zemegula

Dnes večer sa vylodím z jachty v Barcelone. Prespím v hoteli a zajtra letím do Viedne a potom domov na Slovensko.

Celý deň nuda. Po mori sa valia stredne veľké vlny s bielymi čiapočkami. Našťastie ani pri Marseille žiadny silnejší vietor. Teplota okolo 20°C a slniečko. Dá sa.

Ale inak, ako som už spomenul, nuda. Jachta na šírom mori je už taká. Jej kúzlo nie je šíre more, -skôr je to jachtenie pri pobreží. Keď je to pobrežie skalnaté, so zaujímavými útesmi, bujnou vegetáciou a tu a tam so skrytými iba z mora dostupnými plážami, potom je to rozprávka.

Ibaže okolo je iba more. Pre dystopického čitateľa žiadne krvavé mäso. Žiaden útek pred medveďom na Muránskej planine, žiadna streľba ľudových milicionárov v Prahe /1969/, žiadna streľba Tuarégov z Timbuktu /2015/, žiaden útok rozzúreného slona v Ugande, žiaden buchnát od gorilieho pubertiaka v Rwande, žiadna vysokohorská kríza ako na Cotopaxi v Ekvádore, žiaden konflikt s policajtmi v USA, žiadne baby ako v Holandsku…nič, iba samé vlny a nuda.

Už aby som bol opäť na Slovensku a čo najskôr sa zapojil do toho, čo robil už starý Samo Chalupka: „pravde žil som, krivdu bil som, verne svoj národ ľúbil som“.

Chalupka si tieto slová vymyslel ako epitaf. Prosím pozostalých, nech si od jeho potomkov vypýtajú dovolenie a nech jeho slová rimejkujú i na mojom hrobe. – Samozrejme, vtipkujem. Som stále zdravý ako repa. Neumieram. Taký žiaľ by som tým stovkám mojich čitateľov neurobil. A takú radosť by som tým zopár hejterom a protislovenských trollov už dupľom neurobil. Ej veru nie.

Takže zatiaľ aspoň z diaľavy Stredozemného mora: Dobrý deň, dobrý večer a zajtra dobré ráno Slovensko. – Buďte s Bohom !

A aby som nezabudol, pozdravujem do nemeckého Hanau priateľa Dušana a samozrejme aj jeho šarmantnú Janku. !