zemegula

Milan Lasica raz pri spomienkach na nemenovaného významného Slováka zhodnotil jeho tvorbu z posledných rokov života slovami /parafrázujem/ : Sú ľudia, ktorým genialitu vzal ich príliš dlhý život. Keby žili kratšie a netvorili tak dlho, príp. ešte aj na staré kolená nepolitizovali, boli by sa do histórie zapísali oveľa viac ako takto. Múdra myšlienka – v Lasicovom prípade trošku aj múdra sebakritika.

Spomenul som si na to, keď som včera v televízii videl rozjasaného pána Svěráka a počul, ako celý bez seba oznamuje , že je zo zvolenia lampasáka za nového českého prezidenta nadšený. „Ano, jsem nadšen. Opravdu nadšen !“.

Napriek tomu, Svérákove divadelné absurdno-dadaistické hry a jemne vtipné filmoví scenáre budem mať naďalej rád. Pri sledovaní filmu o obecnej škole však budem vedieť, že osoba, ktorá Svěráka inšpirovala k postave diktárorského učiteľa Hnízda, – promenádujúceho sa po triede vo vojenských rajtákach a s pištolou za opaskom, – musela byť pre Svěráka celoživotným zážitkom. Bol z nej asi rovnako nadšený ako je teraz „nadšen, opravdu nadšen“ z generálskeho manekýna na pražskom hrade.