zemegula

Včera slovenský prezident /prezidentka/ zase -ako kedysi v Bystrici, rozdal pár plieškov. Nie ako kompenzáciu za nezbúranie Bystrice, nie ako v roku 1944. – Avšak tí, čo si teraz pliešky pripnú hruď, s ničením Slovenska majú mnohé spoločné.

Takmer bez výnimky ide o politické figúrky, ktoré škodili kde mohli, len aby zabránili vzniku samostatného Slovenska. Kto sú to ? Nuž všetci tí vtedajší exponenti VPN, neskôr DU, DS, SDK, SDKU, KDH/, čo rozdali majetok SR na Západ, čo sa pokúsili obrať SR o južné územia /Bugár a spol./,čo fabriky, banky, poisťovne, telekomunkácie, plyn, elektrinu, vodu darovali oligarchom zo Západnej Európy a USA /Dzurinda, Mikloš…/, resp. aby neskôr rozbili všetky jeho infraštruktúrne projekty /najmä však diaľnice – ako pán Figeľ/.

Prezidentka včera odmenila všetkých, čo sa podieľali nie na vstupe SR do EU, ale na ponižujúcom podmanení Slovenska do dnešnej vazalskej podoby EU. Keby bola prezidentka chcela odmeniť tých, čo sa zaslúžili o ideu vstupu samostatnej a zvrchovanej SR do pôvodne koncipovanej únie suverénnych európskych štátov, musela by vyznamenať predovšetkým tých, čo sa v rokoch 1992-1993 zaslúžili o vznik SR. Veď bez vzniku SR by nebolo vstupu SR do EU. Nebolo by to možné, ak by SR neexistovala.

Ak prezidentka chcela vyznamenať osobnosti, ktoré požiadali o takýto hrdý vstup suverénnej SR do EU, musela by v prvom rade dať metále V.Mečiarovi a jeho družine ale tiež J.Prokešovi, príp. aj Ľ.Černákovi a J.Slotovi. Keby prezidentka chcela dať poctu tým, čo zabezpečili masovejšiu účasť Slovákov na referende a teda aj zatiaľ jediný úspešný výsledok všeľudového hlasovania, opäť by musela vyznamenávať V.Mečiara a spol., ale aj R.Fica a spol.-teda predstaviteľov vtedy rodiacej sa novej politickej sily-strany Smer. Keby sa prezidentka chcela pokloniť tým, čo sa najviac zaslúžili o rozvoj SR -niekedy vďaka EU, niekedy napriek EU, – potom by to zase boli predstavitelia HZDS, ZRS,SNS – no najmä R.Fico a ostatní politici zo Smeru SD.

Prezidentka sa však ako čert svätenej vode vyhýbala a vyhýba priznať Mečiarovi, Ficovi, predstaviteľom SNS a dnes aj predstaviteľom Hlasu SD akékoľvek zásluhy o rozvoj štátu. Celé svoje funkčné obdobie vyznamenávala kadekoho, najmä obskúrne figúrky nepriateľské k samostatnosti SR, – len nie skutočných vlastencov a budovateľov SR. Nečudo, že si aj teraz, na konci svojho mandátu, zachovala “ svoju morálnu integritu“ – integritu úhlavnej nepriateľky národných a ľavicových síl – a Mečiara, Fica a spol. ani len náhodou nevyznamenala.

Čaputová miesto toho dala metál M.Dzurindovi, ktorý sa včera v slabej chvíli prezradil, že za prijatie SR do EU bol ochotný „bozkávať zem“ v Bruseli. -Nuž, pán Dzurinda, ktovie či to čo ste v Bruseli bozkávali a dodnes bozkávate je skutočne iba „zem“. Čaputová miesto vyznamenania politikov s reálnymi zásluhami dala pliešok – prepáčte za výraz „politickému lotrovi“, ktorý ako vyjednávač dohodol pre SR tie najhoršie podmienky zo všetkých novoprijímaných krajín EU. Vďaka tomuto vyjednávačovi dnes trpia diskrimináciou naši poľnohospodári, podnikatelia v doprave, v službách, – no predovšetkým vďaka nemu dodnes nemáme bájnu diaľnicu z Bratislavy do Košíc…

To, čo včera vyviedla pani Čaputová, bohužiaľ stále ešte úradujúca prezidentka SR, je logickým pokračovaním škandálov z posledných mesiacov jej bačovania v Grassalkovičovom paláci. Po škandále s neskorým vyhlásením parlamentných volieb nasledoval škandál s vymenovaním dočasnej vlády zloženej z jej kamarátov z Progresívneho Slovenska. Nasledovalo škandalózne vystúpenie v NRSR proti novele, TZ, škandalózne podanie ňou schválenej novely TZ na ÚS, podnecovanie proti vláde SR v zahraničí /Brusel, Praha/, podpora protivládnych sabotáží tzv. umelcov a novinárov, podpora obskúrnej zbierky peňazí na zbrane pre Ukrajinu, atď, atď. Niet prakticky týždňa, aby Čaputová atmosféru, v ktorej vládne súčasná masovo podporovaná legitímna vláda R.Fica, aspoň trochu nezasmradila. Vyznamenanie partie tých, čo boli do poslednej chvíle proti samostatnej SR a po jej vzniku urobili maximum, aby SR stratila atribúty suverenity, – to je doterajšie logické vyústenie škandalózne protislovenskej politiky Z.Čaputovej.

Čaputovej zostáva vo funkcii ešte pár dní. Človek sa až hrozí predstavy, čo všetko zlé bude ešte schopná vykonať. A že toho bude schopná, o tom nepochybujem.

Od júna tu konečne budeme mať relatívne sebavedomú pro-slovenskú vládu. Premiéra R.Fica a prezidenta P.Pellegriniho čaká veľa práce, ako dostať SR späť na trajektóriu rozvoja štátu. Okrem oživenia ekonomického a sociálneho rozvoja to bezpochyby bude aj obnova duchovného rozvoja SR. V jej rámci musí dôjsť i k obnove hodnôt, na ktorých samostatné Slovensko vzniklo a do nástupu dzurindizmu sa aj rozvíjalo.

Okrem iného príde čas, aby prezident a vláda spravodlivo ocenili aj zásluhy skutočných otcov zakladateľov modernej SR. ÁNO, prichádza čas, aby vyznamenania za zásluhy o Slovensko dostali takí politici ako Vladimír Mečiar, Ivan Gašparovič, Jozef Prokeš,…a áno aj S.Moric a J.Slota, Robert Fico, Robert Kaliňák. Čas neúprosne beží a my Slováci by sme mali urobiť všetko preto, aby vyznamenania nedostávali veľkí muži a ženy Slovenska iba in memoriam. Ide o to, aby sa napravili deformácie v historickom povedomí národa, najmä u mladšej generácie, ktorá sa o zásluhách skutočných osobnosti SR doposiaľ nemala odkiaľ dozvedieť.

-Samozrejme, nejde „iba“ o metály či pliešky. Ide predovšetkým o morálne uznanie, o zadosťučinenie, o vpísanie našich moderných dejateľov do pravej učebnice slovenskej histórie, do skutočnej a nikým nefalšovanej pamäti národa.

Po júni 2024 sa všeličo zmení. Dúfajme, že k lepšiemu a že sa Slováci vrátia k oceňovaniu ozajstných národných hodnôt – a k spravodlivému odmeneniu tých, čo sa na ich zachovaní a rozvoji podieľali a podieľajú.