zemegula

V „PREKLIATEJ“ KRAJINE

Nie, neboli sme na Haiti za štátne peniaze, ani za peniaze nejakej medzinárodnej organizácie či nadácie. Neboli sme tam na žiaden cudzí účet. Nie sme profesor K. A ani sme tam nevyjedali akože kamarátov – nie sme cestovatelia ako B. F. Boli sme tam ako normálni turisti a cestu sme si pekne krásne zaplatili celú zo svojho. Haiti sme navštívili v rámci okružnej plavby po Karibiku na veľkej a teda aj lacnej lodi spoločnosti Royal Carribean.

Nevideli sme celé Haiti, ba ani len jeho hlavné mesto Port au Prince, plné kriminality, bordelu a biedy. Videli sme iba menšiu krajšiu časť krajiny, okolie prístavného mesta Labadee. No skôr, než sme to tam navštívili, trochu sme sa pozreli do bedekrov a na internet a dlhodobejšie sme sledovali i médiá a ich informovanie o Haiti. Samotný pobyt na ostrove bol vlastne už iba verifikáciou a korekciou toho, čo sme o ostrove už vedeli.

Haiti má 27 750 km2 a 12 mil.obyvateľov. Je to teda o niečo väčšia krajina ako polovica Slovenska a na jej ploche sa tiesni viac ako dvojnásobok obyvateľov Slovenska. Haiťanov mimo Haiti je údajne viac ako Haiťanov vo vlasti. Populačný prírastok krajiny je enormný. Čo teda Haiťania evidentne vedia, je množiť sa. -Čo ešte vedia ? Letmý pohľad na históriu ostrova prezrádza, že sú to aj majstri revolúcií, vzbúr, povstaní, pouličných nepokojov, demonštrácií, násilností a nepokojov. Reagujú nimi na všetko, čo sa im v individuálnych životoch alebo vo fungovaní spoločenstva prihodí. Od biedy, cez nespravodlivosť, vykorisťovanie, slabú humanitárnu pomoc, epidémie… po hurikány, povodne, búrky, zemetrasenia. Čokoľvek z tohto sa stane a ženy nemajú čo do hrnca, už sú ich muži v uliciach a ako ich agilné „čierne spermie“ lietajú aj oni po nich od jedného vyrabovaného obchodu ku druhému, mávajú mačetami, mlátia palicami a všetkým, čo v tom pouličnom bordeli zapochytia. Pridávajú sa k nim jačiace ženy a stareny, deti a zúbožené pouličné psiská, Celá táto revolučná masa reve, gúľa beľmami a nivočí ako jedna zlovestná bytosť, ako veľké prehistorické zviera, čo zobudené nepriazňou vyliezlo zo svojej diery na svetlo božie a zasieva okolo seba hrôzu.

Haiti v minulosti stretlo, v súčasnosti stretáva a bezpochyby bude ďalej stretávať toľko nešťastia, ako sa vyskytne vo zvyšku Strednej a Južnej Ameriky a Karibiku dohromady. Ako je to možné ? V čom väzí táto anomália, čo je jej príčinou ? Nazdáme sa, že je to preto, lebo HAITI JE PREKLIATA KRAJINA. Áno, niekým a pre niečo veľmi, veľmi prekliata. V krajine sa odohrali nejaké veľmi zlé veci, Haiťania sa dopustili nejakých ťažkých hriechov a oni a ich potomstvo za to dodnes škaredo pyká.

Haitská populácia je etnicky skôr černošská ako kreolská. Čierna krv -predovšetkým z územia dnešného Beninu je na Haiti v porovnaní s inými ostrovmi veľmi málo zmiešaná s krvou belochov. Benin – bývalé Dahomé, je známe silnou poverčivosťou a čarodejníctvom. Je to krajina, kde sú korene tajomných obradov VOODOO. Dahomskí náčelníci a bojovníci – paradoxne najmä ženské bojové oddiely, boli v celej súdobej Afrike známe svojou krvilačnosťou, ba až beštialitou. Napádali susedné územia, príslušníkov podmanených kmeňov buď predávali belochom do otroctva alebo ich zabíjali alebo aspoň skaličili tak, aby už neboli schopní žiadneho odporu.

Túto bojovnú a surovú tradíciu ale aj jej duchovnú nadstavbu v podobe kultu voodoo si dahomejskí černosi preniesli do svojej novej vlasti-na západnú stranu ostrova Hispaniola. Tu mali pracovať na plantážach francúzskych plantážnikov. Vo svojej povahe mali buričstvo a preto plantážnici mali s nimi od začiatku problémy. Nebolo roka, aby sa na haitských plantážach neodohralo niečo krvavé-zo strany Francúzov i zo strany otrokov. Ke´d vo Francúzsku vypukla Veľká revolúcia, jej iskra zapálila na Haiti taký devastačný požiar, aký inde v Amerike nemá obdobu. Otroci sa zmocnili zbraní a s ich pomocou premohli málopočetnú a revolúciou dezorientovanú francúzsku armádu a francúzskych plantážnikov. Začalo peklo, bezprecedentné vraždenie všetkých, čo boli bieli alebo čo zostali svojim bielym pánom verní a chceli ich brániť. Povstalci zabíjali nielen mužov, ale aj ženy a deti, bez rozdielu veku. Ženy najprv skupinovo znásilnili a potom ich spolu s ich deťmi za živa upaľovali. Malé francúzske deti údajne používali ako pochodne. Svietili si ich do kolov zabodnutými horiacimi telami, aby lepšie videli pri nočných hodokvasoch. Odhadovaný počet obetí holokaustu belochov na Haiti sa odhaduje na 30-50 tisíc.

Priebeh haitskej revolúcie prirodzene nebol takýto jednoznačný. Francúzske vojenské lode párkrát uskutočnili odvetné útoky a opätovne sa zmocnili niektorých oblastí. No povstanie pokračovalo na iných miestach a nikdy sa už nepodarilo ho úplne potlačiť. Výsledkom bola rezignácia Francúzska na koloniálnu nadvládu nad Haiti. Francúzi si spočítali, že im náklady na bojové výpravy do tejto nie príliš výnosnej kolónie nestoja za to. V tom čase malo Francúzsko veľa pokojných a prosperujúcich kolónií a tak Haiti ponechalo svojmu osudu. /Samozrejme nie úplne- Francúzsko sa ešte dlho nepriamo -cez aktivitu svojich ľudí vo vládnucich haitských štruktúrach, pokúšalo na Haiti miešať karty/. A tak sa stalo, že sa Haiti ako prvá krajina Karibiku, Strednej a Latinskej Ameriky stala nezávislým štátom. Neporiadky a nepokoje -tentokrát už medzi skupina víťazných černošských povstalcov pokračovali,-a zjednodušene možno uzavrieť, že trvajú doposiaľ. Aký-taký „poriadok“ bol na Haiti iba počas 30-ročnej okupácie vojskami USA /v rámci tvorby tzv.banánových republík, v čase od otvorenia Panamského prieplavu do pol. 30-tich rokov 20.storočia/ a počas tiež zhruba 30-ročnej diktatúry rodiny Duvalierovcov /Papa Doc, Baby Doc/, ktorí Haiti najprv zbavili amerického panstva, aby následne nastolili svoju vlastnú -typicky haitskú beštiálnu hrôzovládu. Z prekliatej krajiny po Francúzoch zutekali aj americkí kolonizátori. USA na Haiti zlikvidovali aj všetky svoje vojenské zariadenia a základne, a to je teda vec, aká sa inde takmer nevidí. Haiti sa odvtedy ďalej škvarí už iba vo svojej vlastnej krvavej šťave. A nepomohli ani kresťanskí misionári o.i. aj salezián A.Figura zo Slovenska, ba ani zahraniční špecialisti na sociálnu prácu, o.i. aj zo Slovenska. – Čo sú to za odvážnych ľudí, čo sa neboja odísť a pracovať v tejto pekelnej zemi ? Náš zdroj, pôvodom z Haiti nám prezradil, že nejde iba o odvahu a to, že sa z Haiti vracajú živí a zdraví, je o výpalnom, ktoré cirkvi a charitatívne organizácie platia haitským gangom v podobe akýchsi paušálov. Platia za bezpečnosť misionárov a sociálnych pracovníkov, ale aj za kvalitné privátne ochranky. „Peniaze alebo život“ na Haiti nie je výkrik do tmy ale každodenná realita.

Haiťania sú „prekliaty národ“, no bolo by chybou myslieť si, že sú to tam samí sadisti, degeneranti a kriminálnici. Naopak, medzi Haiťanmi je obrovské množstvo nadaných a šikovných ľudí. Prejavili sa ako úspešní umelci, športovci, obchodníci, politici, dokonca vedci. Najmä tí, ktorým sa podarilo emigrovať do USA alebo Európy a využili tu priaznivé podmienky na rozvoj svojich talentov.

Haiťania, napríklad haitskí hudobníci a výtvarníci sú neuveriteľne šikovní. Hovoríme to na základe vlastných skúseností. Počas pobytu na Haiti sme v oblasti Labadee navštívili tzv. umeleckú dedinu. Páni, to čo sme tam pod palmami, v primitívnych podmienkach polodžungle videli, nám miestami vyrážalo dych. Výtvarné produkcie sa vyznačovali skvelým zmyslom pre mieru v kombinácii tlmených a jasných pastelových farieb a vyspelou kompozíciou. Námetovo nešlo iba o insitnú figurálnu tvorbu, ale aj o pokusy o abstraktné či dokonca konceptuálne umenie. Jedna mladá domorodá umelkyňa, ktorá tam v umeleckej dedine tvorila, by sa po krátkej orientácii bezpochyby uplatnila ako úspešná výtvarníčka, ak by sa ocitla v kultivovanejšom prostredí Európy či USA. Ona však žila /žije ?/ na Haiti a riešila úplne iné veci ako umelecké problémy. Boli sme svedkami, ako za ńou do „ateliéru“ prišiel jej muž a zmlátil ju, lebo od rána nič nepredala a nemohla mu dať žiadne peniaze.

Umelecká dedina pri Labadee mala svoje jedinečné špecifiká. Boli v nej ateliéry a dielne umelcov, no boli tam aj chlievy pre prasatá, kuríny pre hydinu a malé banánovníkové a maniokové plantáže. Umelci mali pri dedine malý prístav a tam zopár rybárskych lodí, s ktorými skoro ráno vychádzali na lov. Tvoriť začínali až potom, čo si na mori, na poli alebo v sade zabezpečili niečo na prežitie.

Vidieť takýto svet biedy a umenia, to nám dosť rozviazalo peňaženku. Vracali sme sa na loď poriadne obťažkaní rôznymi v dedine kúpenými artefaktami. Cestou sme prechádzali popri solventných amerických turistoch, čo sa s haitskými umelcami do krvi jednali o každý cent…

Záujem o život Haiťanov prejavilo z azda 3000 turistov sotva 30. Ostatní sa po vylodení na breh ponáhľali do ohradenej lokality, v ktorej americká lodná spoločnosť prevádzkovala vlastný uzavretý plážový rezort. Bolo v ňom všetko, čo americké turistické hrdlo ráči. Reštaurácie, bary, herne, kasína, hamburgerárne, pizérie, predajne vyprážaných kureniec, hranolčekov, stejkárne, grillárne, jedálne s buritos, tacos apod. , kaviarne, pivárne, vinárne, cukrárne, ale aj pódiá, kde vystupovali hudobníci všakovakých žánrov, kino, nespočetné množstvo stánkov a obchodíkov so suvenírmi, tobogány, požičovne kajakov, katamaranov, surfov, šnorchelov, potápačskej výstroje a iných vecí na vodné športy, imitácie podmorských jaskýň, lanovky na kopec s výhľadnou, bazény, množstvo privátnych „cabanas“, pláže so žltým, sivým i ružovým pieskom a tisíckami slnečníkov a ležadiel, parčíky s fontánami, húpacími sieťami, detskými húpačkami a pod. – Toto je svet dovoleniek americkej strednej a nižšej strednej vrstvy. Vonia po budweiseri, hranolkách a hamburgeroch.

V ponuke výletov po ostrove bola aj návšteva obradu voodoo a kohútích zápasov. Záujem o ne bol medzi turistami značný. My sme dali prednosť trekingu popri pobreží a šnorcheľovaniu pri menších skalných útesoch.

Príroda je miestami čarovná aj v tejto skrz na skrz „prekliatej krajine“.

/Autorom foto je autor textu/.