zemegula

Takéto konštatovanie ma teší a zaslúži si výkričník. Raz darmo, Lexmanová na rozdiel od svojho manžela je rozhľadená, vzdelaná a keby nebolo jej protičínskych kapricov, dostala by sa Lexmanová u mňa do prvej päťky slovenských ženských politických osobností.

Beńová je skúsená všetkými bruselskými masťami mazaná politička. Je na to, že je žena nezvyčajne realistická a racionálna. Prešla si svojim vývojom,- od marxistky a neskôr ľavičiarky liberálneho probruselského strihu /podporujúcej pochody LGBTI a tak trochu aj multikulti a gender/ ku konzervatívnejšie, tradiconalistickejšie, suverenistickejšie mysliacej sociálnej demokratke pro-slovenského zamerania.

Aj keď sa moderátor Baránek spolu s dramaturgom usilovali namixovať obom dámam témy, na ktorých by sa nemali zísť ale skôr rozhádať, opak je pravdou.-Ony sa na veľkej väčšine diskusných bodov názorovo dosť zbližovali. Napríklad pri otázke ústavného zakotvenia manželstva ako zväzku muža a ženy, pri suverenite SR v ochrane tradičných hodnôt, pri riešení migrácie, genderizme, politizácii LGBTI+ hnutí, tlaku Bruselu na zavádzanie progresívno-liberálneho poňatia školskej výchovy, dokonca aj pri pokuse PS dávať na jednu úroveň podvody Šimečkovcov a ich MVO s možno trochu rodinkársky vyznievajúcou ale plne zákonnou angažovanosťou mladého M.Fica v Agentúre Smeru.

Jediné, na čom sa političky nezhodli je hodnotenie úspešnosti sociálno-ekonomickej politiky vlády. – To je však pochopiteľné, -predsa len Beňová je z vládnej koalície a Lexmanová z opozície. Všetka česť Lexmanovej, že ani pri tejto rozpornej téme neskĺzla k fanaticky protivládnemu propagandistickému bulváru, nechŕlila oheň a síru na všetko, čo vláda urobila, čo robí a čo sa chystá urobiť. Nepoužívala lacné klišé o vládnych zlodejinách, haciendach, slejádach a korupcii. Rypla si do toho, ako sa na opozičníčku patrí, no bez fanatizmu a patologickej nenávisti, aké sú príznačné pre politické „bosorky“ z PS, SaS a OLaNO: Yarovú, Mešterovú, Juríkovú, Števulovú, Holečkovú, Remišovú a pod.

Diskusia ľavičiarky a pravičiarky bola pragmatická a miesta hodnotovo dosť inkluzívna či ústretová. Možno preto, lebo ani jedna z nich nie je pokrokárka či voľnomyšlienkárka a obe sa /už…/ prikláňajú k tradične slovenským hodnotám. Ak by človek nevedel, že v KDH sú stále aj slepí antikomunisti typu Františka Mikloška, mohol by nadobudnúť celkom dobrý pocit. Mohol by nadobudnúť istý druh nádeje a optimizmu pri posudzovaní budúceho politického vývoja na Slovensku.

-František Mikloško a antikomunistický stihomam však v KDH stále ešte máta. Preto som opatrný a diskusnú kultivovanosť nechcem zamieňať za ev. ochotu ku vzájomným možno až koaličným povolebným kompromisom.