zemegula

Sme v tropickej vile „Geco“. Je tu zásobník na chladenú vodu, bazén s lehátkami a slnečníkom. Nedá sa tu stravovať. To je možné iba v hotely „Little Italy“, ku ktorému vila ako dependencia patrí. Vo vile okrem nás a druhého hosťa-bieleho Juhoafričana, nikto nie je.

Sme na ostrove Tonga. Sme v jedinej krajine Pacifiku, ktorá nie je republikou ale monarchiou. Je nedeľa. Ženy a muži sa trúsia po uliciach pekne vyobliekaní. Na sviatočných šatách európskeho štýlu majú prepásané zástery z „rohožiek“. Niektoré ženy a muži majú z „rohožiek“ aj sukne. Ženy majú v rukách vejáre z rovnakej rohožkoviny. Rohožkový materiál je upletený z palmového lístia či trstiny. -Takto, slávnostne omotaní, sa ponáhľajú do kostola.

Kostolov je tu veľa. Svätostánky majú, podobne ako na Samoe, azda všetky kresťanské i nekresťanské cirkvi a náboženské sekty sveta.

Pred pár desaťročiami jeden novozélandský protestantský misionár sa cirkevný Babylon Tongy pokúsil vyriešiť ustanovením jednotnej a jedinej Tonžskej cirkvi /kresťanského typu/, do ktorej by sa zlúčili ostatné cirkvi, čo na Tonge existujú. Na čele zjednotenej tonžskej cirkvi by bol kráľ Tongy. Podobne ako je v Británii na čele anglikánskej cirkvi britská panovníčka. Misionár predniesol návrh kráľovi a presvedčil ho, že jednotná cirkev nebude iba vec honoru kráľa Tongy, ale aj solídneho zdroja prijmov. Všetky cirkevné poplatky, dane, príspevky, dary,-vrátane tých, čo sa platia ako školné v cirkevných školách či ako poplatky za užívanie cirkevných zdravotných a kultúrno-osvetových zariadení, pôjdu do vrecka šéfa cirkvi-tonžského kráľa. Kráľ dal misionárovi voľnú ruku. Dokonca ho menoval premiérom Tongy. Pre novú cirkev postavili v blízkosti kráľovského paláca rozložitú kamennú budovu, britsky vyzerajúcu katedrálu. Legitimitu iných cirkví zrušili a začali nútiť členov týchto cirkví ku konverzii. – Ibaže vtedy misionár i kráľ riadne narazili. Všetky cirkvi Tongy sa spojili nie do jednotnej cirkvi, lež do jednotného odporu proti novej cirkvi, misionárovi -ale aj proti kráľovi. Kráľ misionára odvolal z postu premiéra a vyhlásil na ostrove cirkevnú toleranciu. Dnes tonžská vlastenecká cirkev príliš neprekvitá. Na ťarchu jej je aj katedrála, príliš veľká na tak malý ostrov.

Na malej Tonge je aj ďalšia veľká kuriozita. Je to vápencová kvapľová jaskyňa. Leží na pobreží, tesne pri mori. Dĺžku jaskyne odhadujú na 5 míľ. Obývajú ju menšie piskľavé netopiere. V nedeľu je oficiálne zavretá, no neoficiálne, pre dobrodruhov čo by tam išli na vlastné riziko, je de facto otvorená. A je zadarmo, netreba platiť 8 dolárov. Na začiatku jaskyne sú chodníky a lanové zábradlia. Čoskoro však prestanú, zostáva iba temnota a spleť potenciálnych trás postupu. Bez čelovky a klbka špagátu sa ´dalej napredovať nedá.

Oproti vstupu do jaskyne, na pláži, je funkčný cintorín s hrobmi pestro ozdobenými umelými kvetmi. Pri hroboch sú akési postery či bilbordy. Na nich sú fotky a stručný popis úspechov osôb, ktoré v nich ležia. Tým sa vraj uľahčí práca Pánu Bohu pri zvažovaní budúceho osudu nebohého: či ho vziať do neba alebo strčiť do pekla. Tonžania pochopili, že bez „PR“, propagandy a reklamy sa ani do neba nedostaneš. Poctivá práca na Zemi ti je nanajvýš na dve veci…

Za cintorínom je dych berúca nádherná pláž s tyrkysovým morom a belostným korálovým pieskom. Všetko je to lemované útesmi a palmami. Podľa taxikára sa tu ale kúpe málokto. V noci sa na pláži vo vode údajne špľachocú telá nebohých. Iba bezduché telá, lebo duše zomrelých sa prevtelili do jaskynných netopierov.

Tonžania sú hrdí na svoje sopečné i korálové ostrovy. To sú symboly ich domoviny, ich vlasti. Turistom ale ukazujú ako hlavnú atrakciu ostrova megalitickú bránu „Triliton“. V minulosti ju používali miestni šamani na astrologické účely. Brána sa bohužiaľ nedá príliš fotiť. Ohradená je škaredým kovovým pletivom, aby na ňu neliezli dospelí turisti a domorodé deti.

V súostroví Tonga je i ostrov „Falcon“. Je pozoruhodný tým, že raz je a inokedy nie je. V rytme tektonických procesov a diania podmorskej sopky sa striedavo z pacifických vĺn vynára a ponára. A tak sa mení aj plocha Tongy. Raz je o nepatrné čosi väčšia, inokedy je menšia.

Centrum Funafuti, hlavného mesta Tongy je v nedeľu ľudoprázdne. Centrum tvorí kráľovský palác. Je to stará koloniálna budova, vhodná už iba na ceremoniálne účely. Na každodenný život a prácu má kráľ nové moderné sídlo. Stojí na najvyššej vyvýšenine ostrova. Poskytuje bezpečnú ochranu pred cunami. V centre Funafuti je ďalej katedrála jednotnej tonžskej cirkvi, hrobky členov kráľovskej rodiny a mólo, pri ktorom kotvia veľké turistické lode. Keď priplávajú, sú na Tonge hody.

Na ceste z letiska do centra je väznica s plantážou tropických plodín. Tu si odsúdenci /pod symbolickou ostrahou/ pestujú banány, kokosvé orechy, chlebovníky, maniok, mangá a papáje. Nepríliš ďaleko od väznice je golfový grín a priamo pri ceste je firma na spracovanie kovového šrotu. Vraj je vo vlastníctve česko-rakúskej dvojice, ktorá sa sem presťahovala z Nového Zálandu. O stredoeurópskom pôvode majiteľov svedčí plechový plot, pomaľovaný kvetinami a zástavami Česka, Rakúska, Nemecka, Nového Zélandu a Tongy. Obrázky doplńujú nápisy „tschuss“, „Gruss Gott“ a „AHOJ“…

Cesty sú na Tonge veľmi solídne, asfaltové. Kabriolet však na jazdu neodporúčame, lebo sa tu veľa jazdí v hájoch kokosových paliem. A ako je známe, spadnutý kokosový orech už zabil nejedného človeka. Na výlet ideme preto radšej v aute s pevnou strechou. Bedeker nám odporučil morské gejzíry. Prišli sme, bohužiaľ, pri odlive a vtedy gejzíry iba krotko sipia. Raz za pol minúty krátke zasipenie. No teda…- Zaujímavejšou atrakciou je prírodný kamenný most, cez ktorý more preniká hlboko do útrob pevniny a za pomoci slaných slín si už vycmúľalo celkom útulné átrium. A naokolo ostré útesy. Útesy, útesy, ach tie útesy…

Na Tonge boli pred nedávnom dvakrát silné tsunami. Varovania pre obyvateľstvo boli vysielané cez mobily i cez rozhlas. Pri prvom tsunami úrady vyzvali rodičov, aby ihneď išli do školy pre svoje deti a vzali ich na stanovené bezpečné miesto. Stovky rodičov napriek varovaniu vzali deti nie na bezpečné miesta ale na pláž. Chceli si s nimi pozrieť to „tsunami“ z čo najmenšej blízkosti. Zopár odvážlivcov, čo sedelo na útesoch pri mori, bohužiaľ tsunami spláchlo do Pacifiku…Pri varovaní pred druhým tsunami mali obyvatelia prísne zakázané akékoľvek priblíženie sa ku plážam. Mali ísť bez zastávky urýchlene na ostrovnú vyvýšeninu. Všetci Tonžania sadli do aut, – a zapchali cesty ku tomuto miestu. Vzniklo totálne auto-tsunami. Pri následných dopravných nehodách bolo mnoho ľudí zranených a boli vraj aj mŕtvi. – Také sú teda tsunami na Tonge.

Ak dakto na Tonge zomrie, v tradičnejších rodinách mu jeho obľúbené miesto, kde sa cítil dobre a kde často odpočíval /miesto v dome, lavičku, strom s húpacou sieťou/ obalia fialovým plátnom. Samozrejme, na pár dní, inak by bola Tonga už dávno celá fialová.

-To už áno ! Fialová farba je fajn. Ale voľkať si naživo v húpacej sieti pod palmou-to je predsa len lepšia alternatíva.

Na budúce ďalší pacifický trpazlík – Tuvalu.