zemegula

Pohoda na trenčianskom letisku už dávno nie je /a možno ani nikdy nebola/ iba hudobný festival. Je to politická manifestácia liberálneho progresivizmu.- Aj keď asi polovici návštevníkov progresívna ideológia nič nehovorí. Či už preto, že jej nerozumejú alebo preto , že na Pohodu prišli kvôli hudbe, kvôli erotike, kvôli tomu, že byť na Pohode je pre mladých ľudí trendy. – Faktom ale je, že progresívno-liberálnou indoktrináciou sú viac alebo menej zasiahnutí všetci návštevníci – tí čo tam „gór“ na to prišli alebo tí, ktorým môže byť politika v podstate ukradnutá.

Zhromaždiť na jedno miesto 30 tisíc ľudí resp. 15 tisíc vedomých sympatizantov progresivizmu, to nie je bezvýznamnosť, to je kumšt. Áno, progresívni aktivisti na tom robia celý rok, ale aj tak je to teda niečo, – niečo, čomu konzervatívna väčšina slovenského národa musí závidieť. Nič sa nedá robiť, ale progresivisti si perfektne osvojili podstatu BOĽŠEVIZMU. Akú ? Nuž tú, čo hovorí, že o politickej nálade v spoločnosti nerozhoduje aritmetická väčšina ale naopak, – MENŠINA, ibaže dobre pripravená a skvelo ORGANIZOVANÁ.

Pod pódiami no najmä v stanoch Pohody sa rodí a tvaruje nová boľševická totalita. Vychovávajú sa kádre, ktoré – opakujem, skvelo organizované a motivované, potom možno položia základ nadvlády dobre organizovanej menšiny nad pasívnou spoločensko-politicky vlažnou väčšinou.

Význam Pohody rastie, keď sú progresívci a liberáli v opozícii. Punc protivládnosti pôsobí na ľudí z tejto ideologickej bubliny silno motivačne. Cítia sa ako hrdinovia v utajenom disidentskom podzemí tesne pred výbuchom „oranžovej“ revolúcie. Množstvo spoluúčastníkov na tomto podujatí im dodáva sebavedomie, pocit elitárskej výnimočnosti, ale aj guráže a bojovnosti. Je to ošiaľ z podobnej masovosti a organizovanosti, akú na povestnom filme o norimberskom sneme nemeckých fašistov / 1934, NSDaP/ vo svojom filme „Triumf vôle“ znázornila vynikajúca filmová propagandistka Leny Riefenstahlová.

Ak tohtoročný snem mladých progresívcov, liberálov a protivládnych aktivistov fascinoval svojou silou, čo potom na budúci rok ? Čo potom tri mesiace pred parlamentnými voľbami ? Akú manifestáciu nástupu „víťazného“ protificovského progresivizmu môže Slovensko čakať na začiatku leta 2027 ? Bezpochyby ešte pôsobivejšiu a ešte útočnejšiu.

Fajn, -ale čo potom ? Čo potom, keď sa progresívci nedajbože ujmú vlády ? Ako bude vyzerať povolebná Pohoda 2028, ako Pohoda v 2029, keď sa už masy Slovákov vrátane pôvodne protificovsky nadšených pohodárskych aktivistov stretnú s realitou a so slasťami ale aj strasťami vládnutia ? Alebo ako bude vyzerať Pohoda 2028 ak progresivisti a liberáli znovu prehrajú voľby a Fico predĺži svoju víťaznú šnúru vládnutia ? Podľa mňa, v jednom i v druhom prípade po vrchole v 2027 čaká Pohodu krízové obdobie. Čaká ju prirodzená dezilúzia a cesta nadol.

Ako by mala na spomenutú obdivuhodnú masovosť a organizovanosť Pohody reagovať národno-konzervatívne a rurálno-ľavicová časť slovenského politického spektra ? Má sa pokúsiť o čosi podobné ? Má sa pokúsiť v 2027 Pohodárom ich manifestáciu sťažiť či nejako mocensky znemožniť ? – Ba kieho ! Ach ešte len to ! To by bola voda na progresívny mlyn. Progresívcom treba naopak, otvoriť priestor-nech sa vybláznia, nech sa opijú pocitom vlastnej „pokrokovosti“ , vlastnej dôležitosti a sily. Treba ich nechať, nech sa v tej svojej pohodárskej bubline presvedčia o istote víťazstva svojej „pravdy“. O čo opojnejšie naladení potom v septembri 2027 do volieb pôjdu, o to tvrdší bude ich stret s realitou. S realitou ich vlastného vládnutia alebo, ešte lepšie, s realitou ich opätovného pobytu v politickej opozícii.

Nech by už na Pohodu neprišlo „len“ 30-40 tisíc ale hoc aj 80-100 tisíc ľudí, stále by to totiž bola iba 3-5% časť z predpokladaného 2,3 – 2,6 miliónového davu voľbychtivých Slovákov. Je dobré, že pohodárski pokrokári vidia len svoj vlastný nech aj stotisícový dav, nech sa len ním dajú učičíkať. Je dobré, že takto osprostení neuvidia a nevycítia, ako sa tie státisíce Slovákov, ktorým sú progresívne Pohody protivné, chystajú na voľby a cez ne ako sa im chystajú zase dať „jednu po papuli“.

Takže – páni progresívci a liberáli – pokojne si tú vašu Pohodu a to vaše virtuálne víťazstvo užívajte. Tohto roku no najmä v roku 2027. My vám to doprajeme. Opite sa vlastnou veľkosťou, vlastnou silou a vlastnou pýchou. Len do toho ! My vám to doprajeme. My našu silu a našu početnosť do volieb skromne ukryje vo svojich srdciach. A keď príde čas, keď bude treba -tak uderíme.

Nie na manifestačnom zlete na nejakej smeráckej „Pohode“, – ale pri reálnom meraní síl, – v parlamentných voľbách 2027. Ak vyhráte vy, v „pohode“ sa budeme pozerať, ako pri výkone vládnej moci zase skrachujete. Ak prehráte, v ešte väčšej „pohode“ budeme pokračovať v tom, čo robíme doteraz. A síce v každodennej robote pri rozvoji nášho nádherného samostatného a suverénneho Slovenska.