zemegula

Rusko včera poslalo USA odkaz ohľadne Iránu. Bol bez slov, iba v podobe zásielky protilietadlových a rakiet a protiraketových systémov. Dnes Rusi poslali Trumpovi štyri odkazy. Po prvé, zahraniční pozorovatelia potvrdili pád Pokrovska a blížiaci sa pád Konstantinovky a Družkovky neďaleko Kramatorska. Po druhé, napriek vypnutému starlinku poslali Rusi nad Kyjev a ďalšie mestá mimoriadne vysoký počet dronov, rakiet a kĺzavých bômb.

Po tretie, Rusi mimoriadne rázne spochybnili Trumpovu Radu mieru, najmä účel jej existencie. Po štvrté, Rusi vyjadrili nespokojnosť s tým, ako slabo USA tlačia na obnovu toku ropy Družbou do Maďarska a Slovenska. /Zelenskij si dnes vďaka tomu dokonca dovolil spochybniť zmysel obnovy fungovania Družby ako takej…/. Rusom sa nepáči, že USA tolerujú konverzáciu Francúzska a Británie na tému jadrového vyzbrojenia Poľska a dokonca Ukrajiny, či už v podobe ich armády alebo aspoň francúzsko-britských základní s jadrovými zbraňami na poľskom resp. ukrajinskom území. Rusom sa napokon nepáči ani úsilie USA obnoviť skúšky svojich jadrových zbraní.

No a po piate, Rusi dnes ostro skritizovali pokus USA prepašovať na Kubu amerických teroristov kubánskeho pôvodu. Kubánska pobrežná stráž nie je ako tá venezuelská. Americký rýchly čln s teroristami rozstrieľala a dvoch ranených „comandos“ zajala.

Rusi kritizujú nielen tento útok, – akýsi minipokus napodobniť výsadok Američanov kubánskeho pôvodu v Zátoke svíň spred pol storočia, ale aj iné nepriateľské kroky USA proti Kube a nepriamo teda aj proti záujmom RF na Kube. Rusi kritizujú napríklad to, že USA „povolili“ vývoz palív a ropných produktov pre privátne kubánske firmy, zásobujúce takmer výlučne iba súkromné kubánske čerpacie stanice. USA však stále bránia, aby sa veľké ropné tankery napr. z Mexika či Brazílie dostali do kubánskych štátnych rafinérií a aby následne kubánsky štát mohol znovu obnoviť dodávky elektriny, obnoviť plynulú činnosť škôl, nemocníc a štátnych inštitúcií.

Rusom sa nepáči napríklad to, že USA chcú inváziou kománd vytvoriť na Kube „partizánske hnutie“ a vyvolať občianske nepokoje-na ktoré by sa potom USA odvolali pri vojenských úderoch proti Kube.

Napokon sa Rusom nepáči napríklad aj to, že USA nadväzujú kontakty s vnukom Fidela Castra, chcú z neho vytvoriť alternatívne centrum moci a obísť rokovania s legálnou kubánskou vládou.

USA sa ale na Kube príliš nedarí. Napriek biede nie sú na havanských uliciach žiadne nepokoje. Kubánci majú antiamerickosť v krvi, budú sa uskromňovať , budú biediť ale svoju revolúciu spred takmer 70 rokov sa zradiť nechystajú. Comandos poľahky likvidujú kubánske ozbrojené zložky. Rokovania s Fidelovým vnukom tiež zostávajú bez odozvy. USA totiž Kubu zle zdiagnostikovali. Vedenie Kuby, to nie je vláda jednej mafiánskej -castrovskej rodiny. Kubánci sú oddaní odkazu Fidela, no jeho zradcovskú sestru či teraz jeho vnuka nemajú za nič. Na Kube vládne kolektívna Komunistická strana a Fidelovi nepodarení príbuzní, -to sú pre Kubáncov nímandi, niktoši bez vplyvu a väzieb na mocenské štruktúry štátu.

Rusov napriek tomu kroky USA voči Iránu a najmä voči Kube silno znepokojujú. Rusi zrejme využijú situáciu, keď sú dve americké lietadlové lode a tretina námorníctva a námorného letectva na Blízkom Východe a ich tankery prelomia blokádu a ruskú ropu na „Ostrov slobody“ privezú.

Rusko-americké vzťahy sú v časoch D.Trumpa ako na hojdačke. Raz hore, raz dolu. Momentálne smerujú dolu. Ako hlboko klesnú, netuším. Jediné, čo s čím sa dá rátať je, že Rusko sa Kuby a Iránu nevzdá tak ľahko, bez boja, ako sa vzdalo Venezuely. Aj za cenu spomalenia postupu na Donbase bude Ruská federácia Američanom odolávať, dokiaľ mu vystačia vlastné sily a dokiaľ mu bude Čína ochotná v tomto protiamerickom zápase pomáhať.