zemegula

JAMAJKA BÍG PROBLÉM

Pre väčšinu z nás je Jamajka krajinou hudby, reggae, černošskej karibskej hudby, rastafariánskych účesov a bezstarostného života v duchu sloganu „Jamaika no problem“. Tak nám to vsugerovali médiá a tak to aj máme zaužívané, pretože nemáme vlastné osobné skúsenosti, ktoré by korigovali alebo verifikovali tieto mediálne klišé. Nie je príliš veľa Slovákov, ktorí na ostrove boli na dovolenke alebo služobne a majú s ním vlastné autentické skúsenosti.

Medzi tých pár desiatok tisíc Slovákov, čo na Jamajke boli /dokonca dvakrát/ patríme aj my. Radi by sme sa tu podelili o naše vlastné jamajské príhody a skúsenosti. Nie je ich málo a zväčša protirečia predstave o Jamajke ako bezproblémovej pohodovej krajine.

Jamajka patrí medzi veľké karibské ostrovy /tzv. Veľké Antily/. Po Kube a Hispaniole je tretia najväčšia. Má 10 991 km2 a necelé 3 milióny obyvateľov, prevažne černochov a mulatov. Iba 5% obyvateľov sú Číňania, Indovia, ostatní Aziati a belosi. Vysoká hustota obyvateľov nie je v prírode krajiny až tak citeľná, lebo dve tretiny obyvateľov žijú v hlavnom meste Kingston. De facto je to obrovský dvojmiliónový karibský slum. So všetkým, čo k tomu patrí /drogy, zločinnosť, alkohol, prostitúcia, časté politické nepokoje…/.

Turisti chodia na Jamajku kvôli jej prírodným krásam, kvôli historickým pamätihodnostiam už pomenej. Do Kingstonu sa vyberú iba tí najväčší dobrodruhovia. Aj my sme navštívili predovšetkým bezpečné a prírodne zaujímavé lokality a Kingstonu a iným väčším mestám sme sa vyhli oblúkom. Dali sme prednosť túlať sa po Jamajke radšej v menšom kŕdliku ostatných turistov, než túlačke vo dvojici.

Najväčšou atrakciou Jamajky je oblasť OCHO RIOS. Okrem turisticky prístupného mestečka, zopár plážových rezortov a botanicky zaujímavých parkov sú tu predovšetkým vodopády na riečke Dunn- „DUNN S RIVER FALLS.

Vytvára ich vodnatá riečka s teplou vodou, utopená tesne pred vyústením do mora v hustej tropickej vegetácii. Podklad pre jednotlivé skalné stupne tvorí mäkká hornina, vytvárajúca asi na dĺžke kilometra väčšie či menšie kaskády a pereje. Na vodopádoch je úžasné, že ich turisti brodia. Idú po nich, bláznia sa v nich, ponárajú sa pod vodnú hladinu v menších prírodných bazénoch, dávajú sa prúdmi teplých vodopádov masírovať, špliechajú sa v nich navzájom. Niet tu človeka, čo by sa neusmieval, nevtipkoval, nemal dobrú náladu. Endorfíny len tak striekajú, -dobre, že neroztrhajú ľu´dom cievy či žily. Ćvachtanie v teplej vode na dobrom tropickom vzduchu a v tieni tropických stromov trvá okolo hodiny. Ĺudia sa z riečky neponáhľajú. A ke´d už dôjdu ku poslednému skoku, ktorým Dunn definitívne konči a padá do náručia mora, nechce sa im toto čarovné miesto opustiť. Postávajú pod posledným vodopádom na pláži, nechávajú sa prudkým prúdom vodopádu ešte posledný krát vymasírovať, urobiť si pod vodopádom posledné fotografie.

Dunn s River Falls sú jedno z najbohovskejších miest v celom Karibiku. Komercionalizované, ako inak,-ale zážitok je to stále ohurujúci.

Inou tiež trochu akčnou atrakciou je splavovanie ďalšej riečky MARTHA BRAE RIVER na pltiach. Vo dvojici, s domácim pltníkom. Turista sa na plti veľa nenarobí, akurát nastúpi a vystúpi a po väčšinu plavby sa iba rozvaľuje na sedadle pod strieškou a pozoruje tropickú vegetáciu, nakláňajúcu sa ponad riečku, miestami vytvárajúc akýsi zelený tunel. Na konároch občas vidieť rozličné vodné vtáky, veľké pestrofarebné motýle a kvety bromélií. Plavba je fajn, -škoda, že sa začína a končí v pomerne hlučnej a preľudnenej aglomerácii.

Nie všetko, čo sme pri splave na pltiach zažili, bolo však úplne fajn. Na začiatku pred plavbou sme museli takmer hodinu stáť v rade a čakať, kým sa nám nejaká plť s pltníkom uvoľní. Nie každému sa ale poslušne chcelo čakať tak ako nám. Američania, zjavne pasažieri s výletných lodí pre nižšie sociálne vrstvy – Carnival Cruises a Walt Disney /lacné lode s prevahou afroamerických a hispanoamerických pasažierov, s nedobrou povesťou plávajúcich drogových brlohov/ ani len neuvažovali, že sa zaradia na koniec radu a hneď sa postavili úplne dopredu. Nemeckí dôchodcovia, ktorí boli pred nami si zašomrali pár nemeckých nadávok ale pustili mladých, dravých a hlučných Američanov dopredu. Ke´d to takto „na hulváta“ urobila ´dalšia americká skupinka, nedalo nám a podišli sme k nej, aby sme jej ukázali, kde je koniec radu. Mladá ale tučná Američanka na nás hodila pohľad jalovičky zo susedovej maštale a zavolala na muža, ktorý na boku pofajčieval a ešte sa k nej len chystal pripojiť. „Jalovica“ sa mužovi posťažovala, že jej nedovolíme predbiehať sa. Muž s brunátnou vyžratou tvárou kandidáta na infarkt myokradu sa na nás osopil a začal okolo nás tancovať so zovretými päsťami ako wrestler pred zápasom. Vraj ke´d chceme na jeho rodinu útočiť, nech ženu necháme na pokoji a nech sa pustíme do neho. S asi dvojmetrového 150 kilového chlapíka bol silno cítiť alkohol. Podnapitosť však asi nebola jeho jediný dôvod ku vyvolávaniu bitku. Stačilo sa mi pozrieť do očí, na zakalené zorničky a žilkované beľmá, a človek vedel, koľká bije. Asi by sa to tam vtedy všetko skončilo fyzickým útokom a následnými opletačkami s políciou-no okolostojaci Nemci nás odtiahli od tohto zurvalca a upokojovali. Podľa nich to bol evidentne nejaký dovolenkujúci americký vojak a s takými sa neradno ťahať za prsty. Nemci prezradili, že s podobnými opitými a sfetovanými typmi majú vlastné skúsenosti z Nemecka. Sú aj tam arogantní, provokujú a ke´d ich niekto umravní, podľa policajného vyšetrovania sú Američania tými „dobrými“ a domáci, ktorí sa iba bránili, ťahajú za kratší koniec. Vraj je najlepšie takýmto „rambom“ sa z´daleka vyhnúť a nechať ich, nech si svoju agresivitu vybijú medzi sebou. – Nemcom je ľahko riešiť to takýmto spôsobom. Oni majú s okupantmi vo svojej vlasti skúsenosti vyše 75-ročné skúsenosti. My Slováci to zažívame iba zopár posledných mesiacov. Ešte sme si nezvykli…

Na americké správanie v štýle privilegovaného národa si už dávno zvykli aj Jamajčania. V krajine síce majú akože parlamentnú demokraciu, no o tom, kto sa stane premiérom, rozhodujú vždy Američania. Oni rozhodujú o zahraničných investíciách, pôžičkách, zahraničnej finančnej pomoci, obchodných, rybolovných a ťažobných kvótach. Dokonca rozhodujú i o tom, ktoré jamajské letiská môžu byť v prevádzke a ktoré nie. Menšie vidiecke letiská musela vláda Jamajky pod nátlakom USA uzavrieť. Vraj sa využívali pri pašovaní narkotík z Latinskej Ameriky do USA. Domáci nehovoria, že nie. No príkaz na uzavretie letísk dávajú do súvislosti aj so snahou Američanov odstrihnúť domácu proti-americkú opozíciu od pomoci z Kuby, Nikaraguy a Venezuely.

Máme v Bratislave priateľov, čo na Jamajke v oblasti NEGRIL BEACH a MONTEGO BAY strávili trikrát dovolenku v plážových rezortoch. Mali náš obdiv. V ohradenom areáli mali síce obvyklý karibský luxus, no mimo neho im pri prechádzkach neraz všeličo hrozilo. Preto pred prechádzkou po uliciach uprednostnili výlety na známe pobrežné útesy Negril Cliffs a pozorovali odtiaľ skáčucich domorodcov resp. išli popri bizarných morských jaskyniach a skalných výbežkoch na tzv. Doctors Cave Beach.

Byť v bezpečí a užívať si romantiku karibskej pláže alebo pokojné prechádzky po obchodoch a pobyt v reštaurácii sa na Jamajke dá prevažne iba v uzavretých turistických areáloch. Okrem hotelových komplexov v Negrile a Montego Bay je to tiež turistické ohradené mestečko v prístave FALMOUTH.

V rámci oplotenej turistickej zóny sa človek cíti ako v rozprávke. Útulné reštaurácie, parčíky s pohodlnými lavičkami, bohato zásobené a priestranné obchody so značkovým tovarom alebo turistickými atrakciami, vystúpenia pouličných umelcov-to je turistický Falmouth. Skutočný Falmouth je za vrátnicou. Len čo cez ňu prejdete, ovalí vás hluk, smrad a húfy čiernych nepríliš dobre a čisto oblečených domorodcov.

Idúc popri nich po ulici sa vám zdá, že sa v blízkosti nedávno skončil futbalový zápas a vy idete oproti davu futbalových fanúšikov. Obozretní treba byť nielen voči domorodcom ale aj voči námorníkom z kotviacich lodí. Stretli sme jednu takúto tlupu podnapitých ukrajinských námorníkov, handrkujúcich sa s miestnymi „sociálnymi pracovníčkami“ o dobrú cenu za ich služby. Nad ich „obchodným rokovaním“ sa vznášal obláčik vône z vyfajčenej trávy. Rovnaké obláčky boli v povetrí na jednom miestnom trhovisku, Umelci v rastaúčesoch rôznej miery zachlpenosti tu ponúkali rôzne artefakty. Mali spoločné iba jedno-poriadne vysoké ceny. Chceli sme mať aspoň nejakú pamiatku na Jamajku,-a tak sme si kúpili z ružového mramoru insitne zhotovenú hlavu Boba Marleya. Bol to nepodarok, výtvarníkovi sa kameň pri opracovávaní trochu rozbil; aj tak bol však drahý ako čert. Teraz ho doma používame ako ťažidlo.

Jednou z atrakcií ostrova sú staré plantážnické domy a budovy v ktorých žili významné osobnosti ostrova – hudobník Bob Marley, spisovateľka Elizabeth Barrettová- Browningová, sadistická plantážnička „biela bosorka“ Anna Palmerová. Niektoré z týchto budov sú menšími múzeami, iné sa zmenili na umelecké dielne, ateliéry, v ktorých výtvarníci nielen tvoria ale aj predávajú svoje výtvory turistom.

Jamajka má aj viacero prírodných pozoruhodností dobre chránených a strážených technickými prostriedkami a početnými ochrankami. Okrem spomenutej rieky Martha Brae sa dá na pltiach splavovať aj Rio Grande River a Black River. V Národnom parku Blue Mountains je množstvo vodopádov, chodníky v džungli a trasy na vysokohorskú turistiku /výstup na Blue Mountain Peak,2250 m.n.m./. Vodnaté, hoci krátke riečky ostrova ponúkajú mnoho väčších či menších vodopádov. Napríklad Reach Falls, Mayfield Falls. Ponad zalesnené takmer džugľové porasty sa dá spúšťať na tzv. ZIPLINEs, na kladkách zavesený na lane. Všetko toto je fajn, no treba myslieť na to, aby ste mali kvalitného a spoľahlivého touroperátora. Na Jamajke je dôležitejší než na ktoromkoľvek inom ostrove /s výnimkou Haiti príp. aj Portorika/.

Jamajka je komplikovaná krajina s prírodnými atrakciami a čudáckymi ľuďmi. Ak vám budú do hlavy hučať, že Jamajka „no problem“, neverte im. Alebo to berte ako fakt v prípade zopár bohatých a úspešných či mnohých chudobnejších ale sfetovaných domorodcov. Obyčajní triezvi Jamajčania a turisti tu problémy majú. A dosť často.

Takže pre prípadných najmä na poznávacie potulky orientovaných turistov ponúkame nové jamajské heslo. Miesto marihuanového „Jamaica no problem“ heslo „Jamajka bíg problém“. – Dávajte si pozor, aby ste si jeho platnosť neoverili na vlastnej koži.