zemegula

Pozor – kto hľadá dačo o vojne, o Ficovi alebo o Oľhovi, nech ďalej tento blog nečíta. Blog bude iba o medveďoch a ľuďoch, o griboch a čučoriedkach.

Tento rok mi na letnom dome na Liptove robí spoločnosť až 6 medveďov. Medvedica s troma malými tohtoročnými medvieďatkami, asi 2, 5 ročný samček-medvedí pubertiak a napokon statná možno 120 – 150 kilová vypasená medvedia obluda s veľkou hlavou, riadnymi ušiskami, labiskami, krčiskom a pazúrmi, do ktorých by ste sa nechceli dostať.

Medvede zatiaľ dodržiavajú žrací poradovník. Najprv príde mamička s malými detičkami, potom ozrutný medvedisko a napokon pubertiak, ktorý už pod mojimi oknami po chutnej ďatelinke dvakrát zaspal. Po desiatej večer dodržiavajú „moje“ medvede nočný pokoj. Do rána a na druhý deň do 5-tej podvečer ich nevidieť. Terén prenechávajú mne na kadejaké práce okolo domu a tlupám tajnostkárskych ale dakedy aj poriadne hlučných hubárov-hríbarov.

Hubárov je v tomto čase na Liptove štandardne veľa. Na zhrdzavených autách z tretej -štvrtej ruky prichádzajú miestni dedinskí mamulovia /s nevyhnutnou ploskačkou v igelitke/ ale aj narepelentovaní autohubári z penziónov, hovoriaci po bratislavsky, po košicky, po poľsky a stále ešte aj po česky. Druhá panská skupina parkuje pri lese lepšie autá, má štýlové prútené košíky, trendové oblečenie na prechádzky prírodou a zvonček alebo píšťalku proti medveďom. Vo vačku však iste aj protimedvedí sprej.

Hubári majú strach z medveďov-veď o nich na Markíze vysielavajú hrôzostrašné veci. – Paradoxne väčší strach majú domáci Liptáci. Nemajú síce ani zvonček, ani sprej …ale zato majú spomenutú ploskačku s tekutou gurážou. Bez nej by nešli do hory ani s frajerkou.

Musím zaklopať na drevo, no zatiaľ sa napriek množstvu medveďov a ešte väčšiemu množstvu hubárov v lesoch okolo mojej dače nič mimoriadne nestalo. Dvojnohí návštevníci lesa síce medvede párkrát zahliadli, ba si ich aj odfotili či nahrali na video, – no inak nič. Mier, pokoj. Žiadna kuca-paca. Žiadna krv. – Aký to rozdiel oproti jarnému obdobiu, keď sa po liptovských a ostatných lesoch na Slovensku mimo chodníkov túlajú ilegálni zberači parožia. A tu a tam, zriedkavo ale predsa, -niektorý z nich dostane v húštine či neďaleko medvedieho brlohu malú výchovnú facku. Z hľadiska medveďa iba taký bezvýznamný buchnát, z hľadiska dvojnohého nešťastníka však poriadne bolestivý autogram na pamiatku.

Zatiaľ ako vravím, v liptovských gribovo-čučoriedkových, malinových a brusnicových lesoch sa nič mimoriadne nestalo. Dúfajme, že sa ani nestane. A že sa do začiatku zimy medvede poriadne vypasú /je z čoho, na Liptove už ľudia lúky okolo lesa akosi zabúdajú kosiť/ a turisti s plnou pamäťou na smartfónoch a plnými fotokartami na zrkadlovkách odtiahnu do sychravej sivoty svojich dedín, miest a mestečiek.

Zatiaľ žiadna krv. Bodaj by to takto zostalo aspoň do októbra…