zemegula

„Politológovia“ ako Řádek, Štefančík, Lenč, Marušiak, Abrahám, Mesežnikov, Koziak a spol. zostávajú poslednou baštou jednoznačnej propagandistickej podpory súčasnej opozície, predovšetkým však Progresívneho Slovenska, príp. SaS a strany Demokrati. Neúnavne útočia na jednu bránu – na vládnu koalíciu, bez ohľadu na to, že sú kvôli tomu už nudní, trápni či smiešni.

Kritický náhľad na stav a kroky súčasnej opozície majú aj kedysi jasní opoziční publicisti ako Soltész, Schutz či Tkačenko. Aj oni vidia, aká bezobsažná je nádoba, v ktorej by mal byť konkrétny a realizovateľný program PS,- ev. budúcej hlavnej vládnej strany. Nazývajú ju „prázdna fľaša od coca-coly“. Odvážnejší NIE PROVLÁDNI publicisti idú dokonca tak ďaleko, že sa popri kauzách Hlasu a i. vládnych strán občas zmienia aj o kauzách OLaNO /Hnutia Slovensko/, Naďa, Šimečku a pod. Kritizujú protislovenské nápady PS s Benešovými dekrétmi, fantasmagorické projekty SaS a Demokratov typu generálneho štrajku na 17.novembra či referenda o predčasných voľbách. Všímajú si inkonzistenciu v hodnotách opozície, ktorá niečo navrhuje, no len čo si opozičný návrh osvojí aj vláda a dá to do zákona,- začne to opozícia bez kúska hanby do krvi kritizovať…

Politológ je spoločenskovedný expert. Ako vedec by mal byť vecný, nestranný objektívny. Mal by racionálne KRITICKY analyzovať programy a kroky ako vládnych tak opozičných politikov. Medzi našimi politológmi je to však čosi nevídané a neslýchané. Takmer všetci horeuvedení ale aj neuvedení politológovia stránia opozícii, kritizujú každý krok vlády no k evidentným prešľapom opozičných politikov a strán sú hluchí a slepí. Existujú aj výnimky /napr. B. Kováčik z UMB v B.Bystrici/ , no sú to iba povestné výnimky, ktoré podporujú pravidlo.

Bystrejší protivládni publicisti varujú pred takýmto „hýčkavým“ postojom opozičných intelektuálov k súčasnej opozícii. Upozorňujú na to, že nekritické zbožňovanie Šimečku, Grohlinga, Naďa a spol. pôsobí ako bumerangový efekt, ako medvedia služba. Pôvodne adekvátna kritika vlády, ak sa uplatňuje vždy a ku všetkému, čo vláda robí, mení svoju silu na slabosť. Z ideí sa stávajú klišé a frázy. Skalní fanúšikovia opozície to radi čítajú a počúvajú, lebo im to posilňuje ich presvedčenie o vlastnej pravde. Neangažovaným občanom, a tých je nemálo, to však začína pripadať ako čosi nudné, neseriózne, nedôveryhodné. Ako lenivosť ducha, ako nedostatok politickej tvorivosti a najmä-ako podozrivo dvojfarebný pohľad na realitu, ktorá ale je v bežnom pestrofarebná a mnohotvárna.

Podporovateľov vlády by takýto nekriticky pozitívny prístup politológov k opozícii mohol na prvý dojem tešiť. V skutočnosti by ich však mal hnevať. Nie iba preto, že takmer všetci opozične orientovaní „politológovia“ /de facto protivládni propagandisti/ pôsobia na štátnych vysokých školách a inštitúciách a teda žijú aj z daní sympatizantov vlády. – No najmä preto, že to polarizuje a radikalizuje spoločnosť.

Nekritické zbožňovanie opozície a nekritické útoky na vládu nivočia podhubie pre toleranciu, pre vyváženosť, pre pluralitné hľadanie pravdy. V silno konfrontačnej až totalitne protivládnej atmosfére nemá subjekt, hľadajúci plusy a mínusy v činnosti každej strany /vládnej či opozičnej/ šancu na sebaprezentáciu. Ľudia inklinujúci k názorovému stredu resp. ku spolupráci na dobrej veci bez ohľadu na to, aké partaje sú k nej ochotné prispieť, nemajú v politickej ponuke žiadnu stredovú alternatívu. Politická strana, ochotná ísť do volieb s niektorými subjektami vládnej koalície a zároveń s istými subjektami z opozície v SR neexistuje. A ak sa tu a tam aj objaví, mlyny opozično-koaličnej konfrontácie ju rýchlo zomelú a prinútia padnúť buď do koaličného alebo opozičného mecha.

U politikov je straníckosť v hľadaní pravdy prirodzená. Sú to straníci a ich pohľad na svet musí byť stranícky. Inak by to ale malo byť u politológov. U tých, čo by mali byť správcami politického trhu, čo by mali fungovať ako nezaujatí rozhodcovia politických súperení, u tých, čo by mali byť sudcami, ktorí bdejú nad dodržiavaním pravidiel zdravého spoločenského vývoja.

Bohužiaľ, na Slovensku takýto rozhodcovia takmer neexistujú. Aj preto je okolo nás toľko „šarvátok“ pre nič za nič. Aj preto je tu toľko zbytočne krvilačných súbojov v nekonečnom slovenskom seriáli žabomyších vojen.

-Škoda…