zemegula

MANHATTAN V TRÓPOCH

Ghana bola u nás za čias socializmu veľmi populárna a „naše“ Česko-Slovensko bolo zase veľmi populárne medzi Ghancami, najmä s tými, čo hľadali možnosti vysokoškolského štúdia v zahraničí. Napomáhala tomu pro-socialistická orientácia Ghany a pomoc, akú od socialistických štátov dostávalo bývalé „Zlaté pobrežie“ /Gold Coast/ v časoch boja za nezávislosť. Ghana mala v časoch britskej koloniálnej nadvlády najvyššiu životnú úroveň v celej čiernej Afrike. Briti tu investovali, aby mohli využívať bohaté poľnohospodárske /kakao/ a surovinové zdroje /zlato, diamanty…/. Vďaka líderským vlastnostiam zakladateľa Ghany a neskôr /1957/ jej prvého prezidenta dr.Kwame Nkrumaha sa Ghana stala prvou nezávislou krajinou v čiernej, subsaharskej Afrike. Nkrumah bol jedným z hrdinov a otcov-zakladateľov slobodnej Afriky a priekopníkom panafrikanizmu.

Mnoho bývalých študentov z Ghany zostalo u nás aj po ukončení štúdia a naopak, viacero našich Sloveniek nasledovalo do Ghany svojich čerstvo vyštudovaných manželov. Kontakty oboch krajín boli živé, až kým sa Ghana vojenským prevratom v polovici 60-tych rokoch a po rozpade socialistického spoločenstva nestala politicky „volatilná“ a po prevrate kpt. Rowlinga aj hospodársky problémová. Po odchode Rowlinga sa ekonomika tradične orientovaná na kakaové bôby, drevo, palmový olej, kokos, kávu, ale aj ťažbu diamantov, zlata, mangánu a bauxitu pozviechala. Svedčí o tom premena hlavného mesta Akkry na moderné mesto s množstvom mrakodrapov. Dnes v Ghane Slovensko temer nepoznajú a silnú orientáciu na ZSSR nahradili vlažné vzťahy ako s Ruskom, tak USA a posilňujú sa väzby na Čínu.

Ghana je na africké pomery skôr menšia krajina. Má 239 567 km2 a 32 miliónov obyvateľov. Animisti /najmä voodoo/ tvoria 38%, kresťania /prevažne protestanti/ 43%, moslimovia 11%. Krajina má solídnu vzdelanostnú štruktúru a na africké pomery nadpriemernú dopravnú a energetickú infraštruktúru. Hlavným mestom a dôležitým dopravným /leteckým, lodným/ uzlom je Akkra /cca 2 mil.obyvateľov/.

My sme do Ghany /Akkry/ prišli loďou. Naši slovenskí priatelia prileteli z Nemecka a rozšírili slovenskú enklávu na lodi Maxim Gorkij na 8 osôb. /Keby prišli ďalší traja, možno by sme sa pokúsili zmocniť sa celej lode-veď by nás už bolo ako jánošíkovcov v zbojníckej družine…/.

Potulky po Ghane sme začali tradične, v jej metropole Akkre. Ako sme už spomenuli, dnes je to moderné, na africké pomery nadštandardne vybavené mesto. Centrum zdobia mrakodrapy, budovy zo skla a betónu. Ulice sa šírkou podobajú na bulváry a majú aj chodníky a sem-tam uličnú kanalizáciu ! Výpadovky z mesta sú riešené nadúrovňovými križovatkami a kruhovými križovatkami. V meste nájdete supermarkety a hypermarkety takmer ako v Európe. Sú tu i nákupno-zábavné centrá s multiplexami.

Zaujímavé na Ghane a Akkre je to, že popri štvrtia úzkej vládnej smotánky a administratívno-podnikateľských centier sú v širšom centre mesta aj úhľadné štvrte činžiakov a viliek pre stredné resp. vyššie stredné vrstvy. Slumy, príznačné pre iné africké metropoly sú akési menej slumovité a je ich na rozlohu Akkry relatívne málo.

Miestny sprievodca nás povodil popri všetkých významnejších vládnych budovách a potom nám dal rozchod v Parku dr.K.Nkrumaha. Centrálnu pozíciu tu zaujíma jeho pozlátená socha /ako inak v krajine zvanej GOLD Coast…/. V pozadí za sochou je pomník víťazného ľudu, ktorý si vydobil túženú samostatnosť. Zeleň v parku a údržba chodníkov nie je bohviečo. To zeleň pred reprezentatívnym hotelom Moevenpick je iný level. Zdiaľky, resp. po odmyslení si paliem by ste sa nazdali, že ste v Európe. Aj vnútri to bolo na úrovni. Vyskúšali sme to, lebo sme tu mali obed, – akýsi mix africkej a britskej pohostinnosti.

Na uliciach Akkry /tak ako v ostatných krajinách čiernej Afriky nás zaujalo množstvo albínov. Ich výskyt okolo rovníka vraj v Afrike rastie. Pohľad na nich je zaujímavý, -pokiaľ si človek nespomenie, že ich osud bol tu v tropickej Afrike v minulosti veľmi krutý. Albíni boli šamanmi obviňovaní zo všetkých možných prírodných katastrof, rodinných nešťastí či vojnových neúspechov a neraz na to doplácali pogromami a svojimi životmi. Teraz je to o niečo lepšie, no zďaleka nie ideálne.

Prieskum Ghany pokračoval jazdou na vidiek, do prírodnej rezervácie a krátku ghanskú anabázu sme ukončili pri vodnej nádrži a vodnej elektrárni na rieke Volta. Dobrá asfaltka nás viedla pomaly stúpajúcou krajinou popri nie príliš africky vyzerajúcich dedinkách, popri poliach a plantážach do savanovitej krajiny s osamelými návršiami, tvorenými obrovskými balvanmi, obrastenými bušom. Zastali sme na parkovisku pred staršími prízemnými domami. Bola tu brána a na nej nápis „SHAI HILLS NATIONAL PARK“. Vystúpili sme z auta a začali prezerať fotky a informácie, ktoré tu boli prezentované na posteroch. Onedlho nás privítal miestny sprievodca- „ranger“, a začali sme pešiu prechádzku po parku.

Už fakt, že sme ďalej nešli na tradičných safari-autách ale peši, nebol dobrým znamením. Znamenal, že v parku boli poslednými levmi a ostatnými veľkými predátormi resp. členmi „veľkej päťky“ tie úbožiatka, čo boli odfotené na posteroch pri vstupe do NP. Ako sme tak v horúčave pod náporom lúčov tropického slnka kráčali ďalej, naša predtucha, že v tomto NP dávnejšie „zdochol pes“ sa stále viac a viac napĺňala. Došli sme pod veľké žulové bralá a ranger nám prstom ukazoval smerom ku skalám a herecky modulovaným vzrušeným hlasom nám oznamoval, že tam hore, na skale sedí na zadku a pozoruje nás dominantný alfa-samec OPIČIAK. Fíha. Ušli sme si oči viočiť, ale okrem podozrivých hnedých objektov, ktoré mohli byť práve tak kameňmi ako opicami, sme toho veľa nevideli. Vyladili sme teleobjektív na maximum a odfotili si „bralo s opičiakom“. Posúďte sami, či tam niekde je alebo nie.

Ešte sme potom šliapali do vrchu asi dva kilometre a potom to vzdali. Summa summarum v NP Shai Hills sme /možno/ videli opicu resp. opice, zopár supov, počuli zopár spevavcov a na kameňoch pri ceste aj dve-tri jašteričky. Ranger na spiatočnej ceste vyjadril ľútosť, že nemáme viac času, lebo NP je rozsiahly a najviac zvierat je vraj asi šesť-sedem hodín pešej chôdze od miesta, kde sme boli. No teda dovi…dopo…

K autu sme prišli riadne znivočení. Ani nie tak dĺžkou prechádzky ako tropickým slnkom, ktoré nás počas nej morilo. Pri domcoch, kde bývali rangeri s rodinami, na nás zvedavo pozerali ženy a ich deťúrence. Bieli turisti tu asi neboli častý zjav.

Exkurzia na ghanský vidiek pokračovala do pohoria Kloyo, ku rieke VOLTA a vodnej elektrárni a priehrade AKOSOMBO, ktorá na nej ešte od čias K.Nkrumaha stojí. Zase sme si dali asi hodinovú pešiu prechádzku popri priehradnom jazere ku priehradnému múru a potom hodinovú túru naspäť. Cestou sme videli zopár člnov, na ktorých pomocou sietí rybári skúšali svoje lovecké šťastie. A videli sme aj ich vtáčích konkurentov. Zdalo sa nám, že priehrada a jej okolie boli viac zazverené ako NP Shai Hills.

Poslednou zastávkou na potulkách po Ghane bolo turistické mestečko Adomi, s rovnomenným mostom ADOMI na rieke Volta. Pred vstupom do areálu s hotelom, bazénmi a fontánami bolo menšie trhovisko. Kto vie, ako trhovníčkam išli obchody, lebo okrem domácich návštevníkov a nás v areáli nebol nikto.

Ďalej vo vnútrozemí sme bohužiaľ neboli. Od našich slovenských priateľov, čo tam boli sme sa ale dozvedeli, že v horách je možné vidieť zaujímavé miesta, kde sa ťaží zlato a diamanty. V niektorých baniach sa používa tradičná forma ťažby /kutacie jamy/, inde moderné ťažobné zariadenia. Ťažiari boli vraj z návštevy belochov takí prekvapení, že nestihli protestovať, keď si to tam slovenskí turisti dôkladne pofotili. Dokonca im radi porozprávali zaujímavé veci o svojej často dosť rizikovej práci.

Ghana sa stupňom industrializácie, urbanizácie a štýlu života dosť odlišuje od okolitých afrických krajín. Treba ju navštíviť, aby Európan videl, ako vie aj Afrika napredovať, keď má na svoj rozvoj surovinové a kvalitne vzdelané ľudské zdroje.

Ghana nie je žiadne eldorádo pre milovníkov divej prírody. Skôr je to eldorádo pre odvážnych podnikateľov, obľubujúcich rizikovejšie podnikanie. O vzrušenie neprídete. Na úlovky i na predátorov je africký biznis dosť bohatý.

/Autorom foto je autor textu/.