zemegula

Novinári z menjnstrímu píšu o silnom mandáte Ivana Korčoka 1240 tis. hlasov. Táto masa voličov mu údajne dáva právo vážne zasahovať do politického diania na Slovensku. Novinári sa preto predstaviteľov opozičných strán, /ktoré Korčokovi poskytli spomenutých 1,25 mil. hlasov/ pýtajú ako budú s Korčokom spolupracovať, či si ho vezmú medzi seba, či z neho neurobia svojho lídra a podobné nahlúple otázky…

Nahlúple otázky ? Áno, lebo to o tých 1,25 mil. hlasov je to jedna veľká preveľká hlúposť. Jeden a štvrť milióna „Korčokových“ hlasov neexistuje. To totiž nie sú rýdzo Korčokove hlasy. Dve tretiny týchto hlasov, to sú hlasy PS, hlasy, SaS, hlasy KDH, hlasy OlaNO, hlasov mimoparlamentných opozičných strán /Demokrati a pod./. Skutočne „Korčokove hlasy“ sú iba hlasy ľudí, čo v posledných voľbách súčasnú opozíciu nevolili /lebo volili strany t.č. už vládne strany – a tých je iba pár tisíc/ alebo to boli nevoliči, ktorých dokázal pre seba získať Korčok sám-kúzlom svojej úradníckej osobnosti resp. propagandou protivládnych médií. Takýchto hlasov je možno pár desiatok tisíc…

Suma sumárum, Korčokove „vlastné“ hlasy predstavujú pár percent, možno 10% . Toto je jeho vlastné „politické imanie“. Nie je to bohviečo. Navyše je to imanie, ktoré nie je spevnené dlhodobou politickou prácou svojho lídra. Je to dosť prchavá esencia, je to to taká príležitostná ad hoc komunita.

Politické špičky PS, SaS, KDH a OlaNO skutočnú cenu „Korčokovho“ vyše miliónového politického majetku určite poznajú. Len o tom /zatiaľ/ nahlas nehovoria a v SR niet odvážnych trochu premýšľavejších novinárov, čo by sa ich na to spýtali. Korčok má teraz pár dní na to, aby sa chválil požičaným majetkom. Má akože pár dní na premýšľanie o svojej politickej budúcnosti. Mejnstrímoví škrabáci majú ešte pár dní na to, aby sa zamýšľali nad tým, kam a na akú funkciu Korčok pôjde – či pôjde do PS, aby tam vyhodil zo šéfovskej stoličky Šimečku a sadol si na ňu skôr, než sa na nej so svojim bohatým pozadím usadí Zuzana Čaputová;-alebo či Korčok obohatí o vyše milión voličov 5%- nú Sasku z jej leninsky lysohlavým Grohlingom, užívajúcim si na funkcii predĺžené medové týždne.

Mejnstrímaci sa pýtajú vedenia PS a Sasky, prípadne aj iných opozičných parlamentných strán, kto z nich sa pobije o Korčoka s vyše miliónovým politickým venom. Šimečka a spol. resp. Grohling a spol. sa pri hľadaní odpovede poriadne krútia. Odkazujú na právo výberu Korčoka samotného či na záujem aj z iných opozičných strán. Šimečka a Grohling si jednoducho Korčoka pohadzujú z ruky do ruky ako horúci bystrický krumpel. Čudujete sa im ? Kto by len tak-za nič pre nič, odovzdal svoju stranu do rúk „cudzinca“ ? Kto by to urobil, keď sila, ktorou sa Korčok hrdí, je de facto silou, ktorú mu práve Šimečka či Grohling /a spol./ v deň volieb požičali ?

Našťastie pre Šimečku a Grohlinga, čas hrá v ich prospech. Mágia z čísla 1,25 milióna zo dňa na deň vyprcháva, Korčokovi voliči sa vracajú do rodných košiarov, bystrický krumpeľ chladne. Navyše začína sa prejavovať smrteľná choroba aj tých najväčších bohatierov, ktorí svoj boj, čo ako obdivovaní a podporovaní prehrali – a od ktorých sa masy podporovateľov po precítení ich spoločnej prehry začínajú odkláňať. Masy slovenských voličov, ktorých miláčik Korčok prehral voľby začínajú hľadať príčinu porážky. Masy lúzerov nechcú byť lúzermi a hľadajú -skôr či neskôr aj nachádzajú príčinu prehry v kedysi tak zbožňovanom Korčokovi. Z „hosana“ ku „ukrižuj ho“ je iba na krok. Beda bohatierovi, ktorý napriek hrdinstvu svoj boj na čele más prehral. Beda vodcovi, ktorý zaviedol vedené masy do porážky. Masy to svojmu neúspešnému vodcovi dajú vyžrať. Dajú mu to veru poriadne vyžrať…

Takto nejako to už začína byť aj s úradníckym bohatierom Korčokom. Už sa objavujú prvé kritické komentáre na to, že nebol v boji s Pellegrinim dosť tvrdý a bezohľadný, že nedokázal presvedčivejšie klamať, že bol príliš diplomaticky škrobený a suchopárny. Ba objavuje sa už aj kritika na jeho nedostatočnú politickú profesionalitu / napr. pri nočnom prejave, v ktorom uznal svoju porážku/…

-Takáto kritika bude iba pribúdať. Bystrický krumpel Korčok bude vychládzať. Ľudia začnú zabúdať, Korčok sa im pred očami začne scvrkávať. Korčok má ešte 4-5 rokov do odchodu do dôchodku. Mal by si byť vedomý, že to s ním teraz už pôjde len a len dolu vodou. Mal by naozaj reálne zvážiť, čo ďalej. Buď mu jeho zahraniční slniečkárski sponzori nájdu aké-také solídne miesto v euro-byrokracii resp. diplomacii, – alebo ak chce zostať na Slovensku a v slovenskom spoločensko-politickom dianí, mal by vziať niečo solídne v oblasti MVO – alebo naozaj zakotviť niekde v opozičnej politickej strane.

Ak sa Korčok rozhodne pre politiku, mal by byť realista. Politik-začiatočník jeho formátu sotva môže pomýšľať na vytlačenie Šimečku /Čaputovej/ a Grohlinga z ich flekov. Mal by siahnuť po strane, ktorá je chudobnejšia a ktorá sa ulakomí aj na pár desiatok tisíc naozaj vlastných korčokovských hlasov. Mal by siahnuť po fleku napr. na čele strany Demokrati. Táto strana nemastných-neslaných „občianskych demokratov“ by pasovala osobnosti jeho skutočného formátu.

Ak by sa zadarilo, mohol by s ňou Korčok zabojovať už vo voľbách do Európskeho parlamentu. Nebolo by to žiadne terno, -ale na bystrický krumpel by to bol to celkom pekný výsledok. V prípade úrodného roka by z toho mohlo byť aj povestné bystrické “ víťazné vrece zemiakov“.