zemegula

Som hrdý na to, že sa do požiadaviek VPN dostala aj požiadavka zmeniť SNR na SKUTOČNÝ PARLAMENT SLOVENSKÉHO NÁRODA. Zajac, Bútora, Budaj si v prvom momente neuvedomili, čo sa do programu VPN dostalo. Keď im to neskôr došlo, bolo už neskoro. Som hrdý sám na seba, že sa to podarilo.

Zvyšok bol už politický samopohyb. Keď sa raz odbrzdila lokomotíva národnodemokratickej revolúcie /lebo na rozdiel od výmeny komunistov za kapitalistov toto nebol puč, ale REVOLÚCIA/, nebolo ju možné zastaviť. Začali vznikať prvé politické subjekty mimo rámca tzv. Národného frontu.

Spočiatku sa nádeje na obnovenie slovenskej štátnosti opierali o KDH. Bohužiaľ, to sa riadilo pokynmi z Vatikánu. Išlo mu o to, využiť silný slovenský katolícky odboj na inštaláciu nekomunistického /neskôr antikomunistického/ režimu nielen na silne religióznom Slovensku ale v celom Československu. KDH veľmi rýchlo po svojom vzniku stratilo ambície viesť Slovákov k obnove štátnosti. Nahradilo to zvonku pochádzajúcou ideou pokresťančenia a odkomunizovania celej Československej republiky. KDH sa dostalo do zajatia bludu, že slovenské národovectvo je kryptokomunistické a treba si naň dať pozor. Takže lepšie je po dosiahnutí malých ústupkov Prahy podporovať „demokratické Československo“ než nacionálno-komunistické samostatné Slovensko. Bohužiaľ, s istou obmenou je KDH v zajatí tohto bludu až doposiaľ.

Opraty národnodemokratickej revolúcie, zameranej na obnovu slovenskej štátnosti museli vziať do ruky nové subjekty: napríklad SNS. Jej počiatočná konfederatívna orientácia sa však národovcom jednoznačne túžiacim po SAMOSTATNOM SLOVENSKU málila. A tak vznikali subjekty ako Hnutie za oslobodenie Slovenska, Hnutie za samostatné Slovensko, Štúrova družina, Spoločnosť Dr. Jozefa Tisa…neskôr Národnodemokratická strana, Slovenské KDH a pod. Nebolo večera, aby na námestí SNP neprebiehala nejaká „nacionalistická“ demonštrácia. Čechoslovácki federalisti sa pokúšali o protiofenzívu, boli však vypískaní a znechutene opúšťali bojisko. Symbolickým víťazstvom bojovníkov za obnovu samostatnej slovenskej štátnosti bolo vyhnanie Václava Havla z „nášho“ námestia.

Politici z vedenia VPN pochopili, čo národ chce. Pochopili , koľká bije. Národniarske krídlo vo VPN pod vedením A.M.Husku a neskôr aj V.Mečiara sa zobudilo a pridalo k väčšine občanov, ktorí už nechceli obnovu benešovskej centalizovanej čechoslováckej moci nad Slovenskom. Vďaka skvelému manažmentu V.Mečiara sa na stranu obnovy slovenskej štátnosti podarilo získať väčšinu národa. Prišli voľby v lete 1992 a potom skvelý 1. január 1993. Vznikla nová Slovenská republika. Samostatná slovenská štátnosť bola obnovená.

Keby nebolo pádu KSČ na konci roka 1989, obnova slovenskej štátnosti by bola problematickejšia. Pád českej komunistickej moci vytvoril pre Slovákov okno príležitostí, aké sa vyskytne raz za storočie. Slováci ho využili. Pán Boh zaplať za to.

Takže napriek všetkému tomu kapitalistickému pseudodemokratickému balastu, zlodejstvám západných investorov a obnove sociálne nespravodlivosti na tom Novembri 1989 predsa len bolo čosi dobré. Či to bude lepšie aj v ekonomickej a sociálnej oblasti, – to je už vecou mladšej generácie Slovákov. V ich rukách je, aby sa samostatné Slovensko zmenilo k lepšiemu. Záleží na nich. či sa zo Slovenskej republiky stane krajina, v ktorej sa fakt celkom dobre žije.