zemegula

Včera som už ani neviem či na čt1 alebo čt2 sledoval anti-slniečkársky televízny film Bastardi /2010, režisér Petr Šícha, na motívy T.Magnuseka/. Film som nepozeral celý, takže neviem, či ide o dielo na základe skutočnej udalosti alebo o fikciu, vytvorenú synteticky, na základe viacerých reálnych príbehov. Tak či onak, je to silný film /hoci ho naši a českí slniečkári znosili pod čiernu zem a vďaka sorosáckemu lobby sa v zahraničí, ale ani v SR takmer nehrá/. Kto by film chcel vidieť, dá sa nájsť a odpozerať na youtube.

Film je nielen v ČR ale i na Slovensku stále veľmi aktuálny. Osobitne ak si človek spomenie na udalosť, ktorá sa nedávno stala na Slovensku v autobuse do tuším východoslovenskej obce Osadné. Tu sa za bieleho dňa a v prítomnosti šoféra a ďalších dospelých osôb odohrala brutálna šikana jedného žiaka slovenského etnického pôvodu zo strany výrastkov miestnej etnickej menšiny.

Český film opisuje príbeh učiteľa, ktorý usmrtil troch mladistvých príslušníkov menšiny, ktorí niekoľko rokov na špeciálnej škole ale aj na verejnosti týrali deti, mládež, ženy, dôchodcov a napokon aj učiteľov. Mladí banditi ovládli školu a robili si v nej, čo chceli. Ponižovali, kradli, bili, znásilňovali, vyhrážali sa vraždami. Ich besnenie, povzbudzované rodičmi, napokon vyústilo do samovraždy jedného z učiteľov školy. Ten po mimoriadne brutálnej verejnej bitke a ponížení úplne stratil nervy a spáchal samovraždu. Úplným vrcholom ale bolo znásilnenie a zavraždenie mladej učiteľky. V situácii, keď príslušníci menšiny majú nadpráva, nebola náhoda, že mladí vrahovia neboli za svoj čin potrestaní a chodili ďalej do školy.

Brat zavraždenej učiteľky, túžiaci po spravodlivosti, nevidel iné východisko, len vziať spravodlivosť do vlastných rúk. Zamestnal sa v škole hrôzy ako učiteľ. Tu začal mladým banditom klásť odpor. Používal na obranu zbrane, aké používali voči slušným ľuďom banditi. Banditi však boli nenapraviteľní. A tak učiteľovým pričinením traja najodpornejší mladí vyvrheli postupne prišli o život. Učiteľ bol uväznený a obvinený z trojnásobnej vraždy. Hrozil mu za to najvyšší možný trest – doživotie. Film štýlom hraného dokumentu popisuje, čo sa dialo na pozadí procesu. Ukazuje, ako bruselskí byrokrati a zo zahraničia riadení mimovládkárski humanisti tlačili na prokurátorku a na sudcu, aby učiteľa – „vraha troch v podstate nevinných detí“, exemplárne potrestali najvyšším možným trestom.

Českí vládni úradníci sa veľmi báli, aby miernejší trest nebol vo vyspelej cudzine, na Západe, vysvetľovaný ako prejav zmierlivosti voči rasizmu a proti-minoritnému extrémizmu. Pod heslom „len aby sme pred Bruselom nevyzerali ako rasisti“ robili českí vládni úradníci všetko možné i nemožné, len aby učiteľovi súd nepriznal žiadne poľahčujúce okolnosti. Emisári vlády chodili za svedkami a po dobrotky i po zlotky ich nabádali k svedectvám, ktoré učiteľovi ešte viac priťažia.

Sudcovia a prokuratúra chvíľu odolávali, no napokon rezignovali. Učiteľ bol exemplárne potrestaný. Predposledný záber ukazuje likvidáciu špeciálnej školy, kam minoritní banditi chodili a ich roz-integrovanie do „normálnych“ základných škôl. Slušné české dievčatká a chlapci sa majú na čo tešiť…Posledný záber filmu ukazuje učiteľa medzi väzňami z etnickej minority. Je zjavné, že sa na neho tešia… Učiteľ na konci filmu vchádza do väzenskej cely, do ktorej mu ktosi nainštaloval šibeničnú slučku…

Film nemá šťastný koniec. Naopak. Končí tak brutálne, ako začal a v akom tóne bol celý čas koncipovaný. Katarzia ? Žiadna, -ak za ňu neopovažujeme odhodlanie postaviť sa zlu, brutalite a banditizmu, čo nás /v niektorých regiónoch už dennodenne/ ničí. Ako sa postaviť ? Ako odporovať ? – Nuž legálnou a legitímnou silou. Tvrdou silou, akú predstavujú brachiálne nástroje polície, prokuratúry, súdov a zákonodarcov. Ale aj mäkkou silou, akú predstavuje výchova, osveta, vzdelávanie, – a aj také aktivity, aké stoja v pozadí akcií typu „Roma spirit“.

Televízia, tuším STV 2, včera ponúkla pohľad aj na tento iný, mäkký variant riešenia problému jednej minority. Program STV v mnohom potešil, ba aj dojal. No v návale kladných emócií by sme mali zostať realisti a mali by sme mať na pamäti aj iné, smutnejšie príbehy zo života. – Tie, o ktorých zase silne vypovedal spomenutý český televízny film.