zemegula

Z politologického hľadiska je hodnotenie výpovedí Fica a Zelenského po ich dnešnom stretnutí veľmi ťažké. Presne usporiadané a logicky zdôvodnené vyjadrenia R.Fica sa na TB miešali s prejavmi ťažko frustrovaného V.Zelenského, s útržkovitými sekvenciami jeho rozorvanej mysle. Mám dojem, že hodnotenie Zelenského vyjadrení by bolo zaujímavým predmetom skôr psychologickej než politologickej analýzy.

Zelenského štýl , – to sú akési krátke zabrechnutia, odvrknutia neurotického človeka. – Nečudo, veď podmienky v akých Zelenskij žije a pracuje sú mimoriadne stresujúce, mimoriadne ťažké. Zelenskij často začína vetu tvrdením „A“ , no na konci už hovorí „nie A“. Zelenského prejav je sekaný, ako keď preskakuje film v premietačke. Veľká časť jeho viet zostáva navyše nedokončená. Ťažké je sa v ňom vyznať. Dá sa iba tušiť, čo vlastne chce povedať. No ani to nie je isté, lebo to Zelenskij hovorí iba v náznakoch.

Obsahovo najdôležitejšia pasáž zo Zelenského vyjadrení -pasáž o umožnení tranzitu plynu a ropy z východných zdrojov, je pekný príklad Zelenského „rétoriky“. Najprv kategoricky odmietne dopravovať do SR ruský plyn a ropu, -lebo vraj je vojna. Ako to bude po vojne, však nepovie. Potom sa nadýchne, aby povedal, že chápe dôležitosť energetických dodávok cez plynovody a ropovody vedúce z Východu na Slovensko-no súhlas s tým, aby na Slovensko išli cez Ukrajinu aspoň neruské. teda kazašské, turkménske, azerbajdžanské a i. energonosiče sa akoby bojí verejne prezentovať. Táto možnosť tu je, ale zostáva akoby v náznakoch.

Ako tak racionálne je Zelenského zdôvodnenie útokov OS UA na Družbu a Bratstvo. V súhlase s Ficom tvrdí, že síce ide o civilnú infraštruktúru, no i tá v čase vojny infraštruktúrou vojenskou. A tak na ňu budú Ukrajinci útočiť, pokiaľ budú Rusi útočiť na energetickú infraštruktúru Ukrajiny. Problémom logického myslenia ale je, prečo OS UA neodplácajú ruské útoky na ich energetické zariadenia útokmi iba na ruské energetické zariadenia. – Prečo Ukrajinci do svojho protiruského revanšu miešajú aj zariadenia internacionálneho významu…?

Podstatnou časťou rokovaní medzi štyrmi očami bol iste odkaz, ktorý od Putina priniesol Fico Zelenskému. Nie je žiadne prekvapenie, že o tomto odkaze a Zelenského postoju k nemu sa napriek novinárskej výzve ani Fico a ani Zelenskij nevyjadrili. Tichá diplomacia je už taká. Všeličo verejnosť tuší, no úlohou politikov je toto tušenie nevystaviť svetlám reflektorov,-pokiaľ tiché rokovania nevyústia do čohosi už obojstranne dohodnutého a výhodného.

Dojem z TB dvoch politikov-jedného štátnicky pokojného, druhého ťažko rozorvaného a frustrovaného je však predsa len trochu lepší, ako to pesimisti a Ficovi nežičlivci u nás očakávali. Nie iba Fico ale aj Zelenskij uzavreli veci, tým že sú nutné ďalšie kontakty a projekty, riešené spoločne, vládami UA a SR. Zelenskij akoby aspoň trochu pochopil, že oproti nemu nesedí nepriateľ na život a na smrť. Akoby aspoň trochu prebral Ficovu ideu, že politickí partneri nemusia v mnohom medzi sebou súhlasiť, no podstatné je, aby sa rešpektovali, aby v tom, v čom rozpory nie sú, spolupracovali a udržiavali obojstranne výhodný dialóg.

Mám pocit, že Fico, aj keď nie je psychológ. mediátor či policajný vyjednávač, dokázal Zelenského upokojiť, nastaviť do akého-takého prevádzkyschopného režimu. Dokedy však Zelenského rozorvaná myseľ v tomto nastavení vydrží-nevedno. Takže na záver už iba staré ruské klišé: „požijeme-uvidíme“…