zemegula

V Pacifiku nemajú kolónie iba USA, Francúzsko, V.Británia a Austrália, ale aj takí nenápadní kolonizátori ako je Indonézia, Ekvádor a Chile.

IRIAN JAYA-ZÁPADNÝ IRIAN-ZÁPADNÁ /INDONÉZSKA /PAPUA

Všetky tieto názvy označujú jednu a tú istú melanézsku krajinu, ujarmenú ázijskou Indonéziou. Indonézsku Papuu sme nenavštívili. Mohli sme, ale vybavovať špeciálne povolenia u indonézskych kolonizátorov sa nám protivilo. Papuu navštívilo viacero slovenských misionárov a dobrodružných cestovateľov z okruhu známeho filmára P.Barabáša. Jeho filmy sú zaujímavé, radi ich pozeráme. Problém týchto zdrojov poznania je ich jednostrannosť. Vytvárajú v divákovi dojem, že Indonéziou okupovaná Papua je romantická, nebezpečná krajina predpotopných divochov, žijúcich na úrovni doby kamennej…

Iste, s prižmúrením oka i takýto ľudia tam ešte /chvalabohu/ žijú. Izolovane prežívajú, tak ako ostatní tvorovia z červenej listiny IUCN a pomaly vymierajú. Pomaly, potichu, bez záujmu zvyšku ľudstva. Ohrozené nie sú však iba tieto zapadnuté kmene ale aj ostatní pôvodní obyvatelia Západnej Papuy – Melanézania. O nich sa v médiách neobjavuje nič, ani to málo, čo o „primitívnych“ kmeňoch Papuy ponúkajú filmy dobrodružných cestovateľov. Západný svet nevie nič o odpore Melanézanov proti lúpežným inváziám indonézskej armády a ozbrojených moslimských aziatských prisťahovalcov z Indonézie.

Odpor melanézskych domorodcov Západnej Papuy proti indonézskym kolonizátorom prerástol do ozbrojeného národnooslobodzovacieho boja. Podľa výpovedí utečencov, z ktorými sme sa rozprávali v Rabaule – slobodnej časti Papuy – tam indonézska armáda presúva nové a nové „protiteroristické“ komandá. Tie prečesávajú džungľu, loviac príslušníkov vlasteneckej guerilly. Aby sa im lepšie hľadalo, aplikujú na vegetáciu z lietadiel podobné defolianty , ako USA vo Vietname. – Nikto zo Západného sveta ich pritom nevyrušuje. Nikto nemá záujem o informácie, týkajúce sa ekologických a sociokultúrnych tragédií, ktoré sa tu dejú.

Takže v Západnej Papue vlastne žiaden melanézsky holokaust nie je. Nič zlé sa tu nedeje. Všade iba jarný kvet a zemský raj „na pohled“.

COOKOVE OSTROVY – RAROTONGA

Cookove ostrovy sú kolóniou na druhú-sú kolóniou kolónie. Formálne sú „dobrovoľne“ pridružené k Novému Zélandu. Krajine, ktorá je prostredníctvom hlavy štátu zase pridružená ku Veľkej Británii. De facto ide o kolóniu Veľkej Británie, ale Briti takéto „kakané“ slovo „kolónia“ nepriznajú. Sú to totiž gentlemani. – Briti tu používajú techniku nepriameho kolonializmu.

Technika nepriameho kolonializmu tkvie v tom, že vazalská krajina hlavného imperiálneho pána USA,- napr. Nemecko, Francúzsko resp. EU- spravuje vazalské krajiny nižšieho rangu /napr. SR, ČR, Bulharsko, Litvu…/ Táto technika realizácie imperiálnej moci je v súčasnosti veľmi používaná. USA ju prostredníctvom EU uplatňujú vo väčšine krajín Európy.

Cookove ostrovy tvorí spleť malých sopečných a korálových ostrovov. Etnicky ide o súčasť Polynézie. Niektoré z ostrovov objavili Španieli. Iné, ako napríklad najväčší z ostrovov – RAROTONGU, Briti. Aktívni tu boli aj Rusi, Portugalci, Francúzi. Rarotongu, napriek jej veľkosti objavili Briti až v r. 1814. Vyloďovanie na ostrovoch so strmými sopečnými bralami alebo s pevným prstencom korálových útesov bolo a dodnes je veľmi náročné. Briti sa napr. pokúsili pristáť na ostrove Pukapuka, no neuspeli. A tak, tomuto ostrovu a vlastne celému súostroviu dali prezývku „Danger Islands“.

Pre nás bola „danger island“ samotná Rarotonga. Naša loď sa tam pokúšala pristáť pri plavbe z Nového Zélandu na Tahiti. Pre silný vietor a vysoké, nebezpečné vlny to napokon kapitán lode vzdal. Rarotongu sme si užili nanajvýš ako tortu cez výklad cukrárne. Pol dňa sme krúžili okolo sopečného kuželu, tvoriaceho masív Rarotongy a nič. More sa odmietalo upokojiť. Museli sme sa uspokojiť s tým, že ostrov a ulice jeho hlavného mesta Avarua pozorujeme iba cez ďalekohľad. Zo vzdialenosti pár sto metrov sme videli krajinu podobnú pobrežnému vidieku pri Aucklande. Bungalovy, malé pláže, malé prístavy a do mora prudko klesajúce svahy sopky, porastené hustou zeleňou. A potom zase bungalovy. V jednom z takýchto bungalovov je i miestny parlament.

Prikladáme jeho snímku:

Názov Cookove ostrovy dali krajine ruskí moreplavci. Urobili tak z úcty k objaviteľskému dielu J.Cooka. Cook niektoré ostrovy niekoľkokrát navštívil. O existencii hlavného ostrova-Rarotongy, však nič nevedel. – Ktoréže ostrovy, napr. na Aljaške pomenovali z úcty k ruským objaviteľom Anglo -američania ? Ani jeden. Naopak, -mnohé z tých, čo mali ruské mená, premenovali…

Na ostrovoch svojho času pristáli námorníci zo vzbúrenej lode Bounty. Zasadili na nich chlebovníky. Ich plody sú dnes spolu s kokosovými orechmi, sladkými zemiakami, rybami a perlami -a samozrejme spolu s turizmom,- hlavným domácim zdrojom príjmov. / Podstatným zdrojom príjmov je však finančná pomoc Nového Zélandu a Veľkej Británie. V nej tkvie tajomstvo nezáujmu Cookových ostrovov o plnú štátnu emancipáciu…/.

Tropické ovocie, ryby a hlavne perly boli dobrým obchodným artiklom už v minulosti. Jedna z prvých lodí /Cumberland/ s austrálskymi a novozélandskými obchodníkmi, zaujímajúcimi sa obchodovanie s plodmi južných morí sa na Cookových ostrovoch pokúsila nadviazať trvalejšie komerčné vzťahy. Obchodná misia skončila tragicky. Domorodci zajali, zabili a úplne zjedli Ann Butchersovú, frajerku kapitána lode. /Zlé jazyky hovoria, že sa kapitánovi už zunovala a tak ju vymenil s domorodým náčelníkom za hrsť perál/. – Dnes by to už nebolo možné. Na ostrovoch je silná novozélandská armádna a policajná prítomnosť. Okrem toho, obyvatelia Cookových ostrovov sa za tých 200 rokov už polepšili. Členovia vlády sú natoľko civilizovaní, že občas nosia smoking. Presvedčili o tom mnohých západných diplomatov. Napríklad aj českých. Preto vláda ČR pred 12 rokmi /spolu s 20 iných krajín/ diplomaticky uznala Cookove ostrovy ako samostatný štát /hoci OSN ich odmieta uznať/.

Diplomatické gesto ČR je iste obojstranne výhodné. Obe krajiny – Česko i Rarotonga, aj vďaka tomu dnes hospodársky prosperujú.

Na rozdiel od Rarotongy sa nám na niektorých iných pacifických koloniálnych ostrovoch podarilo úspešne pristáť či zakotviť. Napríklad v Novej Kaledónii, na Tahiti, na Rapa Nui /Veľkonočnom ostrove/ či na Galapágach. Viažu nás k tomu zážitky, postrehy, poznatky. Preto,-hoci nejde o samostatné štáty, – venujeme im v našom rozprávaní nasledujúce samostatné kapitoly.

Najbližšie napríklad Novej Kaledónii.