zemegula

Včera sme utrpeli geopolitickú porážku. Spolu s nami Rusi, Američania, Česi, Srbi, Turci…Brusel triumfuje. Postačila mu na to jediná zbraň: eurofondy. Plus k tomu klamstvo o ruských špiónoch. Taká je pravda.

Vôľu Maďarov treba rešpektovať. Vybrali si. Urobili tak po svojom, – nie prostredníctvom normálnych európskych volieb, ale de facto REFERENDOM. Výsledok, ktorý získal Magyar -to sa totiž nepodobá výsledkom normálnych európskych volieb, ba ani výsledku štandardného referenda. – To nie je o pár percentách, o možných koalíciách.

To čo sa včera odohralo v Maďarsku, to sa skôr podobá referendu príp. voľbám v Kazachstane, Uzbekistane, Tadžikistane, prosto všeličomu čo sa vyskytuje mimo Európy, len nie tesným výsledkom volieb v Európe. Ešte aj v Rusku a Bielorusku – hoci tam drvivo vyhráva Putin či Lukašenko, sa do parlamentu popri vládnej strane dostanú tri-štyri ostatné strany /pre niekoho opozičné či pseudoopozičné strany, ale predsa len iné strany/. V Maďarsku nie.

Niekto zlomyseľný by to nazval efektom kočovnej hordy, stáda, zoologickým úkazom. Ja nie, ja rešpektujem, že výsledok volieb je demokratický. Teda aspoň formálne demokratický. Je taký, aký je a treba s ním pracovať.

Osobitne na Slovensku, ktoré, -ako sa zdá, – bude HLAVNÝM „NEPRIATEĽOM“ magyarovského Maďarska. Slovenské Benešove dekréty budú vecou, ktorá bude Magyaristov /popri rozmrazených eurofondoch/ v najbližšom čase najviac zjednocovať. Magyarovské Maďarsko, ekonomicky posilnené miliardami peňazí z eurofondov, „ZJEDNOTENÉ“ tak ako to len Maďari dokážu, plnou parou vrazí do základného kameňa slovenskej štátnosti -do Benešových dekrétov.

Iba naivný človiečik si myslí, že to slovenská / napr. budúca vláda PS/SaS súčasnej opozície/ porieši nejakou morálnou satisfakciou , nejakým prehlásením v NRSR. Nie, nie milé „opozičné deti“ /ktoré ste pri nastoľovaní témy dekrétov Magyarovi vzorne asistovali/. Magyar nebude chcieť nejaké právnické triky kvôli zopár pozemkom. – Magyar bude chcieť ODŠKODNÉ. V miliardách…

A pôjde ešte ďalej, bude chcieť zmenu ústavy SR, -takú čo Maďarov na Slovensku urobí štátotvorným národom s právom na územnú samosprávu, na autonómnu „republiku“ a skrytým /či menej skrytým/ právom na sebaurčenie až do odtrhnutia. Najstrašnejšie na veci bude pritom to, že EU bude Magyarovi pri iredente pomáhať a bude to baliť do farebného obalu ľudských práv.

Maďari sú včerajšími výsledkami volieb európsky unikát. Keď sa ale pozrieme do ich histórie, zistíme, že podobne stádovito sa správali už v 1848, 1867, 1914 a najmä počas maďarskej boľševickej revolúcie a následnej horthyovskej kontrarevolúcie. Najskôr masy Maďarov v drvivej väčšine podporovali B.Kúna, – no neskôr, keď bol porazený Rumunskom, Československom a západoeurópskou buržoáziou, rovnako masovo podporili biely teror M.Horthyho.

Horthy mal v medzivojnovom Maďarsku rovnakú podporu ako dnes P.Magyar. A mal ju aj vtedy, keď, Maďarsko zatiahol do vojny na strane Hitlera. Mal ju až do čias Szálásiho, ktorý tak ako on , necítil žiadnu opozíciu, či odboj voči svojej politike. Maďari /samozrejme pod vplyvom vtedajšej geopolitiky/ potom navonok spontánne /bez viditeľného odporu/ akceptovali rákosiovský stalinský socializmus, neskôr zo dňa na deň dali podporu kontrarevolúcii Imre Nagya a o pár dní nato zase stádovito pristúpili na guľášový socializmus J.Kádára…

Maďari sú jednoducho takí. Vedia sa zjednotiť hneď „ZA“ niečo, hneď „PROTI“ niečomu. Chýba im hlboký cit pre hodnotovú hašterivosť, pre mnohopartajnosť, pre politickú pluralitu. Pre straníckosť, pre vernosť určitej politickej strane, ktorej veria ako súčasti svojej rodinnej tradície. – Nič v zlom. Treba to rešpektovať a treba s tým rátať. Treba kalkulovať s tým, že v Maďarsku od „hosana“ k „ukrižuj ho“ nie je ďaleko. Naopak, že jedno od druhého delí pár mesiacov, možno týždňov či dní…Treba rátať s tým, že nám maďarská jednotnosť môže raz vyhovovať, inokedy ale nie.

Prehrali sme bitku o Maďarsko. Kto sme tí, čo Maďarsko prehrali ? Sme to my SUVERENISTI. Sme to my, čo sme za pevné ukotvenie Slovenska v Európe, -no iba v takej Európe, ktoré nám neberie našu suverenitu. Naše faktické právo veta. Právo veta nie iba v zmysle stanov EU, ale právo veta ako transcedentálnu univerzálne platnú hodnotu, ako najvyššiu národnoštátnu hodnotu, ako právo povedať nie všetkému, čo nám ako národu nevyhovuje.

Prehrali sme bitku o Maďarsko. Veľa to napovedá o bitke, ktorú zvedieme v septembri 2027. Neupadnime však do porazenectva, do defetizmu. Za jeden a pol roka sa totiž toho v súčasnej dynamickej dobe geopolitickej reštrukturalizácie sveta môže ešte veľa udiať. Takže, doprajme si čas na smútok, na sebareflexiu – a potom hybajme do roboty.

Pokúsme sa, poučení prehrou v Maďarsku, vyhrať tú najdôležitejšiu bitku -blížiacu sa budúcoročnú bitku o naše suverénne Slovensko. Poďme do toho !