zemegula

„Naši“ v drvivej väčšine protivládni progresívno-liberálni novinári majú plné ruky práce. Citujú obsah záverečnej reči teroristu Cintulu. Robia to s takou vervou, ako kedysi robili „komunistickí“ novinári v 50-tych rokoch s výrokmi V.I.Lenina.

Dozvedáme sa, že vrah Cintula začal svoj prejav slovami básnika Rúfusa. Ó, aké ušľachtilé. Vieme už, že Cintulov čin bol premyslený akt protestu, že to bolo varovanie, že išlo o prostý prejav nesúhlasu, že išlo o prirodzený odpor proti ficovskej tyranii a pod. Médiá nám prezrádzanú i to, ako Cintula pred vraždením neskutočne psychicky trpel a tiež to, ako na záver svojej dvojhodinovej reči, plnej pôsobivých literárnych prirovnaní, sám seba rozplakal. Uľútostilo sa mu seba samého, lebo ho vraj nikto nikdy poriadne nepočúval. Výčitky z toho, že vraždil, však nemá. Nuž, citlivý človek, tento Cintula.

Cintulov umelecky vyšperkovaný prejav dopĺňa jeho obhajca návrhom, aby bol vražedný čin teroristu prekvalifikovaný na útok na verejného činiteľ. Teda na čin, akého sa občania dopúšťajú denne. Stačí, keď pri dopravnej kontrole zvýšite hlas na policajta – a ajhľa, už je to útok na verejného činiteľa…

Priatelia, stavím sa s hocikým z vás, že nepretečie veľa vody dolu Dunajom a v slovenských kinách sa objaví film „Atentát“. Napríklad od madam Čengelovej-Solčanskej alebo od madam Nvotovej príp. od pána Kronera či pána Bebjaka. O túto tému s veľkým anti-ficovským potenciálom onedlho začne poriadna bitka.

Len mi je trocha čudné, že o filmové spracovanie podvodov istého pána Kisku, zbojníckeho prezidenta spod Tatier, akosi záujem nie je. Záujem nie je ani o film, ktorý by sa venoval mamičkám našich opozičných lídrov. Napríklad pani Matovičovej, ktorý dokázala každý deň v roku v prospech Igorovej firmy najazdiť na starej škodovke 800 km. Alebo pani Šimečkovej, ktorá ukradla pardon, zle zaúčtovala eurofondy vo výške 100-200 tisíc eur.

Skvelé filmové námety na tému materinskej obetavosti. Scenáristi a režiséri ich však ignorujú. Ktovie prečo.