zemegula

Keby sa to stalo v inom štáte, alebo aspoň v inom meste. tak by bol najobľúbenejší člen vlády, skvelý manažér, apolitický technokratický a na výsledok orientovaný Jožo Ráž nespochybniteľným favoritom na nového primátora Bratislavy.

-Aleže žijeme tu u nás, na totálne spolitizovanom Slovensku a v až fanaticky progresívno-liberálne pre-ideologizovanej Bratislave, je zámer Joža Ráža stať sa nadstraníckym primátorom „mission impossible“. Technokratická vecnosť sa v meste, ktoré ovládajú márnomyseľní umelci a mudrujúci itečkári z kaviarní, nenosila a nenosí. Šancu na výhru má muzikant resp. záhradný architekt, fanfarón s prepojením na slniečkárske spriaznené médiá. Prípadne jeho komunálne klony.

V normálnom meste by človeka s pracovnými spôsobilosťami aké má Jožo Ráž občania brali všetkými desiatimi. Vedeli by, že ak má byť doprava v Bratislave zmysluplne budovaná a riadená, ak sa má stavať nová Hlavná stanica s naozaj veľkomestsky pôsobiacim okolím, ak sa má stavať tunel Karpaty, ktorý na 200 rokov zabezpečí Bratislave pohodu pokojného veľkomesta bez kamiónov a bez nekonečných radov tranzitujúcich aut, potom je Jožo Ráž ten pravý človek, čo to zabezpečí. Ale nielen to. Okrem dopravy aj dobudovanie národnej nemocnice vo Vajnoroch, opravy a dobudovanie škôl, revitalizáciu centra mesta, normalizáciu v oblasti kultúry a pragmatickú apolitizáciu zasadnutí mestského parlamentu a rokovaní s vládou SR, nech bude po 2027 akákoľvek.

V normálnom meste by bol Jožo Ráž už dnes takmer istým primátorom. V Bratislave nie. Tu sa už pár minút po ohlásení jeho kandidatúry na miesto primátora objavili „odhalenia“, že Ráž nie je žiaden nezávislý politik, ale že je to „vykovaný Smerák“. Že je to pokus, ako sa cez Joža Ráža chce Bratislavy zmocniť v Bratislave väčšinou tak nenávidený Robert Fico. Že ide o spôsob, ako oklamať ľudí, čo Smer a Fica nevolia, predsa len zvolili smeráckeho a Ficovho kandidáta.

Pritom to, že Ráž vstupuje do boja o post primátora ako „nezávislý“ nie motivované úsilím oklamať občanov Bratislavy. To by bol nezmyselný pokus. Každý predsa vie, že Ráž tri roky „slúžil“ vo vláde Smeru a R.Fica. Nikto to nespochybňuje. Naopak. Ide len o to, aby sa ľavicovejšie, národne orientovanejšie, konzervatívnejšie a ne-progresívno-liberálne orientované voličstvo mohlo ľahšie rozhodnúť pre kandidáta akým je Jožo Ráž. Nielen voliči Smeru, ale aj voliči Hlasu, Republiky, SNS, voliči B.Kollára alebo voliči Z.Kollára, ba dokonca aj voliči KDH a maďarskej Aliancie ale aj nevyhranení voliči PS, SaS a pod. Títo všetci majú u Joža Ráža istú záruku menej stranícky profilovaného primátora. Majú pocit, že si voľbou Joža Ráža nevolia politizovanie v štýle R.Fica ale vecnosť, pragmatičnosť, cit pre pluralitu, konsensuálne príp. aspoň kompromisné rozhodovanie.

Jožo Ráž vyhlásil, že sa rozhodol nekandidovať ako jednoznačne smerácky, stranícky kandidát. Prečo ? Pretože sa s akoukoľvek straníckou politikou ako takou a v rámci toho ani s politikou Smeru NESTOTOŽNIL. Jožo Ráž je podobne ako jeho otec a ako jeho starý otec príliš silný „živel“ na to, aby sa podriadil straníckej disciplíne. Rád rieši veci po svojom, radikálne technokraticky, vecne manažérsky, bez povestného „politického hľadiska“. Aj R.Fico to u Joža Ráža cítil a cíti a preto mu kandidatúru za primátora odporúčal. Jožo Ráž, pretože je človekom konkrétnych faktov dlho váhal. Napokon sa rozhodol, že to skúsi, že do toho predsa len pôjde.

Podľa mňa si Jožo Ráž zvolil „mission impossible“. Riskuje dosť vysoko pravdepodobnú porážku, ktorú mu ako „víťaznému“ typu človeka môže pokaziť jeho doterajšiu kariéru úspešnosti. Jožo Ráž to vie. Ak sa napriek reputačnému riziku púšťa do pravdepodobne prehratého boja, je to asi preto, že Joža Ráža ani príp.prehra navždy neporazí.

Jožo Ráž dúfa v to, že získa nové skúsenosti a že bude iba otázkou času, kedy sa chopí novej prometeovskej šance. A zabojuje inde a inak o pozíciu, v ktorej bude môcť pomôcť Slovákom posunúť sa aspoň trošku dopredu. A v ktorej bude mať šancu pocítiť, že je predsa len ten pravý podpoľanský frajer.