruských sankcií. Slniečkárskym progresívno-liberálnym bruselským pánom by sa pozdávalo mať aj počas prímeria v rukách možnosť držať staré sankcie a posielať do RF nové balíčky sankcií napr. kvôli väzneniu ruských oponentov režimu, kvôli údajným narušeniam slobody slova a tlače, zhromažďovania a pod., prípadne kvôli represiám voči hnutiu LGBTI a pod.

Keby to bolo prímerie, diktované iba Trumpom, bola by v ňom zmienka o tom, že si Rusi síce ponechajú obsadené územia, no americkí „investori“ budú mať k nerastom, čiernozemi, energetickým zariadeniam /atómové elektrárne, tepelné elektrárne, vodné elektrárne…/ voľný prístup. Jednou z podmienok by asi bolo aj prerušenie vojenskej spolupráce Ruska s KĽDR, Iránom a v maximálne dosiahnuteľnej miere aj Čínou. Rusmi obsadené prístavy najmä Mariupol by mohli Američania využívať na dopravu umelých hnojív a nerastov do USA a inde. No najdôležitejšou podmienkou by bolo právo medzinárodných pozorovateľov /delegovaných prevažne podľa vkusu USA/ a právo pozorovateľských satelitov /amerických, ako inak/ sledovať podmienky dodržiavania prímeria.

Keby to napokon bolo prímerie podľa Kremľa, muselo by EXPLICITNE vyjadrovať dva základné ciele ŠVO, t.j. denacifikáciu UA /jazykové, zhromažďovacie a samosprávne práva menšín najmä ruskej menšiny/ a demilitarizáciu UA /limitovaná sila OS UA, bez jadrových zbraní a bez zbraní z krajín NATO, zákaz budovať na UA cudzie vojenské základne a pod./. V dohode o prímerí by expresis verbis bolo uvedené, že UA je neutrálny štát a nemôže vstúpiť do žiadneho vojenského paktu /najmä do NATO nie/. Expresis verbis by tam bolo uvedené, že UA v prípade vstupu do EU nesmie participovať na jej vojenských či obranných aktivitách. Rusi by v dohode o prímerí trvali na zrušení všetkých sankcií a na zákaze prijímania nových sankcií-s výnimkou sankcií udelených OSN. Rusi by zároveň bezodkladne požadovali demilitarizovanú zónu pozdĺž novej rusko-ukrajinskej hranice a okamžité uvoľnenie ruských finančných aktív plus úrokov, ktoré sú v držbe Západu resp. Západom kontrolovaných iných krajín. To isté by sa malo týkať aj uvoľnenia finančného a hmotného majetku občanov RF. Mal by byť okamžite uvoľnený prístup ruských športovcov, umelcov a študentov na medzinárodné podujatia a na školské a vedeckovýskumné pracoviská vo svete. Mala by byť okamžite OBNOVENÁ PREVÁDZKA PLYNOVODOV , ROPOVODOV, slobodná plavba ruských lodí a slobodný tranzit automobilovej, vlakovej, lodnej a leteckej dopravy. Atď., atď.

Rusi implicitne dosiahli dosť veľa z toho, čo prostredníctvom ŠVO na UA chceli dosiahnuť. V oblasti demilitarizácie takmer úplne zdecimovali ľudské zdroje ukrajinských ozbrojených síl. Ukrajina je plná vojenských cintorínov a plná invalidov. Milióny Ukrajincov, vrátane mužov v brannom veku opustilo Ukrajinu, žije v zahraničí a minimálne polovica z nich tam zostane žiť aj po podpise prímeria. Potenciálne ľudské /demografické/ zdroje pre OS UA sa stenčili. S výnimkou garážovej výroby dronov a pod. malosériových zbraní a munície sa Rusom podarilo znivočiť ukrajinský za čias ZSSR mocný zbrojný priemysel.

V oblasti denacifikácie sa Rusom podarilo upriamiť pozornosť donorov Zelenského režimu na jeho nedemokratické, totalitárne a korupčné črty. Maďarská ale aj rumunská vláda /členské štáty EU/ zosilnila tlak na Kyjev a núti ho uvoľňovať opraty politiky Ukrajiny voči menšinám. 75% Urkajincov sa podľa čerstvého prieskumu verejnej mienky odklonilo od extrémneho banderizmu a riešenie sporov s Ruskom už nevidí vo víťazstve na bojovom poli ale v diplomatických rokovaniach a medzinárodných dohodách. Poklesla aj dôvera Ukrajincov voči Zelenskému. Podľa vládneho kyjevského prieskumu je niečo nad 50%, v skutočnosti je však už výrazne pod 50%-nou hranicou.

Suma sumárum, Rusko prostredníctvom ŠVO dosiahlo väčšinu cieľov, ktoré malo naplánované. Rusi by mohli pristúpiť na podmienky prímeria, prezentovaná po stretnutí Putina s Witkoffom. No pozor, v Rusku je stále silná a vplyvná skupina politikov a generálov, ktoré nesúhlasia „zastaviť sa na pol ceste“, argumentujúc zlými skúsenosťami s vierolomnosťou Západu. Momentálne má navrch krídlo, ochotné ku kompromisom -najmä v dôsledku TLAKU ČÍNY, Indie, Brazílie a BRICS ako takého, ale tiež v dôsledku tlaku vnútroštátneho ekonomického vývoja. Kremeľské „holubice“ však ešte ani zďaleka nemajú vyhrané.

Iba položartom uvádzam, že ak by sa na formulovaní podmienok prímeria mohol zúčastniť ako jeden z predstaviteľov členských štátov EU aj premiér Slovenskej republiky R. FICO, iste by na prvom mieste požadoval obnovu tranzitu plynu, ropy, paliva do JE, voľný prístup ruských investorov do sektoru energetiky, obnovu účasti ruských športovcov v slovenských športových kluboch a naopak, nikým nehatenú možnosť pre slovenských športovcov, umelcov, študentov a vedeckovýskumných pracovníkov -pôsobiť v Ruskej federácii.

Podmienky prímeria sa nebudú rodiť ľahko. Súhlas Kremľa či Kyjeva s predbežnými zásadami prímeria ešte neznamená definitívny súhlas s prímerím. Čert je skrytý v detailoch a pokiaľ nie sú dohodnuté aj detaily, nie je dohodnuté nič. Osobne ani po osobnom stretnutí Putina s Trumpom neočakávam úplný prielom v riešení konfliktu. Reálnejšie sú dohody na medzikrokoch. Jedným z nich je napr. prímerie vo vzduchu, v istej vzdialenosti od frontu-aby prestalo ohrozovanie života a majetku civilov. Medzikrokom by bolo zrušenie alebo veľmi dlhé odloženie platnosti tzv. sekundárnych /sankčných/ ciel voči odberateľom ruských energií. A podobne.

Buďme stále pripravení na všetko. Aj na pokračovanie bojov v nezmenenej podobe, aj na nové ešte tvrdšie protiruské sankcie. Buďme realisti, opatrne pozitívne mysliaci realisti.