zemegula

Zajtra bude 77. výročie oslobodenia hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy od nemeckej okupácie. V rámci 2.ukrajinského frontu sa na oslobodzovacej operácii zúčastnili rozličné jednotky sovietskej Červenej armády, vrátane rumunských jednotiek, ktoré po ofenzíve ČA na Rumunské kráľovstvo rýchlo prebehli od Hitlera na stranu ZSSR. Na hornatom, vojensko-operačne náročnom teréne Slovenska krvou zmývali svoju vinu za 4-ročnú účasť na agresii proti ZSSR.

V zostave 2. ukrajinského frontu Červenej armády boli všelijaké jednotky. Boli tam aj gardové jednotky. Bol to výkvet osloboditeľskej armády Sovietov. Tieto jednotky symbolicky nadväzovali na osloboditeľskú misiu ruských vojsk, bojujúcich za slobodu Novoruska a za slobodu balkánskych národov proti Turkom. Hrdinov tejto osloboditeľskej misie prikázala imperátorka Katarína Veľká vyznamenávať rádom Svätého Juraja, patróna Ruska. Rád svätého Juraja – Georgija sa pripínal na uniformu pomocou stužky s oranžovo-čiernymi pásikmi. Tejto stužke sa hovorí „georgijevská“. Bola súčasťou najvyššieho ruského vojenského vyznamenania až do času, keď ruský boľševik židovského pôvodu Leon Bronštejn alias Lev Trockij toto málo internacionalistické vyznamenanie nezakázal. Asi po štvrť storočí ho však obnovil generalissimus J. V. Stalin. Nariadil, aby vyznamenaním s georgijevskou stužkou boli vyznamenávané gardové jednotky, podieľajúce sa na oslobodzovacích misiách.

V roku 2005 sa v Rusku stužka -už bez vyznamenania, začala používať nielen v armáde, ale aj vo verejnom živote. Stala sa symbolom oslobodenia. Začali ju nosiť účastníci manifestácií- čoraz viac aj bežní občania, civili, – na oslavu Dňa víťazstva vo Veľkej vlasteneckej vojne. Inšpiráciou pre širšie využitie stužky sú obdobné symboly používané na Západe – napr. červené a modré maky, francúzske trikolóry, červené kokardy a pod. Georgievská stužka sa postupne rozšírila aj do zahraničia. Podobne ako tzv. nesmrteľné pluky potomkov vojakov z čias Veľkej vlasteneckej vojny. Zvykli si ju na 8. resp. 9.mája pripínať aj Rusi žijúci v zahraničí resp. sympatizanti so sovietskou resp. ruskou oslobodzovateľskou misiou v r.1945. A tak si ju na 9.mája pripínajú nielen v drvivej väčšine krajín bývalého ZSSR, ale aj ľudia v Izraeli, Srbsku, Čiernej Hore, Bulharsku, Bosne, Slovinsku, Taliansku, Francúzsku, Nemecku, Rakúsku, Česku, ba dokonca aj príslušníci ruských komunít v Argentíne, Kanade, USA, Austrálii a pod.

S rastom revanšistických neonacistických nálad v niektorých krajinách Európy sa asi pred 8-10 rokmi začali prejavovať aj opačné postoje k tejto osloboditeľskej stužke. V Litve, Lotyšsku a Estónsku začali povesť stužky očierňovať a jej nositeľov /často príslušníkov diskriminovanej ruskej menšiny/ šikanovať, či dokonca trestne stíhať. Po kijevskom majdane sa podobný jav objavil aj na Ukrajine. Možno sa s ním stretnúť aj v Poľsku a vo Fínsku. Je príznačné, že v krajinách, kde sa začala o dušu prepisovať história 2.sv.vojny a kde sa príslušníci litovských, lotyšských, estónskych a ukrajinských jednotiek SS a fínskych pro-hitlerovských jednotiek oslavujú neofašistickými fakľovými sprievodmi, georgijevské stužky-symbol oslobodenia od fašizmu – z duše nenávidia.

Asi pred mesiacom sa i na Slovensku našiel snaživý hlupák, ktorý uvidel georgijevskú stužku v nejakom aute a rýchlo zalarmoval políciu a médiá, aby majiteľa stužky -iste putinovského vojnového štváča- zatkla a uväznila. Georgijevské stužky zvykli mať aj účastníci osláv oslobodenia 4.apríla a 8.-9. mája aj v Bratislave. Som zvedavý, koľko nevzdelaných rusofóbnych hlupákov sa v Bratislave nájde, aby udali tých, čo budú mať takéto stužky symbolicky pripäté na hrudi zajtra o 11.00 hod. na Slavíne.

Čudný svet. Nositeľov symbolu protifašistického odboja udávajú iniciatívni hlupáci za propagáciu fašistického symbolu. Alebo sa dnes už netreba z ničoho čudovať ?