zemegula

Niet asi žiadnej historickej udalosti v dejinách Slovákov, o ktorej by sa popísalo viac ako o SNP. Napriek tomu je asi najväčšou slovenskou záhadou, kto SNP predčasne začal a teda vopred odsúdil k neúspechu.

SNP sa oficiálne začalo 29.augista 1944. Učebnice a médiá nám rok čo verklikujú, že sa SNP začalo výzvou pplk. Goliana „začnite s vysťahovaním“, Andrašovanovou znelkou v bystrickom rádiu, ako reakciou na začiatok obsadzovania prvej Slovenskej republiky Nemcami /SS a wehrmacht/. – Je to však skutočne tak ? Je to v zhode s časovou osou udalostí ?

Martinčania sa v auguste pri oslavách SNP vždy potuteľne usmievajú, keď sa vo verejnosti spomína, že SNP začalo 29.augusta v B.Bystrici. Viac či menej múdro namietajú, že sa povstanie začalo v Martine, a to už 27. augusta, keď kpt. LKuchta /podľa niektorých na príkaz vojenského vedenia pripravovaného povstania, teda pplk Goliana, podľa iných na príkaz SNR teda vtedy ešte iba V.Šrobára a podľa ďalších na príkaz ukrajinsko-sovietskeho večne ožratého partizánskeho veliteľa Velička/ zastavil vlak s 24 nemeckými dôstojníkmi a ich ženami a deťmi, utekajúcimi z Rumunska. Kpt. Kuchta v spolupráci s Veličkovými partizánmi potom Nemcov na druhý deň 28. augusta v martinských kasárňach postrieľal /s výnimkou jednoej ženy, dvoch detí a jedného raneného nemeckého dôstojníka, ktorých Veličkovci vzali do zajatia a vo svojom sídle v Sklabini „dorazili“/. – Otázkou, na ktorú nikto nikdy nedal vyčerpávajúcu odpoveď je, kto dal Kuchtovi resp. Veličkovi príkaz, aby nemeckých dôstojníkov 27.augusta dostali z vlaku. Dal ho Kuchtovi Veličko po konzultácii so sovietskym partizánskym hlavným velením v Kyjeve a bezpochyby aj po konzultácii so Stalinom v Moskve/ ? Dal mu ho Veličko sám, lebo si vo svojej opitej hlave myslel, že sa tým v ZSSR preslávi /takáto prvoplánová teória v slovenskej historiografii totiž prevláda/ ? Alebo sa Kuchta a Golian následne na Velička iba vyhovárajú – a v skutočnosti Kuchta konal na príkaz Goliana, Šrobára ergo Beneša z Londýna ?

Dosť konšpirácií na jedno povstanie. Aby však toho nebolo málo, je tu ešte jedna či dokonca dve konšpirácie hodné udalosti. Sú spojené s tretím stredoslovenským mestom, ktoré má ambíciu hlásiť sa k odštartovaniu SNP – sú spojené s Ružomberkom. V Ružomberku totiž veliteľ vojenskej posádky Slovenskej armády npor. Miloš Vesel dal už 26. augusta svojim povstaleckým vojakom rozkaz začať s čistením mesta od Nemcov: esesákov, príslušníkov wehrmachtu, ružomberského nemeckého civilného obyvateľstva /liptovských karpatských Nemcov/, od funkcionárov a členov HSĽS a Hlinkovej gardy. Po krátkych prestrelkách sa Veselovi 27.augusta podarilo mesto plne ovládnuť a zajatých asi 146 Nemcov a „kolaborantov“ v lokalite Podsuchá /medzi Bielym Potokom a Lipt.Osadou/ povraždiť.

Kto dal Milošovi Veselovi pokyn na obsadenie tak významného mesta, ako vtedy bol Ružomberok /so symbolom slovenskej svojbytnosti, mauzóleom A.Hlinku/ ? Prečo sa rozhodol ho obsadiť 4 dni pred oficiálnym začiatkom povstania a niekoľko dní, resp. týždňov pred plánovaným začiatkom povstania ? V tomto prípade to nemohol byť „opitý Veličko“ sídliaci v Sklabini pri Martine. Miloš Vesel sa neskôr vyjadril, že pokyn na obsadenie Ružomberku dostal od svojho brata Mirka Vesela, blízkeho spolupracovníka pplk. Goliana vo Vojenskom velení povstania. A teda od SNR /stále iba v zastúpení V.Šrobára, prepojeného na Beneša a Londýn/.

Ružomberský variant predčasnosti v zahájení SNP nasvedčuje tomu, že za predčasnosťou začiatku SNP /a teda príčinou jeho neskoršej neúspešnosti/ je Beneš a jeho londýnska čechoslovakistická vláda.

Fajn, ibaže je tu ešte jedna udalosť, ktorá celú vec trochu znejasňuje. Je ňou misia K.Šmidkeho /Čecha zastupujpceho slovenských komunistov v SNR/ a M.Ferienčíka /čechoslovakistického dôstojníka, zastupujúceho v SNR nekomunistický odboj/ do ZSSR. Do ZSSR odleteli v lietadle ministra obrany SR gen. Čatloša. Išlo teda de facto o akciu spojenú s podporou dôležitej časti vlády vtedajšej SR. Rokovania s veliteľmi Červenej armády a samozrejme v pozadí aj s predstaviteľmi Stalinovho Kremľa sa začali 4. augusta a trvali takmer mesiac, až do predčasného vypuknutia povstania. Ich cieľom bolo pripraviť organizovaný prechod armády SR , najmä jej dvoch východoslovenských divízií ale aj vojakov ostatných posádok na Strednom a Západnom Slovensku, na stranu Spojencov, teda na stranu Červenej armády.

Rokovania prebiehali podozrivo pomaly. Veci sa dojednávali na vtedajšiu frontovú dynamiku akosi príliš rozvláčne. Akoby český komunista a čechoslovácky dôstojník ani nemali záujem na ORGANIZOVANOM prechode Slovenskej republiky a jej armády na stranu spojencov. Na dohodu však treba dvoch – a podľa dobových svedectiev ani sovietska strana nemala záujem na rýchlom prechode SR a jej armády na stranu ZSSR a jeho Červenej armády. Akoby Stalin /ktorý mal od 1943 v suchu dohodu s Benešom o tom, že nie iba SR ale celá Československý republika prejde na stranu ZSSR a že sa po vojne začlení do jeho sféry vplyvu/ nechcel vo svojom povojnovom košiari samostatnú SR.

Existuje variant, podľa ktorého Stalin nechcel mať na území predvojnovej ČSR dve prosovietske malé krajiny ale len jednu, väčšiu. Tá by bola riadená z jedného a nie z dvoch centier a vďaka oveľa silnejším českým komunistom by bola verným spojencom sovietskych komunistov. Vernejším než samostatná SR, v ktorej by komunisti hrali iba okrajovú úlohu a vládnucou silou by boli katolícki klerikáli a evanjelickí demokrati.

Stalin okrem ideologických dôvodov bral do úvahy a dôvody vojenské. Ak by existovala -vďaka úspešnému SNP, samostatná prosovietska SR, nemala by Stalinova armáda priamy dosah na samostatnú ČR. ČR by bola od ZSSR geograficky izolovaná samostatnou SR. To by ZSSR komplikovalo operabilitu v prípade konfliktu ZSSR s USA resp. so Západom. Sovietska armáda by musela prechádzať do boja so Západom cez SR. – Iste bolo by to veľmi nepraktické…A Stalin bol predovšetkým veľký vojenský praktik…Preto Stalin nepodporoval taký variant SNP, ktorý by bol úspešný a ktorý by dával vtedy medzinárodnoprávne samostatnej SR legitimitu v podobe jej samostatnej štátnosti /hoci prosovietskej/ aj po 2.sv.vojne.

Stalin bol však aj veľký motivátor, so zmyslom pre politickú symboliku. Preto keď SNP vypuklo predčasne a vyzeralo, že sa celá SR organizovane nepripojí na stranu Spojencov a stane sa z nej iba symbol odporu „pokrokovej časti obyvateľov“ proti Nemcom a fašizmu, Stalin bleskorýchlo za 2 dni dal pripraviť Dukliansku operáciu , zameranú už ani nie tak na pomoc vopred prehratému SLOVENSKEMU povstaniu ako skôr na „OSVOBOŽDENJE ČECHOSLOVAKIJI“. Na oltár oslobodenia celistvého Československa potom už Stalin neváhal obetovať desiatky tisíc svojich vojakov. Bolo to pre jeho geopolitiku užitočnejšie ako dôjsť cez Karpaty s minimom strát až do hlavného mesta Slovenska v spojenectve s vládou vtedajšej Slovenskej republiky. – A následne si potom dvoma malými štátmi /miesto jedného/ komplikovať vládnutie vo svojej sfére vplyvu.

Na podporu toho, že nielen Beneš ale ani Stalin nemali záujem na úspechu SNP a na následnom -hoci prosovietskom, pokračovaní samostatnej slovenskej štátnosti aj po 2.sv.vojne je tu ešte jeden argument. Zdanlivá taľafaltka. Stalinov sovietsky partizánsky veliteľ Veličko -ktorý bol v nepretržitom rádiovom spojení so sovietskym vojenským a politickým vedením v Kyjeve a v Moskve, dal po ovládnutí „prvej oslobodenej“ obce Sklabina dňa 21. augusta 1944 vyvesiť na verejnej obecnej budove NIE SLOVENSKÚ ALE ČESKOSLOVENSKÚ ZÁSTAVU.

Nuž a táto zástava potom vedno so zástavou ZSSR viala na štátnej samostatnosti zbavenom Slovensku až do zániku ZSSR resp. až do následného obnovenia samostatnej slovenskej štátnosti v 1. januára 1993.

Jedinou možnosťou udržania slovenskej štátnosti po 2.sv.vojne by bol postup americkej armády gen. Pattona až do Prahy a preradenie Česka do americkej sféry vplyvu napr, výmenou za Grécko. To je však len špekulácia.

Príbeh dvoch slovenských divízií je iba lokálny jav zlyhania vrcholných slovenských dôstojníkov. Čatlošom, Golianom a Malárom počnúc a Kuchtom, Stanekom, Veselom a Talským končiac. Bohužiaľ, skutoční slovenskí vojvodcovia ako Turanec neboli do povstania zasvätení. Zákonitosť. A tak to aj dopadlo.

Takéto sú slovenské dejiny. Takéto sú osudy malého národa a malého štátu v siločiarach geopolitických záujmov veľmocí. Tak to bolo včera. Tak je to dnes a tak to bude asi aj v najbližšej budúcnosti.