zemegula

Slovensko je prekrásna, úžasná krajina. Nielen preto, že sme sa tu narodili, ale aj objektívne,-pretože sa na malom priestore nachádza toľko krás, ako málokde. Na rozdiel od mnohých iných krajín tu nenájdete nudnú krajinu. Možno to a tam na pár kilometroch-ale inak,-Slovensko to je samé dobrodružstvo, to je jedna pamätihodnosť za druhou.

Škoda. že krásam zeme miestami nestačia ľudia, čo tam žijú. Samozrejme, nie všetci. Iba niektorí, iba malí či väčší chrapúni. Nie je ich veľa, ale sú silní, vplyvní, mienkotvorní a systémoví. Tí nám tu „skrášľujú“ naše nádherné Slovensko. A tým patrí po zásluhe aj týchto pár riadkov.

CHRAPÚŇSTVO NA GEMERI-MALOHONTE

Tisovec a Hnúšťa boli kedysi jedno z centier slovenskosti. Tisovec je spojený s V.Clementisom, Hnúšťa s J.Franciscim-Rimavským, Hačava s M.Hrebendom…Čo dedinka, to slávna národnobuditeľská, osvetová a intelektuálna minulosť. -Boli časy boli-ale sa minuli…Teraz je Tisovec po Ratkovej a Klenovci tretie najpočetnejšie sídlo miestnej rómskej komunity. Z bielych čo bolo mladé, zutekalo-a čo staré, to sa na alkohol dalo…Domy ošarpané, CSM zničili protiruské sankcie, kedysi fajný vlek žerie hrdza. Študenti slniečkári- produkty miestneho luteránskeho gymnázia, pozvážaní z okolia sa tu občas hašteria z dvoma-troma miestnymi kotlebovcami.

Darí sa tu máločomu. Ale čomusi predsa len. Darí sa tu jednému čudnému biznisu. „Šikovný“ chlapík tu prevádzkuje skúšobnú trasu pre terénne autorally. Zablatené terénne autá z rôznych končín Európy ale najmä zo SR sa tu v okolí NP Muránska planina preháňajú po cestách-necestách, po poliach, lúkach, v lese po kamenistých ale najmä blatistých cestách. Vrch Trstie nad Tisovcom je totiž celkom slušné rašelinisko, kde sa nájde bačorina aj v tohtoročných suchách. Hukot, vrkot, rev namáhaných auotomotorov sa ozýva po Trstí, kde ešte pred 10 rokmi žili hlucháne. Už samozrejme kamsi odleteli. Do večných tokanísk…Kedysi príjemná prechádzka po lesoch nad Krokavou sa dnes zmenila na obhliadku holorubov, zničených lesných ciest a „koncertnú sieň“ pre tie najťažšie moto-kubatúry. -Navštívte Gemer-a užite si to !

Sedlo Zbojská bolo kedysi príjemnou zastávkou pri ceste, kde Gemer-Malohont prechádza do Horehrona. Kedysi tu bol salaš, potom pri ňom malé bačovské pohostenie. Dnes je tu Sodoma-Gomora: stovky aut „parkujúcich“ na pasienku. Tri reštaurácie, chaty, staré nákladiaky na auto-safari po okolí, rozhľadňa na kopci, tváriaca sa napriek veku /15 rokov/ veľmi goticky…Najzaujímavejšia tu ale bola roklina s rebríkmi a stupačkami v potoku, čo neďaleko pramení. Teraz tie rebríky a stupačky, chrániace návštevníkov pred vodou pôsobia absurdne. Reštaurácie, chaty, salaše potrebujú vodu – a tak je potok prázdny. Atrakcia ako vodopád bez vody…Turistom zostali aspoň ovce, kozy, ovčiarske psi a malá tabuľka venovaná miestnemu zbojníkovi Surovcovi. Dnes tu ľudí nikto nezbíja. Ľudia tu zbíjajú prírodu.

CHRAPÚŇSTVA NA LIPTOV

Na Hornom Liptove pri Beňadikovej bola ešte nedávno málo známa ale zaujímavá atrakcia-najväčšie kamenné gule na Slovensku. Väčšie ako tie na Kysuciach /tie ale boli početnejšie/. Údolie po Konskú sa zaplnilo bungalovmi. Dedinky majú upravené domy,-aby boli príťažlivé pre agro-turistiku. Čo to však je, to tu nevie každý. Keď sa v Konskej spýtate na kamenné gule, budú sa na vás pozerať ako na zvrhlíka. Deti sa o tom od miestnych učiteliek neučili. Učili sa ale o Harrym Potterovi. Gule sme si teda museli vyhľadať sami. Tabuľa označujúca túto prírodnú pamiatku je mimoriadne nenápadná, otočená tak, aby ju nebolo vidieť zo smeru jazdy.

Prídete sem po 10 rokoch a čaká vás obrovské sklamanie. Ako tak sa dajú odfotiť iba dve tri gule.. Ostatné sú kvalitne – „puckami“ rozbité. Niektoré podľa stôp po pravidelnom reze kvalitne rozpílené. Keď chrapúň roztlčie posledné gule, ŠOP zruší tabuľu označujúcu chránený areál. A chrapúň bude mať pozemočok pre svoj nový bungalov. Aj takéto sú prírodné pamiatky na Liptove, – z prírody sa presťahovali do záhradiek pred bungalovmi.

Nad Kalamenmi je najvyššie položený hrad na Slovensku. Volajú ho Sielnický alebo Liptovský. Fungoval asi 200 rokov a potom ho dal ktovie prečo u nás obľúbený uhorský kráľ Matej Korvín zničiť. Odvtedy už len chátral. Dnes je tam iba pozostatok hradnej steny. Výhľad na kraj je však úžasný. Úprava „hradu“, najmä drevený mostík a malá útulňa tiež zaslúžia pochvalu. Pri zostupe po modrej značke je príťažlivá studnička Anička. Čistota. Tieň. Spoločenská hra „mlyn“ s čiernymi a bielymi kamienkami a šachovnicou na kuse pekne odpíleného kruhu z dreva. Paráda.

Dolu do Kalamen idú zvyšky lesníckej asfaltky. Na ostrých svahoch v okolí cestičky vidieť občas odporné holoruby. Na strmine s pňami sa nové stromy uchytia iba s ťažkosťami. Dažde zmyli podklad na kameň. Na konci údolia nad dedinou bol kedysi tajný tip pre návštevníkov Liptova.

Cestou dvakrát stretávame staršieho chlapa na harlejke a jeho podozrivo mladú parťáčku na rovnakej pekne vyblýskanej mašine. Do doliny je vjazd na autách a motorkách zakázaný. Výnimkou sú autá lesníkov a majiteľov lesných pozemkov. Obaja harlejkári sú „zrejme“ majiteľmi a prišli si sem obzrieť podvečer svoje majetky. Ve´d majú ŠPZ „LM“ ! To isté možno platí pre jazdcov na štvorkolkách, ktorí pre zmenu jazdia popri žltej značke, na hrebeni hory.

Medokýš a pri ňom malé pliesko s trochou močiarnej vegetácie. Miestni sem chodili kvôli údajne afrodiziakálnym účinkom smradkavej vodičky. Jazierko sa dostalo aj do slávneho slovenského filmu Slnko v sieti. Kebyže tu mal svoju scénu nejaký slávny film z produkcie Hollywoodu, hneď by tu boli pamätné tabule. Na šťastie bol to slovenský film a tak nie sú.

Ešte pred 5 rokmi,-po navŕtaní geotermálneho prameňa, prežíval Medokýš svoje slávne obdobie. Turisti, rozhorúčení výstupom a zostupom z Liptovského hradu si tu osviežovali svoje trochu vynamáhané telá. Potom sa vedenie Kalamen rozhodlo okolie jazierka „okrášliť“. Bohužiaľ, podľa svojho trochu chrapúnskeho vkusu. Brehy jazierka uzavreli obručou z betónu a lomového kameňa. Vpust a výpust ozvláštnili plastovými rúrami a nad výpustom urobili latkovaný mostík. Pri jazierku vyčlenili časť lúky ako parkovisko. Masívna pani tu dnes vyberá vstupné. Tuším 4-5 eur. No ale najdôležitejšie je, že tu malý miestny podnikatelík otvoril búdu s pivom a hotdogmi. Atrakcia a bez krčmy ? -Na niektorých častiach Slovenska je to nemožné.

Kúpanie v jazierku je zadarmo. Preto je plné, ako kaďa, v ktorej na Záhorí celá rodina tlačí kyslú kapustu. Plávať sa tu nedá, ale postávať a občas aj vystriehnuť voľnú chvíľu pri rúre s „vodnou masážou“ áno. A tak tu Slováci, Poliaci, Česi stoja ako slony v poslednom pliesku vody na Ngoro-Ngoro pred príchodom obdobia dažďov. Niektorí stojac po pás vo vode pofajčievajú, odlepávajú si polo do jazierka. Iní si uchlipkávajú z plechoviek s lacným akciovým českým pivom. Pohodička po chrapúnsky.

Na parkovisku je zopár obytných prívesov. Jeden dokonca s francúzskou značkou. Ich majitelia sedia na campinových stoličkách a čakajú, kedy príde noc. Vtedy návštevníci na autách odídu a jazierko sa trochu uvoľní. Dokonca okolo druhej v noci vraj až tak, že sa v afrodiziakálnej vode dá kúpať aj nahým. A keby len kúpať…Nuž -orgie po chrapúnsky. Vraj si ich užívajú aj chlapci a dievčatá, -zamestnanci v neďalekej Tatralandii. V noci patria bazény len im a ich vášňam. Neviem, či je to pravda. Sviečku som im nedržal. Predávam, ako som kúpil. Aj s pribalenou závisťou ostatných Liptákov.

CHRAPÚŇSTVA NA POHRONÍ

Nová Baňa bola na konci 19.storočia, v čase zúriacej maďarizácie- mestečko, ktoré malo pri jednom z uhorských sčítaní ľudu najvyššie % občanov hlásiacich sa k slovenskej národnosti. Maďari sa tu zúžili na dvoch učiteľov meštianky, notára a veliteľa žandárov. Židov tu bolo tak málo, že museli mať cintorín s rovnako nepočetnými evanjelikmi. Synagogu mali v malom domci, kde neskôr mal svoju dielňu miestny hrnčiar. Nová Baňa je bývalé banské mesto, kde dnes ľudia robia v Izomate alebo niektorom z menších priemyselných podnikov. Mesto bolo dlho okresným-no pri poslednej /Mečiarovej/ územnej reforme sa sídlom okresu stala polodedinka Žarnovica. Mečiar totiž za svojich mladých čias chodil v Žarnovici do školy. V časti mesta zvanej Kohútovo sa pri prameni a kostolíku konali výročné púte. Prameň je dnes po príkaze hygienikov odstavený. Je totiž znečistený a navyše v dôsledku prieniku vôd zo zatopených baní aj rádioaktívny. Katolíci sa tu teda musia schádzať a modliť na sucho. Vodu, čo tu bola stiahli desiatky a desiatky nových domov. Najmä pre príšelcov, ktorí do mesta prišli z ostatných častí Slovenska, buď ako trvalí obyvatelia, alebo len ako občasní chalupári. Niektorí sa sem prisťahovali zo sídliska, kde ich byty zabrali „Slováci“ z Ukrajiny /Volyne/. Prípadne Rómovia. Tí tu po stáročia iba prišli opraviť sedliakom železné náradia a potom odkočovali ďalej. Dnes už tu bývajú a patria im na cintoríne najnovšie najvyčačkanejšie hroby.

Okolité lazy s prevažne nemeckými názvami po bývalých baníkoch mali veľmi svojráznu architektúru, kamenné múry a slamené strechy. Za posledných 10 rokov tu ale takmer všetky ľudové stavby zmizli. Mesto nebolo schopné pomôcť majiteľom pri zachovaní ich pôvodnej podoby. Turistom miesto nefalšovanej histórie radšej ponúka repliku pekelného stroja, novučičkú rozhľadňu a cyklotrasu cez Starú Hutu a Veľkú Lehotu späť do Novej Bane. V mestských lesoch tolerujú ilegálne trasy pre motokros /lokalita Vtáčnik/ a aby im lepšie chutil, chystajú tam výrob stromov. Módni „bajkeri“ vyfešákovaní v prilbách a dresoch ako šašovia plašia na svojich drahých tátošoch lazníckych psov a nútia lazníkov-ortodoxných katolíkov nadávať tak, že to v nedeľu ani dvaja kňazi nestačia rozhrešiť.

Vrcholnou turistickou atrakciou Novej Bane bol kedysi Tajch. V časoch baníckej minulosti bolo v okolí veľa tajchov. Zostal však len jediný. Oproti štiavnickým tajchom je malý, ale zato husto obostavaný chatami. Na víkend ale i cez týždeń sa z Tajchu do kruhovitého údolia rozliehajú ohlušujúce zvuky ťažkého beatu. Lazníci a ich dobytok si pri úderoch bubnov a v rytme basov môže do chuti zakrepčiť. Alebo zanadávať. Veď čo im iné zostáva ? Sťažnosti na chrapúnskych dídžejov chrapúnski úradníci odložili ad acta.

CHRAPÚNSTVO PRI RAČKOVEJ DOLINE

A na záver ešte jedno malé „milé“ chrapúnstvo, opäť z Liptova. Kedysi /pred 15 rokmi/ viedla červená tatranská magistrála z Podbanského /od Permonu či hotela Kriváň/ do Račkovej doliny. Trasa viedla hustým lesom. Potom prišla veterná, potom lykožrútová a napokon drevomafiánska kalamita. A les zmizol. Trasa dnes vedie po bezútešných plešinách, rúbaniskách, preslnených stráňach.

Červená značka je tu hranicou Tatranského národného parku. Za „starého dobrého socializmu“ odtiaľto smerom hore na Bystrú bol TANAP a dolu vľavo bolo jeho Ochranné pásmo. V ňom platili pre ľudí takmer rovnaké obmedzenia ako v rámci TANAPU. Elektrina nebola a chaty boli iba po rekonštrukcii senníkov. Potom prišla elektrina a s ňou aj chrapúnstva. Malé, väčšie i tie najväčšie. Medzi najväčšie z nich patrí projekt výstavby apartmánových domov 5 km od Pribyliny, v oblasti na hranici TANAPu, kde bolo kráľovstvo medve´dov. V lete tu medzi nimi žili iba ovce a salaš baču Blcháča. Spolunažíval medzi medve´dmi na počudovnie bez ujmy na zdraví. Teraz tu bude údajne až 9 bytových domov. To si vyžaduje urobiť na hranici TANAPu novú cestu, parkoviská a najmä vodu. Strašne veľa vody. Charpúnsky developer nemá s vodou problém. Kúpil pozemok aj s prameńom silného potoka. Vody bude dosť v apartmánoch a možno aj v bazénoch. Dolu pod apartmánmi v potoku voda nebude. No a ? To nie je jeho pozemok-a teda ani jeho problém…

Istým problémom pre chrapúňov- developerov a majiteľov takýchto apartmánov by boli medvede. Správny chrapúň aj to prekoná. Zorganizuje petičnú akciu malých chatárov, namotivuje starostu a zásahový tím – a pufMedvedica s dvoma malými už nie je. A ani problém so zhodnotením investície už nie je. Malí ľudkovia ovplyvnení mediálnou hystériou hovoria hrôzostrašné historky o medveďoch, štátni ochranári ich následne veselo vraždia – a developeri si mädlia ruky….

Pri Račkovej doline /lokalita nad Zapotočky/ práve začali budovatelia vyspelej kapitalistickej spoločnosti stavať nové sídlisko, novú Jasnú, novú Petržalku….Chrapúni sa zabávajú. Príroda skapína. A nám je tak dobre, tak dobre….

/Autorom foto je autor textu/.

Pokračovanie na budúce.