zemegula

Pravidlo, že verejne činná osoba má zniesť viac kritiky, než bežný občan SR v prípade Kolíkovej zjavne neplatí. Kolíková asi je /aspoň na tomto blogovisku/ „chránený živočích“. Prečo ? Pretože stačí načrtnúť obraz o reči jej tela počas televíznej diskusie a už je článok s takýmto obrazom fuč.

Z titulky zmizne článok, v ktorom nie je ani jedna nadávka, iba popis telesných symptómov Kolíkovej a odborný uzáver z ich výskytu. Zaujímavé. Pritom včera jeden z diskutérov použil výraz „P I Č…“ /bez vybodkovania a na plnú hubu/ a hoci na jeho príspevok bolo poslaných aspoň 10 upozornení, svietil /a možno aj svieti/ tam akoby sa nič neudialo. Diskutér totiž vulgarizmus nepoužil na Kolíkovú ale na ruského prezidenta…

Jediné vysvetlenie je, že aj v prípade politikov existuje dvojaký meter. Premiérovi Ficovi možno nadávať do hranolov, do bradavičnatých, do mafiánov, do zlodejov, do vrahov…no v prípade Kolíkovej nemožno napísať ani to, že sa po každom slove ukláňa, že jej miká telom, že funí, gúľa očami, skáče do reči ako nevychovanec, že má agresívnu a teatrálnu reč tela. Prečo ? Preto, lebo je to Kolíková. Tá pani, čo v skrachovanej relácii Pumpa primitívne ohovárala nebohého generála Lučanského. Tá pani, ktorá riadila väznice v čase, keď tam bez efektívnej lekárskej pomoci umrel na covid advokát Krivočenko. Tá pani, ktorej firmu ľudia obviňovali z finančných podvodov. Tá pani, ktorej brat v kontroverzných kšeftoch bral z RTVS státisíce eur….

Kolíková je jednoducho chránený živočích. Aspoň zatiaľ. Možno však už dlho nebude. Keď sa schváli novela trestného zákona, uvoľnia sa parlamentu ruky aj na to, aby zmenil zákonný rámec na fungovanie slovenských médií. Zmení sa i tak, aby v nich prestali byť hájené „politické živočíchy“ . Napríklad aj také, čo majú dnes ochranu ako pani Kolíková.