zemegula

VEĽA MUZIKY ZA MÁLO PEŇAZÍ

Písať o Keni ako vhodnej turistickej destinácii by bolo ako nosiť do lesa drevo. Keňa je okrem krajín Severnej Afriky-Egypta, Tuniska a Maroka asi štvrtý Slovákmi najviac navštevovaný africký štát. /Tesne nasledovaný Južnou Afrikou-ak do úvahy nezoberieme ostrovy v Indickom oceáne: Zanzibar a Seychely/. V Keni, či už na jej plážach pri Mombase – Malindi Beach, Nyalli Beach, Shelly Beach, Diani Beach a i. – alebo na safari v jej národných parkoch Masai Mara, Amboseli, Tsavo. Mt.Kenya a i./ boli tisíce Slovákov.

Keňa má 580 367 km2 a 55 miliónov obyvateľov. V hlavnom meste Nairobi žije 5 miliónov obyvateľov. Nezorientovaný človek by si myslel, že Keňa je stará britská kolónia, no nie je to tak. Ďaleko najdlhšie v Keni bašovali arabskí kolonizátori, najmä z Ománu /či už priamo alebo prostredníctvom zanzibarského sultána/ a po nich Portugalci. Až na konci 19.stor. prišli na rad Briti. Tí sa v Keni rozťahovali takmer 70 rokov. Počas ich nadvlády sa do vnútrozemia Kene prisťahovalo veľa Európanov, ktorí si tu zakladali čajové a kávové plantáže. Po 2.sv.vojne začalo hnutie za nezávislosť ´, ktoré v päťdesiatych rokoch prerástlo do ozbrojeného boja slávnej organizácie MAU-MAU pod vedením legendárneho DEDANa KIMATHIho. Kimathi päť rokov úspešne bojoval s koloniálnymi vojakmi, strašil bielych plantážnikov a unikal Britom, tí ho však napokon predsa len zajali a v 1957 popravili. Po ňom nastúpil na čelo hnutia nezávislosti umiernenejší intelektuál Jomo Kenyatta. V roku 1963 sa mu napokon podarilo nezávislosť vydobyť. Stal sa prvým prezidentom krajiny a bol jednou z vedúcich osobností „slobodnej Afriky“. Nadviazal úzku spoluprácu so ZSSR a socialistickými štátmi, no udržiaval si dobré vzťahy aj s mocnosťami Západu. Vyváženú politiku na Východ i na Západ zachovávali aj Kenyattovi nasledovníci a realizujú ju takto až doposiaľ /s tým, že dominantnejšiu pozíciu ako RF a USA má v súčasnosti Čína/.

Hospodársky je na tom Keňa vcelku dobre. Okrem vývozu surovín /napríklad titánia, ropných produktov a dreva stojí ekonomika štátu na exporte kávy-najväčšom v celej Afrike, ale aj kakaa, čaju, rezaných kvetov, cukrovej trstiny, korenia, ryže a pod. Megalomanské štátne projekty však Kenyu dosť zaťažili dlhmi a tak formálne vysoké HDP na osobu sa na životnej úrovni ľudí veľmi neprejavuje. To vedie k nepokojom, osobitne medzi radikálnejším moslimským obyvateľstvom na hraniciach so Somálskom.

Keňa v rokoch na prelome 20. a 21. storočia vybudovala veľmi dobrú turistickú infraštruktúru. Na pobreží ju však začali kváriť riziká z teroristických útokov a sociálne nepokoje v MOMBASE /3,6 mil.obyv./. V národných parkoch /je ich v Keni vyše 30/ zase nedostatok vlahy, pytliaci a s tým spojený úbytok zveri a pokles návštevnosti zahraničných turistov. V súčasnosti už bohužiaľ Keňa stratila trochu z kúzla, ktoré ešte mala pred zhruba 20-30 rokmi. Najviac to cítiť v jej národných parkoch.

Úbytok zveri, dlhodobé suchá a iné ekologické a bezpečnostné faktory spôsobili, že sme cestu do niektorého z preslávených národných parkov Kene odkladali na „potom“. Naši informátori, čo do Kene chodia často, nám oznámili prudký úbytok cennej zveri prakticky vo všetkých národných parkoch. Anekdoticky povedané, každý vzácny predátor, ktorý ešte v kenských NP žije, bol už pre National Geographic sfilmovaný častejšie než je počet potomkov, ktoré splodil. „Roztomilí“ Masajovia zničili /vypálili či vypásli/ polovicu savany vo svojom okolí. Oproti národným parkom ako Krueger, Chobe, Okavango, Etosha sú vraj kenské a tanzánijské národné parky už len spoly vydrancovanými torzami. Nevieme, či je to tak, no správy od tých, ktorých považujeme za dôveryhodných nás trochu znechutili a tak sme návštevy kenských národných parkov zasunuli na zadnejšie miesta nášho cestovateľského poradia.

Cez Nairobi sme prechádzali autom, mieriac do Ugandy a tiež sme tu dvakrát letecky tranzitovali. To čo sme v meste videli, je typicky africká metropolitná klasika. Bordel v doprave, príšerná nečistota a nízka hygiena na predmestiach, kde žije väčšina obyvateľov ale aj dobre strážené nádherné vily, rezidencie, verejné budovy, bizniscentrá, hotely a priľahlé parčíky, lákajúce zostať tu, pri bazéne aspoň deň-dva.

Akokoľvek, z Kene najviac poznáme pobrežný pás plážových rezortov na sever a najmä na juh od Mombasy. Trikrát sme boli aj v MOMBASE, dvakrát pri tranzite inde a raz pri pobyte na pláži v oblasti MALINDI, v „African House Hotel“. Mombasa je obrovská, arabsko-moslimsky streknutá mega-dedina. Ak sa nám hmýrenie Afričanov v iných mestách zdalo enormne rýchle a enormne nezmyselné, tak potom je dynamika života v Mombase čímsi, čo je non plus ultra. Vždy sme boli radi, keď sme sa vymotali z prepchatého mestského centra či zo zhonu a neporiadku pred vstupom do areálu mombaského letiska.

V plážových rezortoch je to trochu iné. Tu ohrady okolo nich a kontrolovaný vstup spôsobuje, že sa po prechode za rampu cítite ako v úplne inom svete. Vo svete kvetov, paliem, pohodlných klimatizovaných recepcií, izieb s baldachýnmi a anti-moskyto sieťami, vo svete azúrových bazénov, mostíkov, vodopádov, fontán, paliem…a kmitajúcich čašníkov s občerstvením.

Obchody so suvenírmi sú vkusné, nepreplnené, so zaujímavými vecami. Jednu z takýchto vecí, takmer metrového dreveného Masaja s kopijou a štítom sme si dovolili dokonca i kúpiť. /Pozri foto/.

Negatívom všetkých týchto kenských plážových rezortov je veľký príliv a odliv. V čase prílivu je voda takmer pri ležadlách na pláži. V čase odlivu sa more prakticky na pár hodín odtiahne od brehu veľmi veľmi ďaleko. Nedá sa v ňom vtedy plávať. Dá sa len chodiť po jeho dne – a ničiť nohami krehkú vrstvu fauny a flóry, ktorá tam zostáva obnažená. Nie najkrajší optický vnem dopĺňa aj pach chalúh a živočíšnych zvyškov, ktoré sa pod horúcim africkým slnkom rýchlo rozkladajú.

Ďalším strpčujúcim faktorom sú lúpežné bandy opíc. V nestráženej chvíli zoskakujú zo stromov a vrhajú sa na opustenú batožinu a ostatné veci, čo ste si nechali na ležadle, kým ste boli v mori alebo v bazéne. Prvé kontakty s opicami sú vždy milé, fotíte si ich, nahrávate na video, ba dokonca porušujete predpisy a ponúkate im jedlo. Ani neviete, ako sa vám to môže vypomstiť. Napríklad tým, že počas minútovej neprítomnosti prídete o drahé okuliare, šiltovku, čelenku, keksíky, príp. o fľašu s tonikom či džúsom.

Inou nepríjemnou háveďou sú domorodí čierni „bíčboji“. Ako áno, ako nie prenikajú do areálu rezortu /najčastejšie cez plot alebo lodičkou od mora/ a už otravujú na pláži so svojimi gýčovými pseudoumeleckými „biznisponukami“ bez bázne a hany. Môžete ich stokrát slušne odmietnuť a oni za vami prídu aj stoprvýkrát. Hrajú vám na city, sociálne vás vydierajú zmienkami o svojich hladných či chorých deťoch, alebo vás v početnej prevahe obkolesia na menej frekventovanom chodníku. Bíčboji sú rušivý faktor na všetkých plážach sveta, no v Keni sa nám zdali najvtieravejší resp. najarogantnejší.

Ak ste v Keni boli, asi ste sa na plážach stretli nielen s nádhernou africkou prírodou ale aj s týmito malými nepríjemnosťami. Samozrejme, s odstupom času začne pracovať spomienkový optimizmus. Keď si po rokoch pozeráte farebné fotky z dovolenky v Keni, – keď hľadíte na zábery, na ktorých necítite pach rozkladajúcich sa morských chalúh, nepočujete otravné „madam, mister…“ , potom sa vám Keňa zdá byť miestom nádherných zážitkov, teplej vody a rajskej prírody. A tak je to správne. Tak to má byť. Pamäť je aj na to, aby vám podopierala sebavedomie, hrdosť na to, čo ste prežili a dodávala chuť do ďalšieho života.

Keňa je taká. Ak zabudnete na nepríjemné maličkosti, je schopná evokovať vo vás príjemné spomienky a pocity aj s odstupom desaťročia. Veľkou výhodou Kene je, že vás pritom táto „Afrika“ nestála zase až tak veľa peňazí. Až s odstupom času si uvedomíte, že dovolenka v Keni-to bolo veľa muziky za málo peňazí.

Ak len trochu budete môcť, oddajte sa tomuto pôsobivému a vcelku lacnému kenskému „hudobnému“ zážitku aj vy.

/Autorom foto je autor textu/.