zemegula

Naše putovanie po Jordánsku začíname v Ammáne. V 1,5 miliónovom hlavnom meste krajiny, ktorá má 89 341 km2 a 10 mil.obyvateľov. Ammán je možno trochu prekvapivo kopcovité, s prižmúrením oka „horské veľkomesto“. V zime je v Ammáne občas problém so snehom a najmä poľadovicou.

Ammán má svoju helénsku, rímsku, križiacku i osmanskú históriu. A samozrejme má i bohaté arabské islamské dejiny. Za sebou má aj krátke obdobie britskej nadvlády. Všetky tieto obdobia po sebe zanechali rímske,byzantské, nabatejské, križiacke, ranoislamské a osmanské pevnosti a hradiská. Navštívili sme na dlhšie jedno z nich – antickú pamiatku na vrchu nad mestom-Amman Citadell, Philadelphiu a Rímske divadlo.

Neboli sme tam však sami, ale spolu so žiakmi miestnej školy.

Ammán je však aj dosť moderná metropola. Nachádzajú sa v nej luxusné štvrte boháčov. Domácich ale napr. aj palestínskych, čo zradili svojich bratov v chudobných utečeneckých táboroch a s nahanobenými peniazmi sa zaradili medzi jordánsku smotánku.

V centre Ammánu sú obchodné a finančné štvrte. Mesto má solídnu dosť progresívnu infraštruktúru, západným spôsobom riadené a vybavené hotely, moderne mysliacich ľudí v biznise, v úradoch, v školstve, zdravotníctve a samozrejme v turizme.

Ammán, tak ako mnohé iné arabské mestá, má aj svoje utečenecké tábory. Zabehnuté, v podstate už na chudobné mestské štvrte premenené palestínske útočiská. Má ale aj novšie tábory pre utečencov z Iraku a ešte novšie pre utečencov zo Sýrie. Jordánsko na utečencov dostáva pomoc z bohatých krajín Zálivu, z EU i OSN. Veľa Jordáncov si pri opatere utečencov našlo svoje stabilné a nie zle platené zamestnanie.

Jordánske tzv. hášimovské kráľovstvo, to je predovšetkým kráľ. KRÁĽ bol ten nebohý,-Hussajn. Bol to frajer. Pilotoval si stíhačku, alebo „lietal“ na svojom kabriolete po diaľnici z Ammánu do Akaby. A mal aj nádhernú európsku manželku. Nový kráľ Abdalláh II., sa podľa nás až tak nevydaril. Na rozdiel od svojho predchodcu nemá frajerské fúzy, ani nepilotuje, ani manželku nemá až takú peknú. Ani raz sa nepokúsil o víťazstvo vo vojne s Izraelom, naopak potupne sa mu podkladá. Nielen Abdalláh II., ale takmer celá súčasná generácia arabských lídrov /s výnimkou Sýrie/ je voči Palestíncom vierolomná, voči Izraelcom zbabelá a voči USA servilná. Preto dnes opraty islamského odporu preberá Irán, ba v istom smere aj Turecko, Afganistan a Pakistan, teda nearabské moslimské štáty. Z Arabov bojujú už iba v ilegalite pôsobiaci zocelení vodcovia Hamásu a Hizballáhu. Aby sme ale boli k Abdalláhovi II. spravodliví, treba spomenúť, že zobral doslova výzvu Ligy arabských štátov o boji proti Islamskému štátu a s požehnaním USA poslal nad Raqqu bombardéry a stíhačky. Keď mu však bojovníci ISIS jednu stíhačku zostrelili a zajatého pilota poliali benzínom a upálili, zastavil letecké útoky a nadobro skrotol.

Turizmus tvorí v ekonomike Jordánska popri vývoze poľnohospodárskych produktov /južné ovocie, tabak/ a fosfátov mimoriadne dôležitý zdroj príjmov ďalšieho rozvoja. Jordánci majú čo ponúknuť státisícom turistov, ktorí do ich krajiny ročne prichádzajú. Štvoricu najväčších pozoruhodností tvoria PETRA-WADI RUM-ČERVENÉ MORE /Akabský záliv/-MŔTVE MORE.

Opúšťame Ammán a cestou do Akaby odbočujeme a stúpame na horu „Nebo“. Odtiaľto údajne Mojžiš uvidel zasľúbenú zem a rieku Jordán. Miesto je to trochu chaotické a výhľad dolu tiež nie je najideálnejší. Lenže kto by si nechal ujsť príležitosť kuknúť sa aspoň na pár minút do neba ?

Nie príliš ďaleko od červenomorského letoviska Aqaba resp. Akaba leží údolie Wadi Rum, vytvorené v okolitých horninách dávno vyschnutou riekou. Je to grandiózny kaňon, ideálna kulisa pre mnohé filmy z prostredia Orientu, ktoré tu nakrútili. Údolie sa striedavo zužuje a rozširuje a meandruje do vedľajších údolí. Skaly majú pozoruhodnú pestrosť farieb, čo vynikne najmä pri západe slnka a zavčas ráno pri úsvite. Vo Wadi Rum sú pre turistov vybudované ubytovacie a stravovacie zariadenia v podobe „beduínskych táborov“. Tábory majú rôzne kategórie -od táborov pre batôžkárov a naturistov, cez solídne hotelové ubytovanie strednej triedy po luxusné ubytovanie pre individuálnych VIP klientov. Večer vo Wadi Rum vidieť množstvo ohňov, svedčiacich o množstve príležitostí pre milovníkov púštnej romantiky. Turisti cez deň absolvujú túry podľa rôzneho stupňa náročnosti, večer bohato hodujú pri ohňoch, v noci pozorujú jasnú typicky púšťovú hviezdnatú oblohu a zavčas rána pri úsvite meditujú o bohu, alláhovi, hospodinovi, všemocnej matke prírode…-podľa vkusu konkrétnych turistov.

Z majiteľom jedného takéhoto tábora sme sa pri pobyte vo Wadi Rum trochu zblížili. Ukázalo sa, že máme spoločnú záľubu – cestovanie do zahraničia. Jordánec prezradil, že veľkú časť peňazí, čo v sezóne od turistov zarobí, investuje v mimosezónnom období do svojich vlastných výletov a expedícií po svete. Bol to trochu paradox, keď sme spolu s ním pri ohni v púšti spoločne spomínali na člnkovanie a potápanie na tichomorskom ostrove Palau.

Tak to však má byť. Za poznatky o cudzích svetoch je vhodné zaplatiť predajom poznatkov o našom domácom svete.

V prístavnom meste Aqaba vlaje na vysokánskom stožiari obrovská zástava Jordánska. Aby nahnevala Izraelcov v neďalekom izraelskom letovisku v Eilate /ktorí tam majú tiež veľkú vlajku, ale predsa len o čosi menšiu/. Asi sa to však veľmi nedarí. Izraelci šetria svoj hnev na iné príležitosti a na iných protivníkov. Z Aqaby sa okrem prechodu po súši a po mori do Izraela dá prejsť po mori a po súši aj do Saudskej Arábie. Ale o tom potom. Aqaba je moderné mesto s kozmopolitnou atmosférou ako niekde pri Stredozemnom mori. Pláže sú čisté, aj keď okrem teplej vody nemajú zase až tak čo ponúknuť.

Nuž a Petra ? Petra je taká krásna, ako si ju turista podľa prospektov a a vlastnej obrazotvornosti vysníval. Ba ešte o čosi viac. Peši z parkoviska ku slávnej skalnej „Pokladnici“ /“The Treasury“, Al Khazneh/ to trvá možno trochu dlhšie, ako je na slnečnom úpeku zdravé, ale stojí to zato. Človek si môže ohmatať vlastnými rukami skaliská, tvoriace úzke priechody, takmer iba štrbiny /maximálne na jeden turistický fiaker/ v prieniku hlbšie do kaňonu. Skaly na oboch stranách sú popresekávané odvodňovacími jarčekmi a brázdami. Zriedkavý náhly dážď by na tejto nie príliš vsiakavej hornine mohol spôsobiť riadnu galibu. Boli by sme v riadnom „kúpalisku“.

Kráčame si, kráčame pomedzi úzke skalné hrdlo tzv. siq-a zrazu FÍHA ! Rozprávkovo pekná, z fotografií a filmov dôverne známa „budova“ POKLADNICE z pieskovca je rovno pred nami ! Videí a fotografií pekných vecí však nikdy nie je dosť – a tak nastáva úradne povolená polhodinka pre naše fotoaparáty, kamery, tablety a mobily. Priečelie pseudoantického chrámu, ktorý neexistuje. Divadelná kulisa ? Áno, ibaže nie z polystyrénu ale z PIESKOVCA.

Ak sme sa na tento div sveta dostatočne do sýtosti vynadívali, môžeme pokračovať ďalej. Najprv znovu trochu zúženým kaňonom. Po chvíli sa pred nami údolie rozšíri a sme v srdci Wádí Músa, v srdci Petry. Tu sa zbiehajú tri, z rôznych strán prichádzajúce, bočné údolia. Vo svahoch vidieť hrobky, chrámy, dokonca zvyšky jaskynných kláštorov /napr. Ad Dér/. Centrum Petry je kolonádna „ulica“. Po nej sa dostaneme ku rímskemu amfiteátru a ku nabatejskému kráľovskému palácu resp. ku ich zvyškom. Vôkol nás sú rímske, nabatejské, byzantské i ranomoslimské pamiatky. A to všetko je hojne prešpikované súčasnými reštauráciami a giftšopmi. Tu väčšina návštevníkov Petry končí. Kto sa cíti na viac, môže pokračovať hore do kopca na horu Hór ku údajnej hrobke starozákonného Árona. Cesta hore je serpentína. Vlastne to ani nie je cesta ale kamenný chodník, Na ňom sa každú chvíľu musíte vyhýbať hore a dolu bežiacim adolescentom, kolabujúcim starým nemeckým turistom, no najmä fučiacim, chrčiacim a močiacim resp. kakajúcim oslíkom. Na svojich útlych chrbtoch hore vynášajú tučných spotených bielych turistov. V slnečnom úpeku cítiť smrad oslieho moču a výkalov. Na skalách sa ligocú vychrachnuté oslie sliny a sople. Výstup a zostup je skutočne iba pre silné žalúdky.

Pred Áronovou hrobkou /ktorá je druhým najčastejšie foteným objektom Petry/ je však fajn. Je tam pekný pohľad na fasádu hrobky resp. chrámu ale aj do širšieho okolia. A je tam aj reštaurácia s dobre chladenými nápojmi.

Posilnite sa pred zostupom. Ani on nebude „malina“.

Napriek tomuto naturalistickému zážitku je Petra naozaj veľkolepé miesto na svete. Treba ju vidieť. Pokúste sa tam prísť medzi prvými návštevníkmi, hneď ráno, keď ešte davy nie sú také veľké a horúčava nie je taká vysoká. Držíme palce.

Šťastný je návštevník Jordánska, ktorému zostane čas aj na pár dní či aspoň pár hodín relaxu pri Mŕtvom mori. Z jordánskej strany tohto divu prírody je vybudovaných viacero solídnych i zopár luxusných hotelov a pláží. V rezorte pri Mŕtvom mori sa dá robiť všetko, o čom ste čítali. Na pláži sú kade s bahnom, takže sa môžete touto liečivou hmotou ponatierať od hlavy po päty. Sú tam sprchy, pod ktorými sa neskôr môžete tohto bahna zbaviť. Sú tam vlny „mora“, ktoré vás bude priam predpisovo nadnášať.

Môžete ležať pod slnečníkmi a inhalovať vzduch, plný soľných výparov. A samozrejme, môžete sa v reštauráciách do sýtosti oddať špecialitám jordánskej kuchyne, vrátane vynikajúcich sladkostí.

Ak máte nadštandardne veľa času, vyberte sa do jaskynných kláštorov starých kresťanov – alebo si vyproste u miestnych sprievodcov darček, ktorý sme ako bonus od nich dostali my. Nič nám vopred nepovedali, iba s našim tereniakom v jednom mestečku odbočili z hlavnej cesty z Ammánu na juh. Chvíľu sme išli do vrchu a keď sme sa dostali na koniec stúpania, otvorila sa pred nami širokánska stepnno-púšťová pastierska krajina a v nej na návrší uprostred – KRIŽIACKY HRAD KARAK /Kerak, Krak/. Bol akoby jedným z tých gotických skvostov v Škótsku či Normandii, ibaže prenesený tisíce kilometrov na východ. Hrad nebol ani spustnutý ani zrekonštruovaný,-bol tak nejako uprostred. Správna patina v čase i priestore.

Zaujímavé. Vyvolal v nás silnejšiu spomienku ako spomenuté štyri oficiálne hajlajty Jordánska.

Jordánsko nie je o životunebezpečných dobrodružstvách. Jordánsko je skôr o vtieravých obrazoch, ktoré vás ešte dlho po príchode domov nútia príjemne spomínať. Nuž aj to je dačo.

/Autorom fotiek je autor textu/.