zemegula

Ile des Pins bol vážnym konkurentom v našich úvahách o mieste, ktoré je z tých, čo sme vo svete /okrem SR/ videli, najkrajšie. Keby ostrov bol sólo, vyhrá. „Ostrov borovíc“ však nie je samostatný štát ale je súčasťou francúzskej kolónie Nová Kaledónia. Nová Kaledónia, krajina kde sú jedny z najvýnosnejších baní na NIKEL, je však ďaleko od ideálu tropickej krásy.

Ostrov borovíc má skutočne mnoho očarujúcich pínií. Tie spolu s palmami, mangovníkmi, chlebovníkmi či banyánmi vytvárajú pôsobivú kulisu pre miestne snehobiele pláže,- či už pri otvorenom mori alebo v lagúne. – LAGÚNA, to je to miesto, ktoré dodáva ostrovu borovíc božskú nádheru.

Ľahli sme si pod akýsi strom, využijúc jeho tieň a výhodnú pozorovaciu polohu. Chvíľu sme len tak ležali, dýchali živicou prevoňaný tropický vzduch. Pred nami v lagúne lovili ryby morské vtáky. Ryby rôznych veľkostí a farieb sa hmýrili neďaleko nás v čistej vode, tesne pod jej hladinou. Lovecké výkriky vtákov a špľachot jemných vlniek podfarbovali ako rajská hudba pocit sviežosti tohto tropického raja.

Kraje lagúny vrúbili ostré vápencovo-korálové pobrežné skaly. Také miniútesy. Voda a slnko ich vytesali do bizarných formácií. Pri troche zoomorfnej fantázie sa podobali na rôzne zvieratá. Iné mali zase takmer rastlinné tvary. Smerom od lagúny boli skalné bralá plné otvorov, okien a jaskýň. Vymodelovali ich do vnímavého materiálu vápenca vlny občasného príboja.

Polihovanie sa nám po čase zunovalo. Vstali sme a vnorili sa do chladivej lagúny. Vtáčí lovci to privítali s hlasnou nevôľou. Onedlho si však na našu nemotornú prítomnosť zvykli. Pochopili, že naše ťarbavé pohyby nepredstavujú pre ich loveckú aktivitu žiadnu konkurenciu. Vzdialili sme sa od miest, kde lovili a plávali sme viac pri brehoch lagúny. Chvíľu sme váhavo prechádzali okolo jaskyniek. Napokon sme našli odvahu a vplávali sme do útrob jednej z nich. Vstup bol spočiatku dosť nízky. Preto sme sa ponorili a tak sa, dotýkajúc sa sem tam jemného piesku, dostali dnu. Ocitli sme sa v jaskynnej sieni. Jej strop a bočné steny boli gaudíovsky prezdobené floristickými kamennými motívmi. Vlny čliapali o steny a dávali v pravidelných intervaloch do pohybu kraby, kôrovce, ulitníky a všakovakú pobrežnú morskú háveď s krkolomne znejúcimi latinskými názvami.

Voda v jaskyni bola miestami plytká na pár centimetrov. V strope bolo zopár menších „okienok“, kade prenikalo svetlo a menilo plytkú vodu na chvejúce sa zrkadlo. Ľahli sme si na vyvýšenom mieste na chrbát. Voda nám nedosahovala ani len do výšky uší. Oddali sme sa fylogenetickým spomienkam na život našich jaskynných predkov. Zišlo nám na um-čo keď je biblia trochu nepresná a čo keď Boh nevyhnal Adama a Evu z rajskej ovocnej záhrady, ale čo keď ich vyhnal z teplej a vlhkej maternice takejto rajskej jaskyne ? Had-pokušiteľ sa pokojne mohol nachádzať aj tu. Zvodná nahota prvých ľudí by tu , v teplej vode, mohla navodiť dedičný hriech oveľa uveriteľnejšie, ako niekde medzi ovocnými kríkmi kdesi v Palestíne.

Čas odchodu našej lode z Ostrova borovíc na hlavný ostrov Novej Kaledónie sa blížil. Boh povinnosti nás vyhnal z rajskej jaskyne a prinútil venovať sa praktickým veciam života, nie táravému rúhaniu. Opúšťali sme Ile des Pins a naivne snovali pavučinky plánov na skorý návrat na tento úžasný ostrov. No aj keď sme sa neskôr okolo ostrova párkrát plavili, nikdy sa nám už nepodarilo sa naň znovu dostať. A dobre, že tak. Dezilúzia z návratu tak nedostala šancu zničiť v našej duši tento krásny obraz raja.

Nová Kaledónia je oficiálne francúzska zámorská správna korporácia sui generis. Je veľká takmer ako polovica SR. Žije tu však sotva štvrť milióna ľudí. Najväčšiu časť z nich – 40%, tvoria ľudia európskeho pôvodu /Francúzi a i./. Asi 30% sú melanézski Kanakovia a zvyšných 30% sú privandrovalci z rôznych častí Oceánie, ktorí sem prišli za prácou pri ťažbe, úprave a transporte niklu. Kanakovia a migranti z Oceánie sa tu majú pod francúzskou nadvládou po materiálnej stránke relatívne dobre. V porovnaní s Melanézanmi napr. na Šalamúnových ostrovoch dokonca veľmi dobre. V provnaní s bielymi francúzskymi Kaledónčanmi sa však cítia ako občania druhej kategórie. Preto už raz vyvolali ozbrojenú revoltu a dvakrát neúspešné referendum o úplnej nezávislosti. Za všetkými týmito akciami pobadá ten, kto sa trocha rozumie geopolitike Oceánie, dlhú ruku USA. Američanom by sa hodila aj v tejto časti Pacifiku pseudonezávislá povoľná krajina. Potešili by ich voľnejšie pozície pri exploatácii niklu a výhodná poloha Novej Kaledónie pre ich US Navy a US Air Forces.

Pre Kaledónčanov by nezávislosť neznamenala nezávislosť ale iba presun z područia francúzskeho pána do područia pána z Washingtonu. Kanatská domorodá elita by vypšikala francúzsku elitu, obsadila by jej luxusné bungalovy, obsadila miesta v správnych radách niklových ťažiarskych spoločností a začala tancovať v rytme amerického rock n rollu. Za odmenu by z prúdu obligátnej americkej finančnej pomoci mohla odkláňať bočné dolárové potôčiky do vlastných vreciek.

Zatiaľ je v Noumea /hlavnom meste Novej Kaledónie/ všetko po starom. Normandsky vyzerajúci kostol stojí tam, kde ho Francúzi postavili. V centre mesta fungujú Parížom šmrncnuté módne butiky,. V hlavnom parku robia vylomeniny tlupy domorodých výrastkov a navodzujú tu atmosféru parížskej štvrte pre migrantov. Nad mestom tróni vyhliadka na neďaleký korálový útes. Ďalej od mesta, v tieni mangovníkov, oddychuje starý koloniálny kostolík,-pamätník tragickej zrážky prvých Európanov-kresťanov s pohanskými Kanakmi. Krajina Novej Kaledónie je chvíľami pekná, s fungujúcimi farmami a plantážami, chvíľu zošklivená rozsiahlou industriálnou infraštruktúrou. Tropická čalamáda.

S Novou Kaledóniou Slovensko spája príbeh jednej zvolenskej rodáčky s českým menom – A.Sklenaříkovej. Tá si vzala za manžela Kanaka z Novej Kaledónie, slávneho futbalistu, majstra sveta Ch. Karembeua. Dlhonohá plavovláska a brčkavý melanézsky „čert“. Príbeh sa neodohrával v Hollywoode. Preto aj tak skončil, ako skončil…

Všetko má svoj rub a líc. Aj v Novej Kaledónii. Nájdete tu útulné malé rezorty na pôvabných plážach. Cabanas ale i poschodové chatky tu môžete prenajať za pár eur. Horšie je, že je to všetko z Európy príliš ďaleko. Letenka aj v ekonomickej triede stojí cez Air France násobne viac než dvoj-trojtýždňový pobyt na kaledónskej pláži. Zdá sa, že to tu všetko funguje pre Francúzov na služobných cestách, ktorým letenku preplatí firma. Alebo pre Austrálčanov, ktorým sa zunovali ich vlastné pláže a počas predĺženého víkendu chcú skúsiť niečo iné.

Ak sa aj vám dajako podarí zatúlať sa sem – do Novej Kaledónie, napríklad pri pobyte v Austrálii, neuspokojte sa iba s hlavným kaledónskym ostrovom. Navštívte rajský Ile des Pins. Fakt dobrý.