zemegula

Nechcem rýpať v …ovne maďarského šovinizmu, lebo o to viac bude smrdieť. Zdržiavam sa ako môžem, aby som o „benešových dekrétoch“ a tzv. krivdách na Maďaroch radšej nepísal. Niekedy sa ale mlčať nedá. / Tým, ktorí sa tomu chcú venovať, odporúčam dnešný mimoriadne dôležitý blog od autora „ludovít9“. A nielen dnešný blog, -skúste si prečítať aj ostatné jeho blogy, ktoré nájdete v kolonke ďalších článkov autora. Osobne odporúčam blog, z ktorého sa dozviete, že v DS majú neďaleko futbal.štadióna pomník „utrpenia maďarských vyhnancov“, ku ktorému nosia niektorí fanúšikovia kvety a vence s červeno-bielo-zelenými stuhami/.

Téme sa dotknem -aj s ohľadom na stále ešte ako tak sviatočný čas iba okrajovo. Zaujalo ma, ako tuším predvčerom publikovala Pravda pomerne rozsiahly ČLÁNOK od „historičky a jazykovedkyne“ /ó aké honosné/ pani Molnár Satinskej, dcéry priekopníka moderného slovenského humoru Júliusa Satinského. V jej článku je more nepresností, dezinformácií, no bohužiaľ aj zámerných a preto zákerných lživých zovšeobecnení.

Spomeniem iba dve veci. Po prvé, opis starej Bratislavy-Prešporka-Pressburgu-Pozsonya ako mesta výnimočného svojou vraj „tolerantnou“ mnohojazyčnosťou. -Táto charakteristika je „ľúbivá“ ale lživá. Milá pani „historička“, v časoch Uhorska nebola mnohojazyčná iba Bratislava ale prakticky všetky mestá a mestečká v Uhorsku. Po slovensky sa hovorilo aj v Jágri /Egeri/, Rábe /Gyori/, Jedľove /Godolló/, Stoličnom Belehrade, Miškovci, Segedíne, Päťkostolí, Vyšehrade, Ostrihome, Balašských Ďarmotách, Tarian.Šalgove…samozrejme v Békešskej Čabe, Slovenskom Komlóši a pod. V rokoch tesne pred 1.sv.vojnou žilo najviac Slovákov nie v Martine, Bystrici, Trenčíne či Mikuláši, -ale v Pešť-Budíne. V Budíne a Pešti žili dokonca slovenskí fabrikanti a intelektuáli. Nebola to ale žiadna idyla-hovoriť po slovensky na úradoch či v školách sa nesmelo a žiaci, čo si to dovolili -dokonca aj v mestách s drvivou prevahou Slovákov /Nová Baňa, Brezno, Rajec, Myjava, Bánovce, Poltár, Tisovec, Stropkov…/ dostávali za to od učiteľov bitku.

Po druhé, podľa pani Csaba Molnárné – Satinskej sa vraj na Slovensku ešte aj dnes mnohí Maďari boja hovoriť po slovensky. Pani Molnárné-Satinská v tejto lži variuje na takmer zabudnutú nôtu slečny Malinovej /jej otec bol Slovák z Pov. Bystrice/, ktorú údajne zbili slovenskí nacionalisti v Nitre. Nevylučujem, že sa niekde na Slovensku nájde pár hlupákov, ktorí zavrčia, keď na ulici počujú maďarčinu. Drvivá väčšina Slovákov však na Maďarov za ich maďarčinu nevrčí. Naopak, víta ju, najmä ak sú to turisti niekde v Tatrách ale aj bežní ľudia, ktorí medzi Slovákmi v mieri žijú a pracujú. – Pani Molnár-Satinská sa tu dopustila veľmi zlomyseľnej generalizácie. Z extrémneho prípadu pouličnej neslušnosti urobila titulok svojho článku.

Na tému slovensko-maďarských chrapúnstiev by som i ja mohol kadečo pospomínať. Jeden z členov mojej rodiny dostal ešte v okolo roku 1963 -ako malý žiačik základnej školy, – na ulici od dvoch dospelých Maďarov po hube, lebo jedol chlieb a nevedel po maďarsky poďakovať za to, že si môže pochutnávať na „maďarskom chlebe“. Matke tohto dieťaťa sa v 1956 Maďari nabudení budapeštianskou kontrarevolúciou vyhrážali, že ju onedlho uvaria v pomyji pre svine. Atď., atď…Na Slovensku azda niet rodiny, ktorá by si vo svojej vlastnej alebo rodinnej pamäti nedokázala nájsť podobné prípady slovensko-maďarských chrapúnstiev.

Rozbor neslušností, urážok, ublížení, aké sa medzi Slovákmi a Maďarmi stali, však nikam nepovedie. Ba vlastne, pardon, povedie. Povedie presne tam, kam to chcel Šimečka, Odor a spol svojim chrapúnstvom, realizovaným pred pár týždňami v Komárne doviesť. Bude gradovať, -až dovtedy, dokiaľ to doterajšie vynikajúce slovensko-maďarské medzištátne a medzinárodné vzťahy nenaruší, ba úplne nerozbije. Rozbije sa tým totiž pre EU/EK nepríjemné slovensko-maďarské spojenectvo v zápase s Bruselom. Orbánov Fidesz prehrá blížiace sa maďarské parlamentné voľby a šimečkovskí podpaľači vyhrajú najbližšie slovenské parlamentné voľby. A aj vďaka zrade slovenských národnoštátnych záujmov vytvoria ústavnú väčšinu a zostavia vládu hoc aj s tými najextrémnejšími maďarskými šovinistami.

Jatrenie starých rán na strane Slovákov či na strane Maďarov, -to je presne to, o čo dnes /možno chtiac, možno nechtiac/ ľuďom ako je pani Molnár-Satinská ide. Na takéto nacionálne provokácie sa dá odpovedať rôzne. Buď to nechať vyšumieť do stratena, nerýpať do šovinistického …ovna, aby ešte viac nesmrdelo, ale pripomenúť, že každá minca má dve strany, že každý dôsledok má svoju príčinu. Na čosi podobné sa podujal spomentý bloger „ľudovít 9“. Na úrovni BLOGU. Nie článku, aký Pravda ponúkla Molnár-Satinskej. Na úrovni nepopierateľne menej čítanej a menej viditeľnej…

-Všimnite si ten nepomer : Molnár-Satinská píše v slovenskom médiu potenciálne protislovenský ČLÁNOK na titulnej strane. Bloger „ľudovít 9“ , hájaci slovenské záujmy, však dostane iba malý blogový priestor na zastrčenom blogovisku Pravdy, – v rubrike, ktorá je len o čosi málo hodnotnejšia než bola kedysi dávno rubrika „Z listov čitateľov“.

Napriek všetkému sa však nesťažujem. Som vcelku rád, že sa o konfliktoch v slovensko-maďarských vzťahoch píše iba okrajovo. Že médiá do nich nerýpu. Už menej rád som ale tomu, že nezaslúženú publicitu dostávajú v novinách výlevy nezodpovedných paničiek typu Molnár-Satinskej, alebo prejavy pánov Gubíkov /aké pekné slovenské priezvisko/ na tribúnach opozičných politikov-Šimečkovcov.

Nazdám sa, že by tu mala byť férovejšia aréna pre vysvetľovanie pravdy jednej či druhej strany. Konkrétne mám na mysli, že postačí, keď sa príspevok pani Molnár-Satinskej najbližšie spublikuje ako obyčajný blog.

Skazonosné šimečkovské semeno začína klíčiť. Gubík hovorí o verejnom ospravedlnení sa Slovákov za príkoria, spôsobené „Maďarom“ /rozumej horthyovcom, nyilasom/ a primátor Kolárova /Gúty/ pán Halász o miliardovom odškodnení pre úbohých kolárovských Maďarov. Obaja však s podporou Šimečku a spol. požadujú revízie v katastroch. Maďarský poradca prezidenta K.Forró abdikoval, Maďarská aliancia organizuje protestné zhromaždenia.

Maďarský premiér V. Orbán oznámil, že kriticky posúdi nový slovenský zákon o trestnosti spochybňovania výsledkov 2.sv.vojny, Minister zahraničia P.Szíjjartó sa vyjadril tiež pomerne ostro. No a opozičný nádejný nový maďarský predseda vlády P. Magyar – ten je zo zhoršujúcich sa slovensko-maďarských vzťahov celý šťastný. – Bravó, pán Šimečka, Vaše semeno zloby úspešne klíči.

Preto to treba zastaviť. Preto pokiaľ ide o maďarskú politickú iredentu a jej slovenských šimečkovských kolaborantov, ak budú vo svojej skazonosnej politike ďalej pokračovať -treba ju riešiť nie iba mediálnymi prestrelkami, ale i na zákonnej báze. Na báze legislatívnej normy, ktorá hovorí o trestnosti spochybňovania výsledkov 2.sv.vojny. Na báze zákona, ktorý chvalabohu onedlho vstúpi do platnosti.