Je to tak, ako som sa obával. Film o Štúrovi, -nie je o Štúrovi. Je to film , ktorý sa mal volať „ZO SÚKROMIA ĽUDEVÍTA ŠTÚRA“. Ústrednou zápletkou je fiktívny erotický vzťah slovenského rodoľuba Štúra k maďarskej aristokratke Adele z rodu Osztroluczky. Vzťah vyfabulovaný už dávnejšie spisovateľom Ľudom Zúbkom.
Autori chceli Štúra ukázať ako chlapa z mäsa a krvi. Fajn. No ak už chceli nejaké mužsko-ženské pikantnosti, mali sa skôr venovať aférke Štúra s Českou M.Pospíšilovou a nie jeho vzťahu k dcére svojho mecenáša Osztroluczkyho Miklósa. Ten vzťah bol zo strany Štúra skôr racionálny ako emocionálny a zo strany kišasonky Adely skôr zúfalo sebazáchovný /netrvalo dlho a umrela na TBC/.
Politická aktivita Štúra sa vo filme zužuje na afrodiziakálne rekvizity, posilňujúce jeho neprístupný mačistický sexepíl. O skutočnom Štúrovi – jazykovedcovi, publicistovi, učiteľovi, organizátorovi národného hnutia, no najmä národnom mysliteľovi, filozofovi a dobovom POLITILÓGOVI sa máločo dozvieme. Ak by film chcel byť o skutočnom Štúrovi, ženy v zaujímavých dobových róbach by tam takmer neboli.
Pre štandardné kinopublikum dneška by to bola nuda. Nebol by to kasový film, p. režisérka by svojich tútorov a investorov nepotešila. Bol by to iba náročná politická dráma. Musela by sa venovať brutálnemu šovinistickému hungarizmu, kolaborácii slovenskej intelektuálnej elity s Budapešťou, zrade mnohých Slovákov na Slovákoch. Musela by sa venovať tomu, ako Štúr zúfalo hľadal na odboj proti Maďarom dobrovoľníkov, hľadal peniaze a zbrane. Musela by sa venovať tomu, čo -chtiac/nechtiac – volali naši nepriatelia PANSLAVIZMOM, a čo štúrovci a ich nasledovníci volali všeslovanskou vzájomnosťou. Musela by spomenúť, ako „bratsky“ sa chceli Chorváti na zbraniach pre slovenské Hurbanovo vojsko nabaliť. Musela by spomenúť, ako rakúski Habsburgovci zneužili a odkopli svojich slovenských spojencov v zbrani a ako ich postupne nechávali napospas pomstivým maďarizátorom.
-No najmä by sa tématika filmu musela venovať Štúrovmu vzťahu k Rusku. Jeho vrcholné dielo-politologická práca „Slovanstvo a svet budúcnosti“ /tak preklínané Marxom a hlavne Engelsom/, okolnosti a dôvody jeho vzniku a jeho účinok na politiku vtedajších slovanských elít a štátnu doktrínu Ruského impéria, by sa muselo stať ústrednou témou filmu o Štúrovi.
Režisérka v komentári ku svojmu filmu viackrát spomenula, že ľutuje Štúra, lebo sa na národnom buditeľstve toľko narobil a úspešného výsledku sa nedožil. Pani režisérka sa mýli. Štúr nepracoval iba pre úzko poňatý národ slovenský, ale najmä pre obrovský národ slovanský /Slováci sú iba jeho vetvou/. Tento najväčší „národ“ Európy /dodnes sú Slovania najpočetnejšou skupinou národov Európy/ na rozdiel od dobového utrpenia Slovákov, vtedy rýchlo išiel hore. Jeho hlavná sila – imperiálne Rusko, išla raketovo hore: vojensky, mocensky, teritoriálne…ale aj ekonomicky a kultúrne. Rusko cára Alexandra 1, Mikuláša 1, no najmä Rusko veľkého Alexandra II. /Štúr ho zažil ale iba v posledných 2 rokoch svojho života/ malo za Štúrovho života našliapnuté byť najväčšou európskou a teda i svetovou veľmocou.
Keď Štúr umieral, neboli vyhliadky na zlepšenie života Slovákov pochmúrne, ale naopak optimistické. Samozrejme, iba vtedy, ak sa na položenie Slovákov a Slovenska nedívame iba z provinčenej dunajsko-tatranskej perspektívy, ale z perspektívy všeslovanskej, najmä z perspektívy imperiálnej, ruskej.
Štúr vedel, že o budúcnosti Slovenska a Slovákov nerozhodne nadúvajúca sa Budapešť, ba ani podrazácka Viedeň. Vedel, že o Slovákoch sa nerozhoduje niekde v Západnej Európe – ale u našich východných slovanských bratov – v mocnom imperiálnom Petrohrade a staroslávnej Moskve. Štúr mal pravdu. O našom osude napokon rozhodli okolnosti, ktoré sa udiali v druhej dekáde 20. storočia v Petrohrade a Moskve.
Paradoxné je, že udalosti u našich východoslovanských bratov rozhodujú o našom slovenskom osude asi aj dnes. Nuž ale uznávam, že takýto príbeh by súčasných návštevníkov kina na Slovensku veľmi nezaujal. Bola by to intelektuálna nuda. Takže, – milí slováčikovia-konzumáčikovia, nečudo, že vy radšej uprednostníte jeden z ďalších tendenčných filmov pani Čengel-Solčanskej. Majsterky v manipulácii a bulvarizácii slovenskej histórie.
PS: Režisérka sa vraj chystá aj na film o súde s Mons. ThDr. J. Tisom. Preboha, len to !


Kritická poznámka: SLOVANIA určite nie sú... ...
Boli uhorskými občanmi Rakúskeho impéria. Po... ...
No neboli určite všetci minimálne bolo veľa... ...
Vy ste hádam robili dizertačnú prácu na túto... ...
pálenkár, zatiaľ si nerobil dizertačnú prácu,... ...
Celá debata | RSS tejto debaty