Ak by ste na ne boli zvedaví, vedzte, že sa na ich najzaujímavejšie časti nedostanete. Američania vás tam jednoducho nepustia. Ano, v tomto vraj nezávislom štáte majú konečné slovo USA. Zaujímavé by napríklad bolo ísť na Bikini, na súostrovie, kde Američania pred polstoročím zhodili atomové bomby. Bolo by zaujímavé v sprievode odborníkov-ekológov študovať tam obnovu prírody po zásahu rádioaktivitou a anomálie, ktoré tu v dôsledku rádioaktivity vznikli. Zaujímavé by bolo navštíviť najväčší atol na Zemi-Kwajalein, – no i on je nedostupný. Lebo je tam jedna z najväčších vojenských základní USA v Pacifiku. Na ostrovných polygónoch si Američania overujú účinnosť medzikontinentálnych balistických rakiet a proti-raketových systémov.
Pre turistu bez zbrane a bez uniformy marińáka zostáva na návštevu iba atol, kde leží hlavné mesto Marshallových ostrovov – Majuro.
Atol Majuro je spojený mostom s atolom Marno. Spolu tvoria pomerne husto obývanú oblasť Rairok, Majuro, Delop, Uliga, Rita…Z atolov sa dajú podnikať plavby na menšie ostrovy rozsiahleho súostrovia. Nemožno pritom nepozrieť si najväčšiu žraločiu rezerváciu na svete. Treba to ale aranžovať vopred v dlhšom časovom predstihu a cez špecializované agentúry, ktoré prevádzkujú belosi a polobelosi, čudácki privandrovalci z Ameriky, Európy, Austrálie. Domorodí Maršalania o žiadnej žraločej rezervácii nevedia. – Hoci na jej území neraz lovia ryby.
Maršalove ostrovy sú riadnym členským štátom OSN,- no voľne pridruženým k USA. USA poskytujú Maršalovým ostrovom vojenskú ochranu ( ktovie pred kým ). Americké vojenské zariadenia dávajú domorodcom zamestnanie, zabezpečujú im zdravotný a sociálny systém, aj ke´d nie totožný ako pre občanov USA. Zásobujú ostrovanov tovarom z programu americkej rozvojovej pomoci.-Toľko benefitov a čo za to ? Maličkosti: zneprístupnenie takmer polovice krajiny, zničenie -de facto nezvratné – prírody a životných podmienok domorodcov, trvalé poškodenie ich zdravia. A hlasovanie v OSN v súlade s vôľou USA.
Atol na ktorom leží Majuro je tak ako na iných miestach Pacifiku tenká špageta s cestou uprostred. Pobrežie je do decembra mučené cyklónmi, až je čudné, že na ostrove zostali palmy a chlebovníky /niektoré riadne hrubé/. Do vody na pláži radšej nechodte. A ak áno, tak v bagandžiach alebo špeciálne hrubých potápačských topánkach. Ale pod hladinou mora je to tu veľmi krásne. Frebné korály vyrastajú z potopených lodí a lietadiel, z vrakov, zo smrti námorníkov a pilotov. Dialektika života. Smrť jedného umožńuje rozkvitnúť do krásy druhému. Nádhera podmienená výživným telom gaunera. Estetika je spravodlivá.
Maršalove ostrovy pre Európu objavili Spanieli. Po nich tu svoje imperiálne zástavy zapichávali do piesku Angličania, Nemci, Japonci a napokon Američania. Prichádzali sem z poverenia svojich panovníkov, aby rozšírili ich impériá. Posielali sem misionárov, aby popri prírodnom bohatstve kradli domorodcom aj duše. Aby po tom, čo svoje telá podriadili vôli cudzích vládcov podrobili i svoje duše cudzím kńazom a cudzím cirkviam.
V histórii ostrovov je len jediná výnimka. Na začiatku 19. stor. sem na lodi RURIK priplával z Tallinu, zo západnej ruskej gubernie Nemec kpt. Otto von Kotzebue. V službách cárskej vedeckej akadémie sem neprišiel dobýjať cudziu zem, ale prišiel ju spoznávať a študovať. Na palube mal prírodovedca A. Chamissa a skvelého kresliča a výtvarníka L. Chorissa. Táto skupina cárskych bádateľov absolvovala nevojenskú a nekomerčnú plavbu, aby popísala tunajšiu prírodu a tunajších domorodcov, začlenila ich do etnickej a rasovej klasifikácie, vzala vzorky z miestnej flóry a fauny, skúmala sociálny život domorodcov, ich zvyky a tradície. – Originály ich zápiskov, kresieb a vzoriek sú dnes uložené, paradoxne, v Bishopovom múzeu v Honolulu /Havaj.o.,USA/.
A čo masový turizmus ? Návštevník znalý pomerov Oceánie pochváli vcelku príjemný turistický rezort nedaleko hlavného prístavu. Rezort má prekvapujúci názov. Volá sa „Marshall Islands Resort“. Recepciu a reštauráciu má tmavú a vlhkú, izby a balkóny hotela sú vystavené vysilujúcemu slnku a vetru. Na pódiu pri pláži hráva a tancuje miestna folklórna skupina.
Centrálna ulica Majura je štvorprúdová, v strede s deliacimi ostrovčekmi. Je dokonca odkanalizovaná a má fungujúce ozdobné nočné osvetlenie. – Nie je to tankodrom ako napr. na Kiribati. Ulica spája centrum Majura s mostom oddelenou diplomatickou štvrťou. Peši ísť po ulici je problém, lebo na nej nie je súvislý chodník. Našťastie, vodiči sú ohľaduplní a ked zbadajú väčší počet turistov, razom si na strechu dávajú tabuľku „taxi“ a ponúkajú im „veľmi lacný odvoz“. Z jedného konca majurskej špagety na druhý.
Majurský bulvár je zastavaný obchodíkmi, obchodmi, supermarketmi, malými bufetmi i väčšími reštauráciami. Miešajú sa v nich nudné americké fastfúdové pachy s tajomnými vônami Mikronézie, Indie a Cíny. Samozrejme, môžete tu dostať všetko od motorového člna a miešačky na betón, cez naftalín, čipsy, pascu na potkany, indické látky, čínske slíže, potreby na vyšívanie…po mrazené kurence, sušené ryby a plastové fľaše so softdrinkami. Je tu všetko, iba suvenírové hrnčeky nie. Na trhu s výšivkami sme videli jeden-jediný takýto hrnček. Bol to však výšivkárkin osobný hrnček a odmietla ho predať, hoci sme jej zań ponúkali šialených 100 amerických dolárov. Dovolila ho iba odfotografovať. V majurskom supermarkete K&K sme kúpili bežný konzumný hrnček a doma na Slovensku sme nań fotku suvenírneho hrnčeka nalepili.- Voilá:
V blízkosti majurského bulváru je sústredné všetko, čo robí Maršalove ostrovy štátom. Je tu vládna budova, banky, radnica, pošta, telekom, škola, nemocnica, kostoly v pestrých pacifických farbách…Je tu všetko. Len mať silu prejsť to peši v 39° C a 90% vlhkosti.
Ak takéto Maršalove ostrovy slovenský človek vydrží, prinesie si domov špeciálne tropicko-trpické spomienky. Maršalove ostrovy sú celkom dobrý pokus o tropický raj.
Celá debata | RSS tejto debaty