zemegula

Napríklad taký poslanec Ferenčák. Felemaďar či feletót, – sám nevie, kým je. Je poslancom vládnej koalície alebo parlamentnej opozície ? /Chudák, dúfajme, že sa v dôsledku tejto dilemy neopije tak, ako onen veliteľ roty z Čiernych barónov, ktorý potom, čo odišiel z oceliarne do armády, nevedel či je robotník, roľník alebo pracujúci inteligent. Dúfajme, že nie- lebo onen Čepičkov dôstojník nakoniec spáchal samovraždu…

Poslanec Ferenčák nevie. Nevie, kým je. Jediné, čo vie je, že vzhľadom na svoju údajnú osobnú sebaidentifikáciu /nič v zlom, má na ňu nárok !/ nebude hlasovať za ústavný článok, podľa ktorého v SR poznáme iba muža a ženu.

Poslanec Ferenčák má pre svoj koaličný potenciál 0,5 jasne hlbinný osobnostný dôvod. Horšie je na tom iný poslanec, predstavujúci pre svoje KDH tiež iba hodnotu 0,5. – Je to pán poslanec Ferko Mikloško. Ide o parlamentného starejšieho, ktorý nám spoluorganizoval Sviečkovú manifestáciu. Bol to najväčší a podľa mňa aj jediný skutočne svetlý moment v jeho politickom životopise. Potom už nasledovali iba zlyhania-keď bol ako predseda SNR ochotný dohodnúť sa pani JUDr. Dagmar Burešovou na čomkoľvek, azda aj na pokračovaní podradného postavenia Slovenska v rámci de-federalizovaného štátu – Československej republiky ako štátu jednotného národa československého.Dôležité bolo, aby jej mohol servírovať bryndzové halušky.

Ferko Mikloško je náš azda najviac ospevovaný žijúci disident. Všetka česť, pomáhal a pomohol zbaviť nás jarma boľševickej totality. Proti komunistickému režimu vraj odhodlane, bez strachu a konal tak vraj preto, lebo bol hlboko presvedčeným kresťanom-katolíkom.

Ja sa ale obávam sa že nie. Obávam sa, že tu pán Mikloško hreší proti Desatoru božích prikázaní. Obávam sa, že pán Mikloško /dúfajme, že nechtiac/ trochu zavádza. Áno, pán Mikloško bol disident a bojoval proti režimu, utláčajúcemu demokratické práva občanov, vrátane náboženskej slobody a náboženských práv. To hej, nič proti tomu.

Problém je, že pán Mikloško bojoval za náboženské slobody ani nie tak preto, že bol hlboko veriaci kresťan-katolík ale preto, že bol zúrivý antikomunista, že fanaticky nenávidel komunizmus/socializmus ako spoločenské zriadenie a preto, že nezmieriteľne a zúrivo nenávidel komunizmus- preto doposiaľ NENÁVIDÍ každého človeka, ktorý bol komunista či ktorý je nejako spojený s marxistickým či ľavicovým videním sveta.

Mikloško tak nenávidí všetko, čo socialisti, sociálni demokrati -nedajbože komunisti hovoria a robia, že je ochotný obetovať najsvätejšie princípy katolíckeho kresťanstva len aby znemožnil ex-komunistickým Ficovcom schváliť dokonca aj taký ústavný zákon, ktorý bol a je jadrom agendy jeho materskej KDH. Mikloško odmieta uznať, že ľudia sú buď muži alebo ženy alebo že ľudský život si zaslúži ochranu až po smrť, – lebo zákon, ktorý to postuluje, presadzuje „boľševický“ Smer, Hlas a vlastne aj SNS.

Suma sumarum, Mikloško je podľa môjho názoru poslanec KDH s hodnotou 0,5. Mikloško je kresťan-katolík s hodnotou 0,5. Mikloško si nevie pomôcť, ale myslí a koná ako felemaďar-feletót. Ba možno má Mikloško ešte menšiu hodnotu ako 0,5, pretože je z väčšej časti svojej sebadefinície politický antikomunista a iba z menšej časti kresťan-katolík.

Tragédiou Slovákov je, že keď sú na dôležitej križovatke svojich dejín a keď majú potvrdiť svoju národnú a kresťanskú identitu, nájdu sa medzi elitou Slovenska váhavci, egocentristi, ľudia s nedostatkom sebaovládania a vnútornej sily POTLAČIŤ v NRSR pre blaho NÁRODA svoje zlé spomienky či svoje osobnostné charakteristiky.

Tragédiou Slovenska je, že ho v jeho slovenskom parlamente nezastupujú iba plnokrvní občania SR, ale aj akýsi felemaďar-feletóti. Aj akýsi poslanci, ktorých hodnota je pre ich materskú stranu a bohužiaľ aj pre Slovensko- iba na úrovni 0,4-0,5 Slováka. Iba 0,4-0,5 kresťana, a zástupcu vôle občanov SR iba v hodnote 0,4-0,5 človeka.