Ghana / Po Afrike 6./

MANHATTAN V TRÓPOCH

Ghana bola u nás za čias socializmu veľmi populárna a „naše“ Česko-Slovensko bolo zase veľmi populárne medzi Ghancami, najmä s tými, čo hľadali možnosti vysokoškolského štúdia v zahraničí. Napomáhala tomu pro-socialistická orientácia Ghany a pomoc, akú od socialistických štátov dostávalo bývalé „Zlaté pobrežie“ /Gold Coast/ v časoch boja za nezávislosť. Ghana mala v časoch britskej koloniálnej nadvlády najvyššiu životnú úroveň v celej čiernej Afrike. Briti tu investovali, aby mohli využívať bohaté poľnohospodárske /kakao/ a surovinové zdroje /zlato, diamanty…/. Vďaka líderským vlastnostiam zakladateľa Ghany a neskôr /1957/ jej prvého prezidenta dr.Kwame Nkrumaha sa Ghana stala prvou nezávislou krajinou v čiernej, subsaharskej Afrike. Nkrumah bol jedným z hrdinov a otcov-zakladateľov slobodnej Afriky a priekopníkom panafrikanizmu.

Mnoho bývalých študentov z Ghany zostalo u nás aj po ukončení štúdia a naopak, viacero našich Sloveniek nasledovalo do Ghany svojich čerstvo vyštudovaných manželov. Kontakty oboch krajín boli živé, až kým sa Ghana vojenským prevratom v polovici 60-tych rokoch a po rozpade socialistického spoločenstva nestala politicky „volatilná“ a po prevrate kpt. Rowlinga aj hospodársky problémová. Po odchode Rowlinga sa ekonomika tradične orientovaná na kakaové bôby, drevo, palmový olej, kokos, kávu, ale aj ťažbu diamantov, zlata, mangánu a bauxitu pozviechala. Svedčí o tom premena hlavného mesta Akkry na moderné mesto s množstvom mrakodrapov. Dnes v Ghane Slovensko temer nepoznajú a silnú orientáciu na ZSSR nahradili vlažné vzťahy ako s Ruskom, tak USA a posilňujú sa väzby na Čínu.

Ghana je na africké pomery skôr menšia krajina. Má 239 567 km2 a 32 miliónov obyvateľov. Animisti /najmä voodoo/ tvoria 38%, kresťania /prevažne protestanti/ 43%, moslimovia 11%. Krajina má solídnu vzdelanostnú štruktúru a na africké pomery nadpriemernú dopravnú a energetickú infraštruktúru. Hlavným mestom a dôležitým dopravným /leteckým, lodným/ uzlom je Akkra /cca 2 mil.obyvateľov/.

My sme do Ghany /Akkry/ prišli loďou. Naši slovenskí priatelia prileteli z Nemecka a rozšírili slovenskú enklávu na lodi Maxim Gorkij na 8 osôb. /Keby prišli ďalší traja, možno by sme sa pokúsili zmocniť sa celej lode-veď by nás už bolo ako jánošíkovcov v zbojníckej družine…/.

Potulky po Ghane sme začali tradične, v jej metropole Akkre. Ako sme už spomenuli, dnes je to moderné, na africké pomery nadštandardne vybavené mesto. Centrum zdobia mrakodrapy, budovy zo skla a betónu. Ulice sa šírkou podobajú na bulváry a majú aj chodníky a sem-tam uličnú kanalizáciu ! Výpadovky z mesta sú riešené nadúrovňovými križovatkami a kruhovými križovatkami. V meste nájdete supermarkety a hypermarkety takmer ako v Európe. Sú tu i nákupno-zábavné centrá s multiplexami.

Zaujímavé na Ghane a Akkre je to, že popri štvrtia úzkej vládnej smotánky a administratívno-podnikateľských centier sú v širšom centre mesta aj úhľadné štvrte činžiakov a viliek pre stredné resp. vyššie stredné vrstvy. Slumy, príznačné pre iné africké metropoly sú akési menej slumovité a je ich na rozlohu Akkry relatívne málo.

Miestny sprievodca nás povodil popri všetkých významnejších vládnych budovách a potom nám dal rozchod v Parku dr.K.Nkrumaha. Centrálnu pozíciu tu zaujíma jeho pozlátená socha /ako inak v krajine zvanej GOLD Coast…/. V pozadí za sochou je pomník víťazného ľudu, ktorý si vydobil túženú samostatnosť. Zeleň v parku a údržba chodníkov nie je bohviečo. To zeleň pred reprezentatívnym hotelom Moevenpick je iný level. Zdiaľky, resp. po odmyslení si paliem by ste sa nazdali, že ste v Európe. Aj vnútri to bolo na úrovni. Vyskúšali sme to, lebo sme tu mali obed, – akýsi mix africkej a britskej pohostinnosti.

Na uliciach Akkry /tak ako v ostatných krajinách čiernej Afriky nás zaujalo množstvo albínov. Ich výskyt okolo rovníka vraj v Afrike rastie. Pohľad na nich je zaujímavý, -pokiaľ si človek nespomenie, že ich osud bol tu v tropickej Afrike v minulosti veľmi krutý. Albíni boli šamanmi obviňovaní zo všetkých možných prírodných katastrof, rodinných nešťastí či vojnových neúspechov a neraz na to doplácali pogromami a svojimi životmi. Teraz je to o niečo lepšie, no zďaleka nie ideálne.

Prieskum Ghany pokračoval jazdou na vidiek, do prírodnej rezervácie a krátku ghanskú anabázu sme ukončili pri vodnej nádrži a vodnej elektrárni na rieke Volta. Dobrá asfaltka nás viedla pomaly stúpajúcou krajinou popri nie príliš africky vyzerajúcich dedinkách, popri poliach a plantážach do savanovitej krajiny s osamelými návršiami, tvorenými obrovskými balvanmi, obrastenými bušom. Zastali sme na parkovisku pred staršími prízemnými domami. Bola tu brána a na nej nápis „SHAI HILLS NATIONAL PARK“. Vystúpili sme z auta a začali prezerať fotky a informácie, ktoré tu boli prezentované na posteroch. Onedlho nás privítal miestny sprievodca- „ranger“, a začali sme pešiu prechádzku po parku.

Už fakt, že sme ďalej nešli na tradičných safari-autách ale peši, nebol dobrým znamením. Znamenal, že v parku boli poslednými levmi a ostatnými veľkými predátormi resp. členmi „veľkej päťky“ tie úbožiatka, čo boli odfotené na posteroch pri vstupe do NP. Ako sme tak v horúčave pod náporom lúčov tropického slnka kráčali ďalej, naša predtucha, že v tomto NP dávnejšie „zdochol pes“ sa stále viac a viac napĺňala. Došli sme pod veľké žulové bralá a ranger nám prstom ukazoval smerom ku skalám a herecky modulovaným vzrušeným hlasom nám oznamoval, že tam hore, na skale sedí na zadku a pozoruje nás dominantný alfa-samec OPIČIAK. Fíha. Ušli sme si oči viočiť, ale okrem podozrivých hnedých objektov, ktoré mohli byť práve tak kameňmi ako opicami, sme toho veľa nevideli. Vyladili sme teleobjektív na maximum a odfotili si „bralo s opičiakom“. Posúďte sami, či tam niekde je alebo nie.

Ešte sme potom šliapali do vrchu asi dva kilometre a potom to vzdali. Summa summarum v NP Shai Hills sme /možno/ videli opicu resp. opice, zopár supov, počuli zopár spevavcov a na kameňoch pri ceste aj dve-tri jašteričky. Ranger na spiatočnej ceste vyjadril ľútosť, že nemáme viac času, lebo NP je rozsiahly a najviac zvierat je vraj asi šesť-sedem hodín pešej chôdze od miesta, kde sme boli. No teda dovi…dopo…

K autu sme prišli riadne znivočení. Ani nie tak dĺžkou prechádzky ako tropickým slnkom, ktoré nás počas nej morilo. Pri domcoch, kde bývali rangeri s rodinami, na nás zvedavo pozerali ženy a ich deťúrence. Bieli turisti tu asi neboli častý zjav.

Exkurzia na ghanský vidiek pokračovala do pohoria Kloyo, ku rieke VOLTA a vodnej elektrárni a priehrade AKOSOMBO, ktorá na nej ešte od čias K.Nkrumaha stojí. Zase sme si dali asi hodinovú pešiu prechádzku popri priehradnom jazere ku priehradnému múru a potom hodinovú túru naspäť. Cestou sme videli zopár člnov, na ktorých pomocou sietí rybári skúšali svoje lovecké šťastie. A videli sme aj ich vtáčích konkurentov. Zdalo sa nám, že priehrada a jej okolie boli viac zazverené ako NP Shai Hills.

Poslednou zastávkou na potulkách po Ghane bolo turistické mestečko Adomi, s rovnomenným mostom ADOMI na rieke Volta. Pred vstupom do areálu s hotelom, bazénmi a fontánami bolo menšie trhovisko. Kto vie, ako trhovníčkam išli obchody, lebo okrem domácich návštevníkov a nás v areáli nebol nikto.

Ďalej vo vnútrozemí sme bohužiaľ neboli. Od našich slovenských priateľov, čo tam boli sme sa ale dozvedeli, že v horách je možné vidieť zaujímavé miesta, kde sa ťaží zlato a diamanty. V niektorých baniach sa používa tradičná forma ťažby /kutacie jamy/, inde moderné ťažobné zariadenia. Ťažiari boli vraj z návštevy belochov takí prekvapení, že nestihli protestovať, keď si to tam slovenskí turisti dôkladne pofotili. Dokonca im radi porozprávali zaujímavé veci o svojej často dosť rizikovej práci.

Ghana sa stupňom industrializácie, urbanizácie a štýlu života dosť odlišuje od okolitých afrických krajín. Treba ju navštíviť, aby Európan videl, ako vie aj Afrika napredovať, keď má na svoj rozvoj surovinové a kvalitne vzdelané ľudské zdroje.

Ghana nie je žiadne eldorádo pre milovníkov divej prírody. Skôr je to eldorádo pre odvážnych podnikateľov, obľubujúcich rizikovejšie podnikanie. O vzrušenie neprídete. Na úlovky i na predátorov je africký biznis dosť bohatý.

/Autorom foto je autor textu/.

Trump sa z obchodníka mení na podvodníka

15.10.2025

Doslova pred očami sa Trump mení na primitívneho hazardéra, podvodníka, blafujúceho klamára, hrajúceho s falošnými kartami. Dôkaz ? Nech sa páči. Trump na stretnutí so svojim nohsledom, argentínskym prezidentom Javierom Mileyom oznámil, že sa združenie BRICS rozpadá, lebo jeho členovia sa zľakli ničivých amerických ciel a prosia Washington o zľutovanie. – [...]

Monika Todová nechce,aby o nej Fico tvrdil, že sa má dobre !

13.10.2025

Monika Todová včera zo svojho útulku v Denníku N vypustila hlášku, podľa ktorej dal Fico príkaz, aby sme do sveta šírili ako sa tu na Slovensku máme dobre. Monika Todová ostro protestuje. Ona sa vo svojom miliónovom apartmáne pod Slavínom dobre nemá. Asi jej chýba, že pri dome nemá palmový háj, jazero s plážou a lyžiarsky vlek. Monika Todová nesúhlasí, že sa na [...]

Pohľadnica z rozváteného, krachujúceho Slovenska

12.10.2025

Šimečka neustále /naposledy včera v debate s Kaliňákom/ tvrdí, v akej strašnej situácii je SR, ako krachuje, ako ho vláda rozvracia, ako tu ľudia div že neumierajú od hladu na ulici, a ako tu „čo mladé, to zuteká“… Chodím po Slovensku, po tej zúbeženej a krachujúcej krajine a hľadám stopy rozvratu. Áno, nachádzam plno nedostatkov, vyrúbané lesy, [...]

Pablo Picasso

Cestou na výstavu v Španielsku zmizol Picassov obraz

16.10.2025 16:47

Zlodeji sa na Picassove diela vzhľadom na ich vysokú hodnotu zameriavajú často.

Polícia v Českej republike

Po streľbe v Česku hlásia dve obete, jedna osoba je vážne zranená

16.10.2025 16:07, aktualizované: 16:55

Podozrivého zadržali.

Nováky, MSM, munícia

Ukrajina už vyrába veľkorážnu muníciu, získala licenciu a know-how od zbrojárov z Czechoslovak Group

16.10.2025 15:54

Na Ukrajine sa začala výroba veľkorážovej munície v spolupráci s českým holdingom Czechoslovak Group (CSG).