zemegula

Ocitáme sa v šialenom svete, kde fakty prehrávajú v boji s bohapustými lžami. Kolíková : v SR rastie kriminalita. Gašpar: štatistiky ukazujú pokles kriminality. Kolíková: štatistikám neverím. – A koniec. Pre naše médiá sa príbeh končí, – je to tak, ako povedala Kolíková a basta fidli.

V skutočnosti kriminalita v SR podľa oficiálnych úradných štatistík naozaj klesá. Klesá i priestupkovosť, teda malá kriminalita. Jediné, čo mierne vzrástlo, je majetková priestupkovosť. Čiže jedna zo zložiek protizákonného správania, ktorá ale celkové čísla takmer neovplyvňuje.

Novinári nie sú takí tupí, aby tomu nerozumeli. Napriek tomu od rána do večera vsugerovávajú svojim čitateľom, divákom a poslucháčom, že kriminalita v SR rastie. V rozpore s pravdou, no v súlade s naratívom opozície, že smerácke zmeny v TZ z 2023 rozpútali v SR pouličné zločinecké besnenie.

Áno, v Európe na rozdiel od SR rastie kriminalita, zločinci sa zmocnili centier miest, slušní ľudia sa pohybujú na verejnosti ako počas stanného práva. V noci do ulíc nevychádzajú. Dnes naše médiá informujú, že v Londýne dvaja černosi dobodali desiatky ľudí. Inde tieto médiá informujú, že v Berlíne zúri vojna gangov. Rovnako tak v Malmo a Goteborgu, na predmestiach Bruselu a Paríža. Vo Francúzsku vykradli Louvre. – Aj tu všade platí Ficov Trestný zákonník, pani Kolíková ?

Novinári /bohužiaľ aj pán I.Daniš/ sa rehocú z legislatívnej normy, ktorá údajne zakazuje chodcom ísť alebo bežať po chodníku rýchlejšie ako 6 km za hodinu. Právnici a policajti vysvetľujú, že to nie je pravda. Že ide iba o referenčný údaj, ktorý určuje maximálnu rýchlosť vozidiel, idúcich po chodníku pre chodcov. Napríklad pre bicykle, kolobežky, skejtbordy a pod. Novinári sú hluchí a slepí. Ďalej sa infantilne rehocú zo súčasnej vlády, ktorá je taká despoticky tupá, že prikazuje ľuďom už aj tú rýchlosť chôdze. Novinári však nie sú nemí-a s masochistickou rozkošou šíria nezmysel o maximálnej rýchlosti chôdze v SR do celého sveta. Následne potom v našich novinách zoširoka citujú zahraničné médiá, ktoré sa nám – Slovákom, na plné ústa rehocú.

Vzorec dezinformovania slovenských informačných prostriedkov je jednoduchý: novinár nepochopí zákon, schválený v NRSR, dezinterpretuje ho tak, aby z neho bola karikatúra; keď normotvorca a expert dáva veci na pravú mieru, urobí sa novinár hluchý a slepý; vie, že jeho tvrdenie je lož, ale trvá na nej ako na pravde, lebo mu táto lož umožňuje zosmiešňovať nenávidenú vládu a ohovárať ju v zahraničí. Expert sa môže stokrát, tisíckrát vyjadriť, že novinárova interpretácia je nepravdivá. Novinár ju buď neuverejní alebo keď aj uverejní, vzápätí pokojne ďalej prekrýva pravdu pokračovaním v bohapustom klamaní.

Príkladov lží, ktorými médiá prekrývajú tvrdé štatistické údaje a fakty prináša každodenný život nespočetné množstvo. Týkajú sa akože gigantického rastu cien potravín, babráctva Slovákov pri stavbe diaľnic, Ficovej dvojtvárnosti pri protiruských sankciách, atď., atď. Tu všade už zodpovední odborníci vysvetlili, na faktoch zdokumentovali skutočný stav vecí, -no novinárom, vládcom verejného priestoru akoby hrach na stenu hádzal. Ďalej trvajú na svojom, ďalej ohlupujú a deprimujú slovenský národ jednou dezinformáciou, jednou lžou za druhou.

V detstve sme klamárom, trvajúcim na evidentných lžiach, fukli jednu po hube a bolo. Teraz sa to už nedá a ani nemá. Sme predsa civilizovaní dospelí, ktorí sa správajú racionálne. Ibaže ako sa to v prípade nepolepšiteľných klamárov má robiť racionálne a civilizovane ?!

Ťažká otázka. Odpovie mi na ňu niekto ?