zemegula

Pred dvoma-troma týždňami sme tu zvádzali boj o Slavín. Tri články venované tejto téme mali čítanosť vyše 10 tis. ľudí, -čo štvor-päťnásobne prevyšovalo počet signatárov petície za „zhasnutie Slavína“ a „prehodnotenie jeho postavenia“. V blogu sme navrhli, aby 24.februára, teda v deň, keď mali osvetlenie Slavína zhasnúť, prišli na Slavín občania čo s tým nesúhlasia a svojimi vlastnými svietidlami Slavín ďalej osvetľovali. Občania prišli, no svietenie, našťastie, nebolo potrebné.

Mesto totiž zmenilo koncepciu protestu proti RF a spolu s inými budovami sa pokúsilo aj Slavín nezhasnúť ale naopak osvetliť na modrožlto. Príliš sa mu to na Slavíne nepodarilo, lebo spodnú žltú farbu zmenili svietidlá tam prítomných občanov na červenú. Suma sumárum, inteligentný odpor antifašistov zabránil pohane Slavína a ukázal, že pokiaľ sa silám zla postavia sily dobra, zlo musí cúvnuť.

Príbeh s osvetlením Slavína má však aj iný poučný rozmer. Ukazuje, že i dobré slovo má svoju moc. Blog, vytvorený v pravej chvíli dokáže ľudí povzbudiť, inšpirovať, zjednocovať. Bohužiaľ, nie často a bohužiaľ nie bezhranične. Iba tu a tam. Ale aj to poteší a povzbudí do ďalšej práce.

Blog nemusí byť samoúčelná grafomanská produkcia. Tu a tam to môže byť aj ponuka nápadov a povzbudenie pre občanov, ktorým by bez blogov napr. aj stránkach týchto novín natláčali iba jednofarebné, jednochuťové euroatlantické fástfúdové žrádlo. Blogera poteší, keď zistí, že jeho slovo občas padlo na úrodnú pôdu a podnietilo ľudí k občianskej aktivite.

Blogovanie je totiž predovšetkým rozsievanie myšlienok a stimulovanie ľudí k demokratickej vlasteneckej aktivite. Takej, akej sme boli svedkami pred týždňom na Slavíne. -Občania, slovenské sestry a bratia, ďakujem vám za ňu. Ďakujem vám za to, že Slavín nezhasol. A že pravda z neho naďalej svieti do ďaleka. Do celého nášho milovaného Slovenska.